Citrátový cyklus: Rozdiel medzi revíziami
preklep lrokoch krokoch |
d robot Pridal: eu:Krebs zikloa; kozmetické zmeny |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Citric acid cycle}} |
{{projekt|commons=Category:Citric acid cycle}} |
||
⚫ | |||
[[Kategória:Látková premena]] |
[[Kategória:Látková premena]] |
||
⚫ | |||
[[ar:دورة حمض الستريك]] |
[[ar:دورة حمض الستريك]] |
||
Riadok 38: | Riadok 37: | ||
[[es:Ciclo de Krebs]] |
[[es:Ciclo de Krebs]] |
||
[[et:Tsitraaditsükkel]] |
[[et:Tsitraaditsükkel]] |
||
[[eu:Krebs zikloa]] |
|||
[[fi:Sitruunahappokierto]] |
[[fi:Sitruunahappokierto]] |
||
[[fr:Cycle de Krebs]] |
[[fr:Cycle de Krebs]] |
Verzia z 02:44, 22. júl 2009
Krebsov cyklus (Citrátový cyklus, Cyklus trikarboxylových kyselín, Cyklus kyseliny citrónovej) je cyklická postupnosť reakcií odbúravania organických zlúčenín C (sacharidov) na CO2, pričom sa získavajú energeticky bohaté látky NADH, FADH2 a ATP. V procese oxidatívna fosforylácia sa za spotreby kyslíka môže získavať ATP aj z NADH a FADH2, prípadne sa tieto látky môžu využiť pri biosyntéze rôznych iných organických látok.
Krebsov cyklus je konečnou fázou odbúravania intermediárnych produktov pri metabolizme cukrov, tukov a čiastočne bielkovín. Krebsov cyklus prebieha v mitochondriách.
História
Názov Citrátový cyklus je odvodený od kyseliny Citrónovej (anglicky citrate). Pomenovanie Krebsov cyklus bolo vytvorené na počesť Hansa Adolfa Krebsa (1900-1981), ktorý v roku 1937 navrhol kľúčové reakcie cyklu za čo získal v roku 1953 Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. Názov Cyklus trikarboxylových kyselín sa v slovenčine používa len zriedka, skôr vyskytuje v niektorých iných jazykoch. Bol odvodený od toho, že kyselina citrónová, izocitrónová ... obsahujú tri karboxylové skupiny (-COOH).
Význam Citrátového cyklu
Produkcia energeticky bohatých zlúčenín ATP, NADH a FADH2 v Krebsovom cykle sa využíva pri biosyntéze mnohých organických látok. V prípade živočíchov je to hlavný zdroj chemickej energie, v prípade rastlín je Krebsov cyklus hlavným zdrojom energie najmä v koreňoch, kým nadzemné orgány získavajú energiu hlavne z fotosyntézy.
Krebsov cyklus však nemusí prebehnúť celý, ale jeho ktorýkoľvek medziprodukt môže byť východiskovou látkou (uhlíkovou kostrou, substrátom) pre syntézu mnohých organických zlúčenín, z ktorých snáď najdôležitejšia je tvorba aminokyselín.
Cyklus kyseliny citrónovej
Produktom glykolýzy je pyruvát (kyselina pyrohroznová. V molekule pyruvátuje však uskladnené značné množstvo energie (spalné teplo mólu glukózy je približne 1700kJ). Túto energiu však môže bunka uvoľniť len oxidáciou kyslíkom. Pyruvát prechádza z cytoplazmy do [mitochondrií]. Tam sa každá molekula pyruvátu prevedie na CO2 a dvojuholníkovú acetylovú skupinu, z ktorej po spojení s koenzýmom A (CoA) vznikne acetylkoenzým A (acetyl-CoA).
Acetylová skupina v acetyl-CoA je s koenzýmom A spojená väzbou s vysokým obsahom energie. Acetyl-CoA vstupuje do zložitého chemického reťazca nazývaného cyklus kyseliny citrónovej. V týchto reakciách sa acetylová skupina oxiduje na CO2 za súčasnej tvorby veľkého množstva prenášačov elektrónov NADH. Nakoniec elektróny s vysokým obsahom energie prechádzajú z NADH reťazcom prenosu elektrónov vo vnútornej mitochondriovej membráne. Tu sa energia, ktorá sa pri tomto procese uvoľnuje, používa na tvorbu ATP (za spotreby molekulárneho kyslíka). Práve v týchto posledných krokoch sa uvoľnuje veľké množstvo energie, a tým sa aj vytvára väčšina ATP. Tvorba ATP prebiehajúca v mitochondriách sa označuje ako oxidatívna fosforylácia. Úplným rozložením mólu glukózy bunky získa 38 ATP a časť energie sa uvoľní vo forme tepla.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Citrátový cyklus