Grónčina: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 22:35, 25. júl 2009

Šablóna:Jazyk (Infobox)

Grónčina (grónsky Kalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv. eskimáčtina). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov Grónska, nie len Eskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na Sibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.

Pravopis

Grónčina se píše latinkou. Písaná grónčina je založená na gramatike Samuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku 1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku 1973. Dovtedy sa miesto q používalo Kra (ĸ).

Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: ›...‹ a »...«.

Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v
V slovách prevzatých z dánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.

Nárečia

Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta Upernavik sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia.

Západné nárečie (Kitaa, Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
Východné nárečie (Tunu, Tunumiit oraasiat) používa asi 3 000 ľudí.
Severné nárečie (Avanersuaq, Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mesta Qaanaaq (dánsky Thule). Hovorí ním menej ako 1 000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk inuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanémuinuitskému jazyku inuktitut.

Gramatika

Grónčina o polysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.

Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 pádov (absolutív, relatív, equatív, inštrumentál, lokatív, allatív, ablatív, prolatív, nominatív a akuzatív).

Slovesá

Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).

Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)

ja hovorím	oqarpunga	my hovoríme	oqarpugut
ty hovoríš	oqarputit	vy hovoríte	oqarpusi
on/a hovorí	oqarpoq	oni hovoria	oqarput

Ukážka grónčiny

slovensky	grónsky
Dobrý deň	Inuugujoq, kutta!
Ahoj	Aluu!
Ako se máš?	Qanoq-ipit?
Áno	Aap
Nie	Naagga
Ako sa voláš?	Qanoq ateqarpit?
Odkiaľ si?	Suminngaaneerpit?
Hovoráš anglicky?	Tuluttut oqalusinnaavit?
Ďakujem.	Qujanaq
1	ataaseq
2	marluk
3	pingasut
4	sisamat
5	tallimat
6	arfinillit
7	arfineq marluk
8	arfineq pingasut
9	qulingiluat
10	qulit

Externé odkazy

Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny
Grónčina na Ethnologue
Gramatika grónčiny v ruštine
Arctic Languages: An Awakening, ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 PDF formát on-line na stránkach UNESCO. (aj iné inuitské jazyky)
Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3895862347 (Gramatika grónčiny, západnogrónskeho dialektu)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grónčina
Wikislovník ponúka heslo Grónčina

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+{{Jazyk (Infobox)|
-'''Grónčina''' (kalaallisut) je jedno z nárečí [[eskimáčtina|eskimáčtiny]]  patriace do [[inuitčina|inuitskej vetvy]], niekedy sa považuje za samostatný [[jazyk]]. Hovorí ňou asi 50 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]]. Pozostáva z 5 mierne odlišných dialektov,
+  Názov = Grónčina|
+  Natívny názov = Kalaallisut|
+  štáty = [[Grónsko]] |
+  región = [[Severná Amerika]] |
+  počet hovoriacich = 54 000 |
+  poradie = nenachádza sa v prvej 100 |
+  klasifikácia = [[Eskimácko-aleutské jazyky]]<br/>
+&nbsp;&nbsp;[[Inuitské jazyky]]<br/>|
+  písmo = [[Latinka]] |
+  úradný = [[Grónsko]] |
+  regulátor = [http://www.oqaasileriffik.gl Oqaasileriffik] (Sektretariát grónčiny) |
+  iso1 = kl |
+  iso2 = kal |
+  iso3 = kal |
+  sil = - |
+  Adresa wikipédie = [http://kl.wikipedia.org kl.wikipedia.org] |
+  Meno wikipédie = -
+}}
-Ide o [[polysyntetický jazyk]]  – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.
+'''Grónčina''' (grónsky '''''Kalaallisut''''') je jazyk patriaci do východo[[inuitčina|inuitskej]] skupiny jazykov (tzv. [[eskimáčtina]]). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]], ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. [[Gróni]] sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
-Písaný jazyk je založený na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]] - [[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]].
+==Pravopis==
-Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
+Grónčina se píše [[latinské písmo|latinkou]]. Písaná grónčina je založená na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]]-[[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]]. Dovtedy sa miesto [[q]] používalo Kra ('''ĸ''').
+Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: '''›'''...'''‹''' a '''»'''...'''«'''.
+'''Abeceda''': A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v <br />
+V slovách prevzatých z [[dánčina|dánčiny]] sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.
+==Nárečia==
+Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta [[Upernavik]] sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia.
+* '''Západné nárečie''' (''Kitaa'', ''Kalaallisut'') je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
+* '''Východné nárečie''' (''Tunu'', ''Tunumiit oraasiat'') používa asi 3&nbsp;000 ľudí.
+* '''Severné nárečie''' (''Avanersuaq'', ''Avanersuarmiutut'') sa používa v okolí mesta [[Qaanaaq]] (dánsky ''Thule''). Hovorí ním menej ako 1&nbsp;000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk [[inuktun]]. Najviac sa mu podobá v Kanade používanému[[Inuitčina|inuitskému jazyku]] ''[[inuktitut]]''.
+==Gramatika==
+Grónčina o [[polysyntetický jazyk]]  – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.
+Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 [[Pády|pádov]] ([[absolutív]], [[relatív]], [[equatív]], [[inštrumentál]], [[lokatív]], [[allatív]], [[ablatív]], [[prolatív]], [[nominatív]] a [[akuzatív]]).
+===Slovesá===
+Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).
+Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)
+{| class="wikitable"
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">ja hovorím</font>
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarpunga</font>
+| align="left" width="20" bgColor="#ffffff" |
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">my hovoríme</font>
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarpugut</font>
+|-
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">ty hovoríš</font>
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarputit</font>
+| align="left" width="20" bgColor="#ffffff" |
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">vy hovoríte</font>
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarpusi</font>
+|-
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">on/a hovorí</font>
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarpoq</font>
+| align="left" width="20" bgColor="#ffffff" |
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oni hovoria</font>
+| align="left" width="80" bgColor="#ffffff" | <font size="2">oqarput</font>
+|}
+== Ukážka grónčiny ==
+{| class="wikitable"
+! slovensky !! grónsky
+|-
+| Dobrý deň || Inuugujoq, kutta!
+|-
+| Ahoj || Aluu!
+|-
+| Ako se máš? || Qanoq-ipit?
+|-
+| Áno || Aap
+|-
+| Nie || Naagga
+|-
+| Ako sa voláš? || Qanoq ateqarpit?
+|-
+| Odkiaľ si? || Suminngaaneerpit?
+|-
+| Hovoráš anglicky? || Tuluttut oqalusinnaavit?
+|-
+| Ďakujem. || Qujanaq
+|-
+| 1 || ataaseq
+|-
+| 2 || marluk
+|-
+| 3 || pingasut
+|-
+| 4 || sisamat
+|-
+| 5 || tallimat
+|-
+| 6 || arfinillit
+|-
+| 7 || arfineq marluk
+|-
+| 8 || arfineq pingasut
+|-
+| 9 || qulingiluat
+|-
+| 10 || qulit
+|}
+==Externé odkazy==
+* [http://www.oqaasileriffik.gl/ Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny]
+* [http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=kal Grónčina na Ethnologue]
+* [http://www.philology.ru/linguistics4/vakhtin-97a.htm Gramatika grónčiny v ruštine]
+* ''Arctic Languages: An Awakening'', ed: Dirmid R. F. Collis.  ISBN 92-3-102661-5 [http://unesdoc.unesco.org/images/0008/000861/086162e.pdf PDF formát on-line na stránkach UNESCO]. (aj iné inuitské jazyky)
+* Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3895862347  (Gramatika grónčiny, západnogrónskeho dialektu)
 == Iné projekty ==
 {{projekt|wikt=grónčina}}
@@ Riadok 22: / Riadok 142: @@
 [[es:Idioma groenlandés]]
 [[eo:Gronlanda lingvo]]
-[[eu:Greenlandic language]]
+[[en:Greenlandic language]]
 [[eu:Groenlandiera]]
 [[fo:Grønlendskt (mál)]]