Messier 52: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Sisua (diskusia | príspevky)
4 968 editací
rozšírenie
Sisua (diskusia | príspevky)
4 968 editací
d úprava refov
Riadok 23: Riadok 23:
== História pozorovaní ==
== História pozorovaní ==


Hviezdokopu objavil [[Charles Messier]] [[7. septembra]] [[1774]] pri pátraní po [[kométa]]ch. [[William Parsons]] v nej v nasledujúcom storočí odhadol počet hviezd na 200. V roku [[1959]] [[Ake Wallenquist]] zistil, že k hviezdokope fyzicky patrí 193 [[hviezda|hviezd]].<ref>{{cite web
Hviezdokopu objavil [[Charles Messier]] [[7. septembra]] [[1774]] pri pátraní po [[kométa]]ch. [[William Parsons]] v nej v nasledujúcom storočí odhadol počet hviezd na 200. V roku [[1959]] [[Ake Wallenquist]] zistil, že k hviezdokope fyzicky patrí 193 [[hviezda|hviezd]].<ref name="seds">{{cite web
| last = Frommert
| last = Frommert
| first = Hartmuth
| first = Hartmuth
Riadok 29: Riadok 29:
| url=http://www.seds.org/messier/m/m052.html
| url=http://www.seds.org/messier/m/m052.html
| accessdate = 2009-08-11 }}</ref>
| accessdate = 2009-08-11 }}</ref>
Podľa novších meraní je to asi 130 hviezd do 14. [[magnitúda|magnitúdy]].<ref>Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.</ref> V roku [[1998]] v nej bola potvrdená prítomnosť [[Premenná hviezda typu Delta Scuti|premennej hviezdy typu Delta Scuti]].<ref>Heslo M52. In: Murdin, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.</ref>
Podľa novších meraní je to asi 130 hviezd do 14. [[magnitúda|magnitúdy]].<ref name="stoyan">Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.</ref> V roku [[1998]] v nej bola potvrdená prítomnosť [[Premenná hviezda typu Delta Scuti|premennej hviezdy typu Delta Scuti]].<ref name= "EAA">Heslo M52. In: Murdin, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.</ref>


== Charakteristika ==
== Charakteristika ==


M52 sa nachádza vo vzdialenosti približne 4&nbsp;630&nbsp;[[svetelný rok|ly]].<ref>Kharchenko, N. V. - Piskunov, A. E. - Röser, S. - Schilbach, E. - Scholz, R.-D.: Astrophysical parameters of Galactic open clusters. Astronomy&Astrophysics. 2005. vol. 438, is. 3, p. 1163-1173.</ref> Zvykne sa udávať aj údaj 4&nbsp;470 ly.<ref>Pandey, A. K. - Nilakshi - Ogura, K. - Sagar, Ram - Tarusawa, K.: NGC 7654: An interesting cluster to study star formation history. Astronomy&Astrophysics. 2001. vol. 374, p. 504-522.</ref> Z tejto vzdialenosti vyplýva priemer objektu 22&nbsp;ly. Odhad jej veku sa pohybuje v širokých medziach od&nbsp;25 po&nbsp;165&nbsp;miliónov rokov. Môže to naznačovať, že objekt vznikol v dvoch na seba naviazaných fázach.<ref>Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.</ref> Podľa starších zdrojov patrí do nej 193 hviezd vo vzdialenosti 9&nbsp;uhlových minút od centra. Do 14.&nbsp;magnitúdy sa v nej nachádza 130 fyzických členov kopy a 30 ďalších náhodne sa premietajúcich hviezd. Hmotnosti týchto hviezd sa pohybujú v rozmedzí 2-5&nbsp;hmotností [[Slnko|Slnka]].<ref>Finlay, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 29. ISBN 1–85233–691–9.</ref> Do magnitúdy 19,5 obsahuje viac než 6&nbsp;000 fyzických členov a rovnaký počet optických členov. Tieto hviezdy majú hmotnosť približne rovnakú ako má Slnko.<ref>Finlay, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 29. ISBN 1–85233–691–9.</ref> M52 je po M11 najbohatšia otvorená hviezdokopa v [[Messierov katalóg|Messierovom katalógu]].<ref>Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.</ref> Hustota hviezd v centre kopy je približne 1&nbsp;hviezda 15.&nbsp;magnitúdy na jednu štvorcovú uhlovú sekundu, v absolútnych číslach je to 1,5&nbsp;hviezdy na 1&nbsp;kubický svetelný rok.
M52 sa nachádza vo vzdialenosti približne 4&nbsp;630&nbsp;[[svetelný rok|ly]].<ref>Kharchenko, N. V. - Piskunov, A. E. - Röser, S. - Schilbach, E. - Scholz, R.-D.: Astrophysical parameters of Galactic open clusters. Astronomy&Astrophysics. 2005. vol. 438, is. 3, p. 1163-1173.</ref> Zvykne sa udávať aj údaj 4&nbsp;470 ly.<ref>Pandey, A. K. - Nilakshi - Ogura, K. - Sagar, Ram - Tarusawa, K.: NGC 7654: An interesting cluster to study star formation history. Astronomy&Astrophysics. 2001. vol. 374, p. 504-522.</ref> Z tejto vzdialenosti vyplýva priemer objektu 22&nbsp;ly. Odhad jej veku sa pohybuje v širokých medziach od&nbsp;25 po&nbsp;165&nbsp;miliónov rokov. Môže to naznačovať, že objekt vznikol v dvoch na seba naviazaných fázach.<ref name="stoyan" /> Podľa starších zdrojov patrí do nej 193 hviezd vo vzdialenosti 9&nbsp;uhlových minút od centra. Do 14.&nbsp;magnitúdy sa v nej nachádza 130 fyzických členov kopy a 30 ďalších náhodne sa premietajúcich hviezd. Hmotnosti týchto hviezd sa pohybujú v rozmedzí 2-5&nbsp;hmotností [[Slnko|Slnka]].<ref name="finlay">Finlay, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 29. ISBN 1–85233–691–9.</ref> Do magnitúdy 19,5 obsahuje viac než 6&nbsp;000 fyzických členov a rovnaký počet optických členov. Tieto hviezdy majú hmotnosť približne rovnakú ako má Slnko.<ref name="finlay" /> M52 je po M11 najbohatšia otvorená hviezdokopa v [[Messierov katalóg|Messierovom katalógu]].<ref name="stoyan" /> Hustota hviezd v centre kopy je približne 1&nbsp;hviezda 15.&nbsp;magnitúdy na jednu štvorcovú uhlovú sekundu, v absolútnych číslach je to 1,5&nbsp;hviezdy na 1&nbsp;kubický svetelný rok. Najjasnejšia hviezda hviezdokopy je žltý [[Obor (hviezda)|obor]] [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] G8 so zdanlivou magnitúdou 8,2. Najjasnejšia [[hviezda hlavnej postupnosti]] je hviezda typu B7 s magnitúdou 11,0.<ref name="stoyan" /> Vo hviezdokope sa nachádza 5 premenných hviezd a jedna horúca hviezda typu Of, pre ktorú sú typické spektrálne emisné čiary [[ionizácia|ionizovaného]] [[dusík]]a a [[hélium|hélia]]. Medzi nami a hviezdokopou leží množstvo medzihviezdneho plynu a prachu, ktoré v minulosti zapríčinilo nepresnosti v odhade vzdialenosti komplexu a stále zapríčiňuje nejednoznačnosť určenia jeho veku.<ref name="seds" /><ref name="EAA" /> Táto [[medzihviezdna absorpcia]] taktiež zapríčiňuje, že [[svetlo]] hviezd hviezdokopy je v niektorých prípadoch až o jednu magnitúdu slabšie.<ref name="stoyan" />
Najjasnejšia hviezda hviezdokopy je žltý [[Obor (hviezda)|obor]] [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] G8 so zdanlivou magnitúdou 8,2. Najjasnejšia [[hviezda hlavnej postupnosti]] je hviezda typu B7 s magnitúdou 11,0.<ref>Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.</ref> Vo hviezdokope sa nachádza 5 premenných hviezd a jedna horúca hviezda typu Of, pre ktorú sú typické spektrálne emisné čiary [[ionizácia|ionizovaného]] [[dusík]]a a [[hélium|hélia]]. Medzi nami a hviezdokopou leží množstvo medzihviezdneho plynu a prachu, ktoré v minulosti zapríčinilo nepresnosti v odhade vzdialenosti komplexu a stále zapríčiňuje nejednoznačnosť určenia jeho veku.<ref>{{cite web
| last = Frommert
| first = Hartmuth
| title = Messier 52
| url=http://www.seds.org/messier/m/m052.html
| accessdate = 2009-08-11 }}; Heslo M52. In: Murdin, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.</ref> Táto [[medzihviezdna absorpcia]] taktiež zapríčiňuje, že [[svetlo]] hviezd hviezdokopy je v niektorých prípadoch až o jednu magnitúdu slabšie.<ref>Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.</ref>


== Poloha ==
== Poloha ==


M52 leží v súhvezdí, ktoré je u nás [[Cirkumpolárne súhvezdie|cirkumpolárne]], preto sa hviezdokopa dá pozorovať po celý rok. Jej jasnosť je 6,9 magnitúd a zdanlivý rozmer je 16 uhlových minút. <ref>O’Meara, Stephen James: The Messier Objects. Cambridge University Press. 2001, p. 163. ISBN 0-521-55332-2.; Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.</ref> Nachádza sa na raz predĺženej spojnici hviezd alfa&nbsp;([[Schedar]]) a beta&nbsp;([[Caph]])&nbsp;Cassiopeiae a pol stupňa južne od [[4&nbsp;Cassiopeiae]], hviezdy 5.&nbsp;magnitúdy. 5-cm [[ďalekohľad]] dokáže rozlíšiť najjasnejšie hviezdy zoskupenia. Do hviezdokopy sa premieta hviezda (TYC&nbsp;4279-1076-1) s magnitúdou 8,3 a s oranžovým odtieňom. Ďalšia podobná hviezda (HD&nbsp;220770) sa nachádza asi 10&nbsp;uhlových minút juhovýchodne a má magnitúdu 7,9. 20&nbsp;uhlových minút smerom na juhovýchod leží chudobná otvorená hviezdokopa [[Czernik&nbsp;43]]<ref>Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.</ref> Asi 35&nbsp;uhlových minút juhozápadne sa nachádza [[hmlovina Bublina]], tenký pruh plynu (ionizovaného [[vodík]]a) s veľkosťou 5 uhlových minút sčasti obklopujúci hviezdu 8,5 magnitúdy. Asi 3° južne od tejto hviezdokopy sa nachádza aj intenzívny [[rádiové vlny|rádiový zdroj]] [[Cassiopeia A]].
M52 leží v súhvezdí, ktoré je u nás [[Cirkumpolárne súhvezdie|cirkumpolárne]], preto sa hviezdokopa dá pozorovať po celý rok. Jej jasnosť je 6,9 magnitúd a zdanlivý rozmer je 16 uhlových minút. <ref>O’Meara, Stephen James: The Messier Objects. Cambridge University Press. 2001, p. 163. ISBN 0-521-55332-2.</ref><ref name="stoyan" /> Nachádza sa na raz predĺženej spojnici hviezd alfa&nbsp;([[Schedar]]) a beta&nbsp;([[Caph]])&nbsp;Cassiopeiae a pol stupňa južne od [[4&nbsp;Cassiopeiae]], hviezdy 5.&nbsp;magnitúdy. 5-cm [[ďalekohľad]] dokáže rozlíšiť najjasnejšie hviezdy zoskupenia. Do hviezdokopy sa premieta hviezda (TYC&nbsp;4279-1076-1) s magnitúdou 8,3 a s oranžovým odtieňom. Ďalšia podobná hviezda (HD&nbsp;220770) sa nachádza asi 10&nbsp;uhlových minút juhovýchodne a má magnitúdu 7,9. 20&nbsp;uhlových minút smerom na juhovýchod leží chudobná otvorená hviezdokopa [[Czernik&nbsp;43]]<ref name="stoyan" /> Asi 35&nbsp;uhlových minút juhozápadne sa nachádza [[hmlovina Bublina]], tenký pruh plynu (ionizovaného [[vodík]]a) s veľkosťou 5 uhlových minút sčasti obklopujúci hviezdu 8,5 magnitúdy. Asi 3° južne od tejto hviezdokopy sa nachádza aj intenzívny [[rádiové vlny|rádiový zdroj]] [[Cassiopeia A]].


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 17:13, 11. august 2009

Šablóna:Deepsky M52, tiež známa ako NGC 7654, je otvorená hviezdokopa nachádzajúca sa v západnej časti súhvezdia Kasiopeja.

História pozorovaní

Hviezdokopu objavil Charles Messier 7. septembra 1774 pri pátraní po kométach. William Parsons v nej v nasledujúcom storočí odhadol počet hviezd na 200. V roku 1959 Ake Wallenquist zistil, že k hviezdokope fyzicky patrí 193 hviezd.[1] Podľa novších meraní je to asi 130 hviezd do 14. magnitúdy.[2] V roku 1998 v nej bola potvrdená prítomnosť premennej hviezdy typu Delta Scuti.[3]

Charakteristika

M52 sa nachádza vo vzdialenosti približne 4 630 ly.[4] Zvykne sa udávať aj údaj 4 470 ly.[5] Z tejto vzdialenosti vyplýva priemer objektu 22 ly. Odhad jej veku sa pohybuje v širokých medziach od 25 po 165 miliónov rokov. Môže to naznačovať, že objekt vznikol v dvoch na seba naviazaných fázach.[2] Podľa starších zdrojov patrí do nej 193 hviezd vo vzdialenosti 9 uhlových minút od centra. Do 14. magnitúdy sa v nej nachádza 130 fyzických členov kopy a 30 ďalších náhodne sa premietajúcich hviezd. Hmotnosti týchto hviezd sa pohybujú v rozmedzí 2-5 hmotností Slnka.[6] Do magnitúdy 19,5 obsahuje viac než 6 000 fyzických členov a rovnaký počet optických členov. Tieto hviezdy majú hmotnosť približne rovnakú ako má Slnko.[6] M52 je po M11 najbohatšia otvorená hviezdokopa v Messierovom katalógu.[2] Hustota hviezd v centre kopy je približne 1 hviezda 15. magnitúdy na jednu štvorcovú uhlovú sekundu, v absolútnych číslach je to 1,5 hviezdy na 1 kubický svetelný rok. Najjasnejšia hviezda hviezdokopy je žltý obor spektrálneho typu G8 so zdanlivou magnitúdou 8,2. Najjasnejšia hviezda hlavnej postupnosti je hviezda typu B7 s magnitúdou 11,0.[2] Vo hviezdokope sa nachádza 5 premenných hviezd a jedna horúca hviezda typu Of, pre ktorú sú typické spektrálne emisné čiary ionizovaného dusíka a hélia. Medzi nami a hviezdokopou leží množstvo medzihviezdneho plynu a prachu, ktoré v minulosti zapríčinilo nepresnosti v odhade vzdialenosti komplexu a stále zapríčiňuje nejednoznačnosť určenia jeho veku.[1][3] Táto medzihviezdna absorpcia taktiež zapríčiňuje, že svetlo hviezd hviezdokopy je v niektorých prípadoch až o jednu magnitúdu slabšie.[2]

Poloha

M52 leží v súhvezdí, ktoré je u nás cirkumpolárne, preto sa hviezdokopa dá pozorovať po celý rok. Jej jasnosť je 6,9 magnitúd a zdanlivý rozmer je 16 uhlových minút. [7][2] Nachádza sa na raz predĺženej spojnici hviezd alfa (Schedar) a beta (Caph) Cassiopeiae a pol stupňa južne od 4 Cassiopeiae, hviezdy 5. magnitúdy. 5-cm ďalekohľad dokáže rozlíšiť najjasnejšie hviezdy zoskupenia. Do hviezdokopy sa premieta hviezda (TYC 4279-1076-1) s magnitúdou 8,3 a s oranžovým odtieňom. Ďalšia podobná hviezda (HD 220770) sa nachádza asi 10 uhlových minút juhovýchodne a má magnitúdu 7,9. 20 uhlových minút smerom na juhovýchod leží chudobná otvorená hviezdokopa Czernik 43[2] Asi 35 uhlových minút juhozápadne sa nachádza hmlovina Bublina, tenký pruh plynu (ionizovaného vodíka) s veľkosťou 5 uhlových minút sčasti obklopujúci hviezdu 8,5 magnitúdy. Asi 3° južne od tejto hviezdokopy sa nachádza aj intenzívny rádiový zdroj Cassiopeia A.

Referencie

  1. ↑ a b FROMMERT, Hartmuth. Messier 52 [online]. [Cit. 2009-08-11]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 208. ISBN 978-0-521-89554-5.
  3. ↑ a b Heslo M52. In: Murdin, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.
  4. ↑ Kharchenko, N. V. - Piskunov, A. E. - Röser, S. - Schilbach, E. - Scholz, R.-D.: Astrophysical parameters of Galactic open clusters. Astronomy&Astrophysics. 2005. vol. 438, is. 3, p. 1163-1173.
  5. ↑ Pandey, A. K. - Nilakshi - Ogura, K. - Sagar, Ram - Tarusawa, K.: NGC 7654: An interesting cluster to study star formation history. Astronomy&Astrophysics. 2001. vol. 374, p. 504-522.
  6. ↑ a b Finlay, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 29. ISBN 1–85233–691–9.
  7. ↑ O’Meara, Stephen James: The Messier Objects. Cambridge University Press. 2001, p. 163. ISBN 0-521-55332-2.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messier 52
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Messier_52&oldid=2439675“