Żagań: Rozdiel medzi revíziami
d rekat |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 30: | Riadok 30: | ||
BM = | |
BM = | |
||
}} |
}} |
||
'''Żagań''' ([[čeština|čes.]] ''Záhaň'', [[nemčina|nem.]] ''Sagan'') je mesto v juhozápadnom [[Poľsko|Poľsku]], v [[Lubuské vojvodstvo|Lubuskom vojvodstve]] pri hraniciach s [[Nemecko|Nemeckom]], so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu [[Powiat żagański]]. Leží nad riekou [[Bóbr]] na pohraničí [[Sliezska nížina|Sliezskej nížiny]] a [[Trebnické pahorky|Trebnických pahorkov]]. Južne od mesta sa rozprestierajú [[Dolnosliezske lesy]]. Býva tu 26 665 obyvateľov (stav z roku 2004). |
'''Żagań''' ([[čeština|čes.]] ''Záhaň'', [[nemčina|nem.]] ''Sagan'') je mesto v juhozápadnom [[Poľsko|Poľsku]], v [[Lubuské vojvodstvo|Lubuskom vojvodstve]] pri hraniciach s [[Nemecko|Nemeckom]], so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu [[Powiat żagański]]. Leží nad riekou [[Bóbr]] na pohraničí [[Sliezska nížina|Sliezskej nížiny]] a [[Trebnické pahorky|Trebnických pahorkov]]. Južne od mesta sa rozprestierajú [[Dolnosliezske lesy]]. Býva tu 26 665 obyvateľov (stav z roku 2004). |
||
== Dejiny mesta == |
|||
Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu [[Boleslav IV. (Poľsko)| Boleslavovi IV. Kučeravému]]; prvá poznámka o meste pochádza z roku [[1202]]. Mestské práva mu boli pridelené v roku [[1285]]. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavné mesto [[Żagańské kniežatstvo|Żagańského kniežatstva]] a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]]. V konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod [[Peter Biron|Petera Birona]] a potom kniežaťa z Benevente [[Talleyrand]]a. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť [[Sliezsko|Sliezska]] patrilo k územiu [[Prusko|Pruska]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa stalo časťou [[Poľsko|Poľska]]. |
Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu [[Boleslav IV. (Poľsko)| Boleslavovi IV. Kučeravému]]; prvá poznámka o meste pochádza z roku [[1202]]. Mestské práva mu boli pridelené v roku [[1285]]. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavné mesto [[Żagańské kniežatstvo|Żagańského kniežatstva]] a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]]. V konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod [[Peter Biron|Petera Birona]] a potom kniežaťa z Benevente [[Talleyrand]]a. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť [[Sliezsko|Sliezska]] patrilo k územiu [[Prusko|Pruska]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa stalo časťou [[Poľsko|Poľska]]. |
||
== Pamiatky == |
|||
* Kláštor augustiánov (Klasztor Augustianów) |
* Kláštor augustiánov (Klasztor Augustianów) |
||
* Kláštor jezuitov (Klasztor Jezuitów) |
* Kláštor jezuitov (Klasztor Jezuitów) |
||
Riadok 44: | Riadok 45: | ||
{{projekt|commons=Category:Żagań}} |
{{projekt|commons=Category:Żagań}} |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[Kategória:Powiat żagański]] |
[[Kategória:Powiat żagański]] |
Verzia z 13:10, 5. september 2009
Żagań | ||
mesto | ||
|
||
Štát | Poľsko | |
---|---|---|
Súradnice | 51°37′00″S 15°19′00″V / 51,616666666667°S 15,316666666667°V | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
Poloha mesta v rámci Poľska
| ||
Wikimedia Commons: Żagań | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Żagań (čes. Záhaň, nem. Sagan) je mesto v juhozápadnom Poľsku, v Lubuskom vojvodstve pri hraniciach s Nemeckom, so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu Powiat żagański. Leží nad riekou Bóbr na pohraničí Sliezskej nížiny a Trebnických pahorkov. Južne od mesta sa rozprestierajú Dolnosliezske lesy. Býva tu 26 665 obyvateľov (stav z roku 2004).
Dejiny mesta
Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu Boleslavovi IV. Kučeravému; prvá poznámka o meste pochádza z roku 1202. Mestské práva mu boli pridelené v roku 1285. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavné mesto Żagańského kniežatstva a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie Piastovcov. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa Albrechta z Valdštejna. V konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod Petera Birona a potom kniežaťa z Benevente Talleyranda. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť Sliezska patrilo k územiu Pruska. Po druhej svetovej vojne sa stalo časťou Poľska.
Pamiatky
- Kláštor augustiánov (Klasztor Augustianów)
- Kláštor jezuitov (Klasztor Jezuitów)
- Kostol sv. Petra a Pavla (Kościół Świętego Piotra i Pawła)
- Kostol Svätého Ducha (Kościół Świętego Ducha)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Żagań