Horúca škvrna (geológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ca:Punt calent; kozmetické zmeny
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Prominent hotspots.png|right|thumb|320px|Mapa sveta, zobrazujúca umiestnenie vybraných horúcich škvŕn (červené bodky).]]
[[Súbor:Prominent hotspots.png|right|thumb|Mapa sveta, zobrazujúca umiestnenie vybraných horúcich škvŕn (červené bodky).]]
'''Horúca škvrna''' ([[angličtina|angl.]] ''hotspot'') je [[geológia|geologická]] lokalita na povrchu [[Zem]]e (resp. iného telesa), kde dochádza počas dlhého obdobia (milióny rokov) k [[sopka|sopečnej činnosti]].
'''Horúca škvrna''' ({{eng|hotspot}}) je [[geológia|geologická]] lokalita na povrchu [[Zem]]e (resp. iného telesa), kde dochádza počas dlhého obdobia (milióny rokov) k [[sopka|sopečnej činnosti]].


Toto pomenovanie prvýkrát použil geofyzik [[John Tuzo Wilson]] v roku 1963 pri opise reťaze sopečných [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovov]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Tam sa hlboko pod [[Pacifická platňa|Pacifickou tektonickou platňou]] nachádza miesto výstupu horúceho materiálu z hranice [[zemský plášť|plášťa]] a [[zemské jadro|jadra]]. Horúca škvrna je „fixovaná“ a počas dlhého obdobia pohybu platne ponad ňu sa vytvorila reťaz ostrovov.
Toto pomenovanie prvýkrát použil geofyzik [[John Tuzo Wilson]] v roku 1963 pri opise reťaze sopečných [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovov]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Tam sa hlboko pod [[Pacifická platňa|Pacifickou tektonickou platňou]] nachádza miesto výstupu horúceho materiálu z hranice [[zemský plášť|plášťa]] a [[zemské jadro|jadra]]. Horúca škvrna je „fixovaná“ a počas dlhého obdobia pohybu platne ponad ňu sa vytvorila reťaz ostrovov.

Verzia z 19:41, 8. september 2009

Mapa sveta, zobrazujúca umiestnenie vybraných horúcich škvŕn (červené bodky).

Horúca škvrna (angl. hotspot) je geologická lokalita na povrchu Zeme (resp. iného telesa), kde dochádza počas dlhého obdobia (milióny rokov) k sopečnej činnosti.

Toto pomenovanie prvýkrát použil geofyzik John Tuzo Wilson v roku 1963 pri opise reťaze sopečných Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Tam sa hlboko pod Pacifickou tektonickou platňou nachádza miesto výstupu horúceho materiálu z hranice plášťa a jadra. Horúca škvrna je „fixovaná“ a počas dlhého obdobia pohybu platne ponad ňu sa vytvorila reťaz ostrovov.

Vystupujúcemu materiálu sa hovorí aj plášťový chochol. Novšie výskumy označujú za príčinu horúcej škvrny konvekčný tepelný pohyb vo vrchnom plášti. Iná teória hovorí o tom, že vznik horúcej škvrny môže zapríčiniť pád meteoritu.

Geológovia evidujú približne 50 horúcich škvŕn na povrchu Zeme. Medzi najznámejšie patria už spomínané Havajské ostrovy, ďalej Island, Yellowstone, Galapágy a Réunion.

Externé odkazy