Medzihviezdna hmota: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
{{Pracuje sa}} |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Pracuje sa}} |
|||
Jednu slávnu supernovu pozorovali čínsky astronómovia roku 1054. Jej zvyšky, oblaku plynu a prachových častíc nazývaných hmlovina, môžeme pozorovať dnes ako Krabiu hmlovinu. Táto hmlovina sa v súčasnosti rozpína rýchlosťou 1 500 km/s, teda 130-násobne rýchlejšie, ako bola najvyššia rýchlosť mesačnej rakety Saturn V. |
Jednu slávnu supernovu pozorovali čínsky astronómovia roku 1054. Jej zvyšky, oblaku plynu a prachových častíc nazývaných hmlovina, môžeme pozorovať dnes ako Krabiu hmlovinu. Táto hmlovina sa v súčasnosti rozpína rýchlosťou 1 500 km/s, teda 130-násobne rýchlejšie, ako bola najvyššia rýchlosť mesačnej rakety Saturn V. |
||
Medzihviezdna hmota – veľmi riedka hmota v priestore medzi hviezdami v našej Galaxii i iných galaxiách. Tvorí ju plazma pozostávajúca z atómov, molekúl, prachu, elektromagnetického žiarenia, kozmického žiarenia a magnetických polí, plyn(vodík). Hmota obyčajne pozostáva z 99% plynu a 1% prachu. Medzihviezdna hmota sa môže prejaviť ako svietiaca alebo tmavá hmlovina – oblak. Hmlovina inač nebula(nebula pochádza z latinského výrazu pre hmlu) V blízkosti jasných hviezd hmloviny svietia(napr. M 42 v Orióne). Tmavé oblaky nám zatieňujú svetlo vzdialenejších hviezd(napr. Konská hlava v Orióne). Teplota vnútri tmavých hmlovín je len par desiatok K nad absolútnou nulou, svietiace hmloviny majú teplotu 10 000 – 30 000 K. Hmloviny majú priemer až desiatka svetelných rokov, ich hmotnosť môže byť niekoľko sto až tisícnásobok hmotnosti Slnka.(hmotnosť slnka ja približne 1,989• 1030 kg, ale ich hustota je malá: len niekoľko atómov v cm3.Menšie tmavé sa stávajú zárodkami hviezd, ktoré sa nazývajú protohviezdy. |
Medzihviezdna hmota – veľmi riedka hmota v priestore medzi hviezdami v našej Galaxii i iných galaxiách. Tvorí ju plazma pozostávajúca z atómov, molekúl, prachu, elektromagnetického žiarenia, kozmického žiarenia a magnetických polí, plyn(vodík). Hmota obyčajne pozostáva z 99% plynu a 1% prachu. Medzihviezdna hmota sa môže prejaviť ako svietiaca alebo tmavá hmlovina – oblak. Hmlovina inač nebula(nebula pochádza z latinského výrazu pre hmlu) V blízkosti jasných hviezd hmloviny svietia(napr. M 42 v Orióne). Tmavé oblaky nám zatieňujú svetlo vzdialenejších hviezd(napr. Konská hlava v Orióne). Teplota vnútri tmavých hmlovín je len par desiatok K nad absolútnou nulou, svietiace hmloviny majú teplotu 10 000 – 30 000 K. Hmloviny majú priemer až desiatka svetelných rokov, ich hmotnosť môže byť niekoľko sto až tisícnásobok hmotnosti Slnka.(hmotnosť slnka ja približne 1,989• 1030 kg, ale ich hustota je malá: len niekoľko atómov v cm3.Menšie tmavé sa stávajú zárodkami hviezd, ktoré sa nazývajú protohviezdy. |
||
Verzia z 20:12, 20. február 2006
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Jednu slávnu supernovu pozorovali čínsky astronómovia roku 1054. Jej zvyšky, oblaku plynu a prachových častíc nazývaných hmlovina, môžeme pozorovať dnes ako Krabiu hmlovinu. Táto hmlovina sa v súčasnosti rozpína rýchlosťou 1 500 km/s, teda 130-násobne rýchlejšie, ako bola najvyššia rýchlosť mesačnej rakety Saturn V. Medzihviezdna hmota – veľmi riedka hmota v priestore medzi hviezdami v našej Galaxii i iných galaxiách. Tvorí ju plazma pozostávajúca z atómov, molekúl, prachu, elektromagnetického žiarenia, kozmického žiarenia a magnetických polí, plyn(vodík). Hmota obyčajne pozostáva z 99% plynu a 1% prachu. Medzihviezdna hmota sa môže prejaviť ako svietiaca alebo tmavá hmlovina – oblak. Hmlovina inač nebula(nebula pochádza z latinského výrazu pre hmlu) V blízkosti jasných hviezd hmloviny svietia(napr. M 42 v Orióne). Tmavé oblaky nám zatieňujú svetlo vzdialenejších hviezd(napr. Konská hlava v Orióne). Teplota vnútri tmavých hmlovín je len par desiatok K nad absolútnou nulou, svietiace hmloviny majú teplotu 10 000 – 30 000 K. Hmloviny majú priemer až desiatka svetelných rokov, ich hmotnosť môže byť niekoľko sto až tisícnásobok hmotnosti Slnka.(hmotnosť slnka ja približne 1,989• 1030 kg, ale ich hustota je malá: len niekoľko atómov v cm3.Menšie tmavé sa stávajú zárodkami hviezd, ktoré sa nazývajú protohviezdy.