Heisenbergov princíp neurčitosti: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
RibotBOT (diskusia | príspevky)
Jotterbot (diskusia | príspevky)
Riadok 39: Riadok 39:
[[lt:Heizenbergo neapibrėžtumo principas]]
[[lt:Heizenbergo neapibrėžtumo principas]]
[[lv:Heizenberga nenoteiktības princips]]
[[lv:Heizenberga nenoteiktības princips]]
[[ml:അനിശ്ചിതത്വ തത്ത്വം]]
[[ml:അനിശ്ചിതത്വതത്വം]]
[[nl:Onzekerheidsrelatie van Heisenberg]]
[[nl:Onzekerheidsrelatie van Heisenberg]]
[[no:Heisenbergs uskarphetsrelasjon]]
[[no:Heisenbergs uskarphetsrelasjon]]

Verzia z 23:44, 19. október 2009

Princíp neurčitosti alebo Heisenbergov princíp je jeden zo základných pojmov kvantovej mechaniky (objavený a formulovaný Wernerom Heisenbergom). Podľa tohto princípu isté dvojice pozorovateľných veličín (ako napr. poloha a hybnosť alebo čas a energia) nemôžu byť súčasne známe s vyššou presnosťou, než aká je daná hornou hranicou, vyjadrenou pomocou Planckovej konštanty. Čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu.

Princíp teda hovorí, že nie je možné presne poznať hybnosť a rýchlosť častice súčasne, pretože samo meranie ovplyvňuje výsledok. V našom každodennom svete dokážeme spraviť dostatočne citlivé merania, ale v kvantových systémoch to tak nie je.

Ak chceme časticu veľmi presne lokalizovať, je nutné použiť svetlo s krátkou vlnovou dĺžkou, pretože vlnová dĺžka určuje najmenšiu oblasť, kde môžeme časticu lokalizovať. Avšak čím je vlnová dĺžka menšia, tým je energia fotónu, ktorý narazí do častice, väčšia, takže po náraze vznikne veľká zmena hybnosti.

Ak by sme pokus spravili naopak, chceli by sme poznať presnú hybnosť, musíme použiť svetlo s nízkou energiou, čiže veľkou vlnovou dĺžkou, aby sme systém len minimálne ovplyvnili, ale pri veľkej vlnovej dĺžke nastáva neurčitosť v meraní polohy.

Externé odkazy