Spišský Hrušov

Spišský Hrušov
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Nadmorská výška	424 m n. m.
Rozloha	13,07 km² (1 307 ha)
Obyvateľstvo	1 332 (31. 12. 2023)
Hustota	101,91 obyv./km²
Starosta	Viktor Butvin (* 1946) (nezávislý)
PSČ	053 63
ŠÚJ	543616
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	0 53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad č. d. 216 053 63 Spišský Hrušov
Telefón	449 21 22
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Spišský Hrušov
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Spišský Hrušov je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.

Susedné obce

Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce

Vodné toky

Lodina, Hrušov

Symboly obce

http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sh.html

História

Staré a cudzie názvy obce

• 1250
• 1280
• 1299
• 1307
• 1319
• 1773
• 1786

Nemecký názov:
Maďarský názov:

Politika

Starostovia obce

1990 - 2006 Viktor Butvin (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

1990 - 1994 - 9 poslancov
1994 - 1998 - 9 poslancov (6 HZDS, 3 SDĽ)
1998 - 2002 - 9 poslancov (5 HZDS, 4 KDH)
2002 - 2006 - 7 poslancov (4 KDH, 2 HZDS, 1 NEKA)

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania	Počet obyvateľov	Počet domov
1869		-
1880	680	105
1890	624	102
1900	624	96
1910	592	93
1921	538	98
1930	532	97
1950	689	123
1961	864	156
1970	1 058	202
1980	1 108	229
1991	1 183	259
2001	1 251	278

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

	Počet obyvateľov	%
Rímskokatolícka cirkev	1 227	98,1
Gréckokatolícka cirkev	3	0,2
Pravoslávna cirkev	2	0,2
Bez vyznania	10	0,8
Ostatné a nezistené	9	0,7

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

	Počet obyvateľov	%
slovenská	1 240	99,1
maďarská	2	0,2
ukrajinská	2	0,2
česká	2	0,2
ostatné a nezistené	5	0,4

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Kaštieľ

Pôvodne renesančný z roku 1596, v polovici 18. stor. zbarokizovaný a zač. 19. stor. na priečelí upravovaný v klasicistickom slohu. Dvojpodlažná budova s obdĺžnym pôdorysom a trojtraktovou blokovou dispozíciou. Na priečelí stredný trojosový rizalit, členený na prízemí pilastrami a na poschodí pilierovou loggiou. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Ťažká, šindľom krytá manzardová strecha.

Katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Je pôvodne gotický z konca 13. stor., prestavaný v 17. a 18. stor., renovovaný roku 1900. Jednoloďový s rovným uzáverom, pristavanou sakristiou, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou. Presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Loď mala pôvodne drevený rovný strop a v 17. stor. bola zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Po celej jej dĺžke je pristavaná kaplnka sv. Žofie z 18. stor., zaklenutá korýtkovou klenbou, v sakristii je pruská klenba. Interiérová výmaľba je kostola je od Jozefa Hanulu z roku 1896. Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. stor., v stĺpovej architektúre symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred nový obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18.stor., stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Voľné obrazy: Sedembolestná P. Mária, baroková z prvej polovice 18. stor., Narodenie, neskoroklasicistický z polovice 19. stor., gotická Madona z konca 15. stor. Barokový kalich z obdobia okolo roku 1740. Pacifikál barokový z 18. stor., neskorogotický zvon z roku 1521 od zvonolejára Andreja. Z pôvodného zariadenia kostola dostalo sa gotické cibórium do Budapešti, jeho kópia je z roku 1916 a je v sakristii.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Farský úrad

Rímskokatolický - č d. 213
Duchovný správca: Mgr. Pavol Vaňovský

Školstvo

• Materská škola - č. d. 217
• Základná škola - č. d. 264

Osobnosti

Významné osobnosti

02.08.1842 sa v obci narodil Reginald Augustín Garžík, páter, dominikán, slovenský kazateľ. Študoval na gymnáziu v Levoči a v Košiciach. V r. 1862 vstúpil do rehole dominikánov vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený 28.7.1867 vo Viedni, 11.6.1876 sa stal priorom dominikánskeho kláštora v Košiciach. Zaslúžil sa o rozvoj náboženského života Slovákov, založil Slovenský cirkevný spevokol tlačou vydal spevník. Postaral sa o reštauráciu dominikánskeho kostola, dal vyhotoviť v ňom kvalitný organ. Pre bratstvo sv. Ruženca zakúpil vlastný dom a založil útulok pre mrzákov. Ako jediný slovák rádu v roku 1900 bol z trestu preložený do Viedne. V roku 1922 sa vrátil už do ČSR.