Lucien Kroll: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
pravopis, gramatika
 
Peko (diskusia | príspevky)
d Lucien kroll premiestnená na Lucien Kroll: pravopis
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 14:53, 10. december 2009

Lucien Kroll


Lucien Kroll sa narodil v Bruseli, v Belgicku 13. marca 1927. Po absolvovaní Ecole Supérieure de la Cambre (Brusel) s titulom architekta, pokračoval v štúdiu urbanizmu na Institut Supérieur de la Cambre a na Institut Supérieur International d'Urbanisme taktiež v Bruseli. Na začiatku spolupracoval s Charlesom Vandehovem v Bruseli (1951 – 1957) Počas rokov 1950 až 1960 postavil niekoľko menších diel, vrátane domov, expozícií a škôl, ale aj sakrálne objekty, vrátane kostolov a niekoľko budov pre cirkev. Najznámejšie stredisko ecume Nique de Dom Lambert Bauduin v kláštore v Chevetogne (1963-5). Jeho prvé zákazky mimo Belgicka boli benediktínsky kláštor, výrobné a administratívne budovy v Butare vo Rwande, v Afrike (1962-70). Až v roku 1970 si však založil vlastný a ateliér „Lucien Kroll“.

Svojou architektúrou sa snažil poukázať na svoje presvedčenie že funkcionalizmus prestáva fungovať, a že moderna je v podstate totálne barbarstvo. Jeho práce boli tzv. „riadené anarchie“. Od začiatku svojej kariéry sa Kroll upriamoval na ľudový štýl, ktorý sa nevykazoval "progresivitou", ale zahŕňal obmedzené použitie jednoduchých foriem a materiálov. Obľubuje kompozície tvorené zmiešavaním materiálov, pričom pôsobia ako náhodne usporiadané, preferuje zvetralé materiály a materiály, ktoré komunikujú s vegetáciou, pričom sa snaží aby jeho stavby pôsobili dojmom vzdušnosti- ľahkosti. Lucien Kroll bol výrazne inšpirovaný tvorbou rakúskeho architekta Hundertwassera, u ktorého tiež dominovali nedostatok symetrie, chaotické a rôzne farby.


Diela

Jeho najvýznamnejšou stavbou je internát lekárskej fakulty na Université Catholique, Woluvé-St-Lambert, Brusel (1970-82).

Meme je názov budovy v areáli študentov Woluwe St Lamert v Bruseli. Je to vlastne pomník venovaný demokratickému hnutiu v Európe a zároveň táto stavba znamenala prielom v života Krolla ako architekta. Budova sa skladá z 20 bytov, 60 ateliérov, 200 izieb, 6 skupín domov, reštaurácie, kina, divadla, obchodov, škôlky, úradov, pošty a niekoľko kaviarní. Z plánovaných 40.000 m2 je nakoniec iba 20.000m2.

K ďalším jeho dielam patria:

Skupina domov v Auderghem (1959) Ekumenické centrum pre Chevetogne (1963)

Alma stanice metra, Brusel (1978) 

Bytový objekt v Cergy-Pontoise (1977-83) ) a Marne-la-Vallée (1980-3). École technique à Belfort, Francúzsko (1983) College Michelet Saint-Ouen, Francúzsko (1988) Sociálne byty v Haarleme, Holandsko (1985-7) 'Ecolonia', Alphen aan - den-Rijn (1989-53) La Maison de la nature, Belfort (1990-2) Bethoncourt-Montbéliard (1990-3) Lycée en Haute Qualité environmental, Caudry (1997-2001) High School HQE na Caudry, Francúzsko (1998)