Tmavá hmlovina: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: vi:Tinh vân tối |
d robot Pridal: eo:Malhela nebulozo |
||
Riadok 21: | Riadok 21: | ||
[[de:Dunkelwolke]] |
[[de:Dunkelwolke]] |
||
[[en:Dark nebula]] |
[[en:Dark nebula]] |
||
[[eo:Malhela nebulozo]] |
|||
[[es:Nebulosa oscura]] |
[[es:Nebulosa oscura]] |
||
[[fi:Pimeä sumu]] |
[[fi:Pimeä sumu]] |
Verzia z 22:27, 16. december 2009
Tmavá hmlovina alebo temná hmlovina je plynovo-prachové medzihviezdne mračno, ktoré sa prejavuje ako oblasť chudobná na hviezdy, ale s koncentráciou medzihviezdnej hmoty.
Tmavé hmloviny sú viditeľné, ak zakrývajú časť žiarenia reflexnej hmloviny (napr. hmlovina Konská hlava) alebo prekrývajú hviezdy v pozadí (napr. hmlovina Uhoľné vrece).
Tvar takýchto temných mrakov je veľmi nepravidelný: nemajú jasne definované vonkajšie hranice a niekedy sa hadia v kŕčovitých tvaroch. Najväčšie tmavé hmloviny sú viditeľné voľným okom – vyzerajú ako tmavé škvrny na svetlejšom pozadí Mliečnej cesty.
Astrofyzika tmavých hmlovín
Vodík týchto tmavých oblakov existuje v molekulárnej forme. Najväčšie hmloviny tohoto typu, tzv. obrovské molekulárne mraky (GMC – giant molecular clouds) sú viac ako milión krát hmotnejšie ako Slnko. Obsahujú množstvo hmoty medzihviezdneho média, majú priemer okolo 150 svetelných rokov a priemernú hustotu 100 až 300 molekúl na centimeter kubický a vnútornú teplotu iba 7-15 K. Molekulárne mraky pozostávajú prevažne z plynu a prachu, ale obsahujú tiež mnoho hviezd. Jadrá mrakov sú úplne skryté pohľadu a boli by nedetekovateľné nebyť mikrovlnného žiarenia molekúl, z ktorých pozostávajú. Toto žiarenie neabsorbuje prach a zreteľne uniká z mraku. Materiál v mraku sa zhlukuje vo všetkých veľkostiach, niektoré mraky v mierkach hmotností jednotlivých hviezd, malé zhluky môžu mať jeden svetelný rok v priemere. Mraky majú vnútorné magnetické pole poskytujúce podporu v smer opačnom ich gravitácii.
GMC hrajú dôležitú úlohu v dynamike galaxií: keď hviezda prejde v blízkosti GMC, toto značné gravitačné pôsobenie významne naruší orbitu hviezdy. Po opakovaných blízkych stretnutiach stredne stará hviezda nadobudne významné zložky v rýchlosti v každom smere, namiesto takmer kruhovej orbity ako novo narodená hviezda (preto, lebo nová hvieda zdedí kruhovú orbitu GMC, kde sa zrodila). To dáva astronómom ďalší nástroj na odhad veku hviezd a pomáha vysvetliť hrúbku galaktického disku.
Vo vnútorných oblastiach tmavých hmlovín sa dejú dôležité udalosti ako vznik hviezd.