Gerard (uhorský biskup): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
SilvonenBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: es:Gerardo de Budapest
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: es:Gerardo Sagredo; kozmetické zmeny
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Szekesfehervar Puspokkut3.jpg|thumb|Stvárnenie Svätého Gerarda, [[Stoličný Belehrad]].]]
[[Súbor:Szekesfehervar Puspokkut3.jpg|thumb|Stvárnenie Svätého Gerarda, [[Stoličný Belehrad]].]]
'''Svätý Gerard''' (alebo ''svätý Gerhard''; maď. ''Gellért'') (* [[982]] – † [[1046]]), vlastným menom '''Giorgio di Sagredo'''<ref>[http://www.cryingvoice.com/Christianity/HunGellert.html The Hungarian Pagan Revolt of 1046 and the Martyrdom of Bishop Gellért]</ref>, bol [[čanád]]sky biskup, ktorý zahynul [[mučeník|mučeníckou]] smrťou počas povstania v [[Uhorsko|Uhorsku]] v roku 1046.
'''Svätý Gerard''' (alebo ''svätý Gerhard''; maď. ''Gellért'') (* [[982]] – † [[1046]]), vlastným menom '''Giorgio di Sagredo'''<ref>[http://www.cryingvoice.com/Christianity/HunGellert.html The Hungarian Pagan Revolt of 1046 and the Martyrdom of Bishop Gellért]</ref>, bol [[čanád]]sky biskup, ktorý zahynul [[mučeník|mučeníckou]] smrťou počas povstania v [[Uhorsko|Uhorsku]] v roku 1046.


Riadok 25: Riadok 25:
[[de:Gellért]]
[[de:Gellért]]
[[en:Gerard Sagredo]]
[[en:Gerard Sagredo]]
[[es:Gerardo de Budapest]]
[[es:Gerardo Sagredo]]
[[fi:Gerard Sagredo]]
[[fi:Gerard Sagredo]]
[[fr:Gérard de Csanad]]
[[fr:Gérard de Csanad]]

Verzia z 05:02, 23. december 2009

Stvárnenie Svätého Gerarda, Stoličný Belehrad.

Svätý Gerard (alebo svätý Gerhard; maď. Gellért) (* 982 – † 1046), vlastným menom Giorgio di Sagredo[1], bol čanádsky biskup, ktorý zahynul mučeníckou smrťou počas povstania v Uhorsku v roku 1046.

Svätý Gerard pochádzal z Benátok. Podľa Väčšej legendy o sv. Gerardovi pochádzal z benátskej rodiny Morosiniovcov. Ako mladý vstúpil do benediktínskeho rádu. Vzdelanie získal v kláštore vo francúzskom Cluny. Neskôr pôsobil ako opát v opátstve San Giorgio Maggiore.

Potom čo loď, ktorou sa Gerard plavil na púť do Palestíny, stroskotala pri pobreží Istrijského polostrova, rozhodol žiť ako pustovník v blízkosti Puly. Uhorský kráľ Štefan I. ho pozval do Uhorska a poveril výchovou svojho syna Imricha. Počas vojnových nepokojov žil v pustovni v Bakonybéle, ale už roku 1030 (podľa iných zdrojov 1035)[2] bol povolaný za biskupa do novozriadeného biskupstva v Čanáde.

Keď vypuklo na jar roku 1046 v Uhorsku povstanie proti kráľovi Petrovi Orseolovi, súčasťou nespokojencov sa stali aj pohanskí šľachtici pod vedením vodcu Vatu, ktorí odmietali pokresťančovanie a žili v exile v Zadunajsku a v Potisí. Má sa za to, že Peter Orseolo utiekol z územia zasiahnutého povstaním do Stoličného Belehradu (maď. Székesfehérvár), kde bol zabitý a za kráľa sa vyhlásil Vazulov syn Ondrej, čím obnovi Arpádovskú dynastiu.

Po správe, že sa predtým vyhnaní kráľoviči Ondrej a Levente, ktorých mali biskupi korunovať, blížia k Pešti, sa biskupi rozhodli ísť ich privítať. Keď sa blížili k Pešti dostihlo ich pri Dunaji Vatove vojsko. Gerarda priviazali na voz, ktorý spustili z hory do Dunaja, a keďže po páde do hlbiny ešte žil, rozrazili mu hlavu o kameň a hruď prebodli kopijou. Stalo sa to 29. augusta 1046. Kopec z ktorého ho vrhli do Dunaja, leží na jeho pravom brehu v dnešnej Budapešti a na pamiatku umučenia svätého Gerarda je pomenovaný ako vrch Gellért (maď. Gellérthegy).

Svätý Gerard, patrón Budapešti a vychovávateľov, bol kanonizovaný zásluhou kráľa Ladislava I. v roku 1083 pápežom Gregorom VII. a spolu s ním boli svätorečení aj jeho spoločníci sv. Buldus a sv. Bystrík, ktorých povstalci tiež umučili. Ich spoločný sviatok stanovila na 24. septembra Sabolčská synoda v roku 1092.

Referencie

Iné projekty