Sparti: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Geron (diskusia | príspevky)
Amonet (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[File:ModernSparta.jpg|thumb|left|Centrum Sparty]]
[[File:ModernSparta.jpg|thumb|Centrum Sparty]]


'''Sparti''' ([[Gréčtina|gr.]], Σπάρτη (''Spárti'')) je mesto v kraji [[Lakónia]] na [[Peloponéz]]e. Staroveká [[Sparta]] bola známa ako silný grécky štát, moderná Sparta bola založená v 19 stor. blízko starovekej lokality, z ktorej sa však skoro nič nezachovalo. Žije tu okolo 18 000 obyvateľov. Je to hlavné mesto kraja [[Lakónia]] (Lakedemonía).

'''Sparti''' [[Gréčtina|gr.]], Σπάρτη (Spárti) je mesto v kraji [[Lakónia]] na [[Peloponéz]]e. Staroveká [[Sparta]] bola známa ako silný grécky štát, moderná Sparta bola založená v 19 stor. blízko starovekej lokality, z ktorej sa však skoro nič nezachovalo. Žije tu okolo 18 000 obyvateľov. Je to hlavné mesto kraja [[Lakónia]] (Lakedemonía).


==História==
==História==
{{Hlavný článok|Sparta (starovek)}}

pozri aj [[Sparta (starovek)]]


==Starovek==
==Starovek==

Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene [[Achájci|Achájcov]], a Sparta bolo jedno z najdôležitejších miest mykénskej doby spolu s [[Mykény|Mykénami]], [[Tiryns]]om a [[Atény|Aténami]]. Okolo 1100 pred Kr. sem však prichádza bojovný grécky kmeň [[Dóri|Dórov]], ktorí si podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a založili slávny staroveký štát Sparta, ktorý bol založený na krutom utláčaní Achajcov, teda helótov a perioikov. Sparťania sa veľmi odlišovali od ostatných Grékov, čo sa týka usporiadania štátu a krutým zaobchádzaním. Mestu vládli dvaja králi (basileis), gerousia, Efori a Apélla. Za spartského zákonodarcu je považovaný [[Lykurgos]]. Sparťania vyhrali v peloponézskej vojne nad Aténčanmi, neskôr však boli porazení [[Téby|Tébami]] a [[Macedónia|Macedóniou]]. Od roku 146 pred Kr. Grécko pripadlo Rímu, no Sparta si určitú autonómiu uchovala. Behom rímskeho obdobia sa však postupne autonómia vytratila a Achájci aj Sparťania sa navzájom pomiešali. V 3 stor., Spartu dobyli [[Góti]], v 4 stor. Vizigóti a v 5 stor. [[Huni]]. Podľa niektorých informácií však sparťania dokázali Gótov odohnať, síce už žiadna skutočná spartská armáda neexistovala. Behom tohto obdobia mnohí Sparťania už boli kresťania.
Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene [[Achájci|Achájcov]], a Sparta bolo jedno z najdôležitejších miest mykénskej doby spolu s [[Mykény|Mykénami]], [[Tiryns]]om a [[Atény|Aténami]]. Okolo 1100 pred Kr. sem však prichádza bojovný grécky kmeň [[Dóri|Dórov]], ktorí si podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a založili slávny staroveký štát Sparta, ktorý bol založený na krutom utláčaní Achajcov, teda helótov a perioikov. Sparťania sa veľmi odlišovali od ostatných Grékov, čo sa týka usporiadania štátu a krutým zaobchádzaním. Mestu vládli dvaja králi (basileis), gerousia, Efori a Apélla. Za spartského zákonodarcu je považovaný [[Lykurgos]]. Sparťania vyhrali v peloponézskej vojne nad Aténčanmi, neskôr však boli porazení [[Téby|Tébami]] a [[Macedónia|Macedóniou]]. Od roku 146 pred Kr. Grécko pripadlo Rímu, no Sparta si určitú autonómiu uchovala. Behom rímskeho obdobia sa však postupne autonómia vytratila a Achájci aj Sparťania sa navzájom pomiešali. V 3 stor., Spartu dobyli [[Góti]], v 4 stor. Vizigóti a v 5 stor. [[Huni]]. Podľa niektorých informácií však sparťania dokázali Gótov odohnať, síce už žiadna skutočná spartská armáda neexistovala. Behom tohto obdobia mnohí Sparťania už boli kresťania.


==Byzantská doba==
==Byzantská doba==
[[Image:Nuremberg chronicles - f 28v.png|thumb|right|260px|Byzantská Lakedemonía]]
[[Image:Nuremberg chronicles - f 28v.png|thumb|right|260px|Byzantská Lakedemonía]]



Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7 stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v pohorý [[Taugetos]] a odtiaľto ovládali Grékov. Mnohí obyvatelia Lakónie, teda aj Sparty odišli, niektorí odišli na [[Sicília|Sicíliu]], iní na peloponézski polostrov [[Mani (Peloponéz)|Mani]], iní do mesta [[Monemvasia]], ďalší do [[Cakóni|Tsakónie]], teda na západný Peloponéz a tu si uchovali svoje dórske zvyky aj dialekt dodnes. Gréci z Mani sú známi ako výborní bojovníci. V 9 stor bola moc Slovanov definitívne zničená Byzanciou a na posilnenie miestneho gréckeho obyvateľstva bolo do Lakónie privedené grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a [[Anatólia|Anatólie]]. Byzantská vláda na troskách Sparty vytvorila mesto Lakedemonía, podľa kraju Lakónia ktorý sa tiež nazýval Lakedemonía. V tomto meste okrem [[Gréci|Grékov]] žili aj [[Židia]] a [[Arméni]]. Mesto bolo dôležitým centrom Peloponézu a sídlo patriarchu. V 10 stor. tu pôsobil svätý Nikón. V 13 stor. mesto ovládli [[Benátky|Benátčania]]. Benátski kupci sa tiež usadili v meste a nskôr sa Grékmi pomiešali. V roku 1263 sa však obyvatelia presťahovali z Lakedemonie do nového mesta, hneď blízko, do [[Mystra|Mystry]], ktorá sa stala dôležitým centrom. Mystru v 15 stor. dobyli [[Turci]].
Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7 stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v pohorý [[Taugetos]] a odtiaľto ovládali Grékov. Mnohí obyvatelia Lakónie, teda aj Sparty odišli, niektorí odišli na [[Sicília|Sicíliu]], iní na peloponézski polostrov [[Mani (Peloponéz)|Mani]], iní do mesta [[Monemvasia]], ďalší do [[Cakóni|Tsakónie]], teda na západný Peloponéz a tu si uchovali svoje dórske zvyky aj dialekt dodnes. Gréci z Mani sú známi ako výborní bojovníci. V 9 stor bola moc Slovanov definitívne zničená Byzanciou a na posilnenie miestneho gréckeho obyvateľstva bolo do Lakónie privedené grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a [[Anatólia|Anatólie]]. Byzantská vláda na troskách Sparty vytvorila mesto Lakedemonía, podľa kraju Lakónia ktorý sa tiež nazýval Lakedemonía. V tomto meste okrem [[Gréci|Grékov]] žili aj [[Židia]] a [[Arméni]]. Mesto bolo dôležitým centrom Peloponézu a sídlo patriarchu. V 10 stor. tu pôsobil svätý Nikón. V 13 stor. mesto ovládli [[Benátky|Benátčania]]. Benátski kupci sa tiež usadili v meste a nskôr sa Grékmi pomiešali. V roku 1263 sa však obyvatelia presťahovali z Lakedemonie do nového mesta, hneď blízko, do [[Mystra|Mystry]], ktorá sa stala dôležitým centrom. Mystru v 15 stor. dobyli [[Turci]].


==Moderná doba==
==Moderná doba==
V roku [[1834]], teda tesne po oslobodení Grécka od Turkov grécky kráľ Otho postavil nové mesto, Sparti, na mieste starovekej lokality a stredovekej Lakedemonie. Boli sem presídlení obyvatelia z neďalekej Mytstri, nakoľko pochádzali zo Sparty.

V roku 1834, teda tesne po oslobodení Grécka od Turkov grécky kráľ Otho postavil nové mesto, Sparti, na mieste starovekej lokality a stredovekej Lakedemonie. Boli sem presídlení obyvatelia z neďalekej Mytstri, nakoľko pochádzali zo Sparty.
V okolí Sparti sa pestujú hlavne olivy a citrusy. V meste môžeme navštíviť archeologické múzeum, Akropolu, staroveké divadlo, chrám bohyne [[Aténa|Atény]], hrob kráľa [[Leonidas|Leonida]] a kostol sv. Nikóna z 10 storočia. Starosta mesta je Sarándos Antonákos.
V okolí Sparti sa pestujú hlavne olivy a citrusy. V meste môžeme navštíviť archeologické múzeum, Akropolu, staroveké divadlo, chrám bohyne [[Aténa|Atény]], hrob kráľa [[Leonidas|Leonida]] a kostol sv. Nikóna z 10 storočia. Starosta mesta je Sarándos Antonákos.


==Zdroje==
==Zdroje==

*Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη
*Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη


[[Kategória:Mestá v Grécku]]


[[de:Sparta (Lakonien)]]
[[de:Sparta (Lakonien)]]

Verzia z 14:15, 26. december 2009

Centrum Sparty

Sparti (gr., Σπάρτη (Spárti)) je mesto v kraji Lakónia na Peloponéze. Staroveká Sparta bola známa ako silný grécky štát, moderná Sparta bola založená v 19 stor. blízko starovekej lokality, z ktorej sa však skoro nič nezachovalo. Žije tu okolo 18 000 obyvateľov. Je to hlavné mesto kraja Lakónia (Lakedemonía).

História

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sparta (starovek)

Starovek

Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene Achájcov, a Sparta bolo jedno z najdôležitejších miest mykénskej doby spolu s Mykénami, Tirynsom a Aténami. Okolo 1100 pred Kr. sem však prichádza bojovný grécky kmeň Dórov, ktorí si podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a založili slávny staroveký štát Sparta, ktorý bol založený na krutom utláčaní Achajcov, teda helótov a perioikov. Sparťania sa veľmi odlišovali od ostatných Grékov, čo sa týka usporiadania štátu a krutým zaobchádzaním. Mestu vládli dvaja králi (basileis), gerousia, Efori a Apélla. Za spartského zákonodarcu je považovaný Lykurgos. Sparťania vyhrali v peloponézskej vojne nad Aténčanmi, neskôr však boli porazení Tébami a Macedóniou. Od roku 146 pred Kr. Grécko pripadlo Rímu, no Sparta si určitú autonómiu uchovala. Behom rímskeho obdobia sa však postupne autonómia vytratila a Achájci aj Sparťania sa navzájom pomiešali. V 3 stor., Spartu dobyli Góti, v 4 stor. Vizigóti a v 5 stor. Huni. Podľa niektorých informácií však sparťania dokázali Gótov odohnať, síce už žiadna skutočná spartská armáda neexistovala. Behom tohto obdobia mnohí Sparťania už boli kresťania.

Byzantská doba

Byzantská Lakedemonía

Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7 stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v pohorý Taugetos a odtiaľto ovládali Grékov. Mnohí obyvatelia Lakónie, teda aj Sparty odišli, niektorí odišli na Sicíliu, iní na peloponézski polostrov Mani, iní do mesta Monemvasia, ďalší do Tsakónie, teda na západný Peloponéz a tu si uchovali svoje dórske zvyky aj dialekt dodnes. Gréci z Mani sú známi ako výborní bojovníci. V 9 stor bola moc Slovanov definitívne zničená Byzanciou a na posilnenie miestneho gréckeho obyvateľstva bolo do Lakónie privedené grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a Anatólie. Byzantská vláda na troskách Sparty vytvorila mesto Lakedemonía, podľa kraju Lakónia ktorý sa tiež nazýval Lakedemonía. V tomto meste okrem Grékov žili aj Židia a Arméni. Mesto bolo dôležitým centrom Peloponézu a sídlo patriarchu. V 10 stor. tu pôsobil svätý Nikón. V 13 stor. mesto ovládli Benátčania. Benátski kupci sa tiež usadili v meste a nskôr sa Grékmi pomiešali. V roku 1263 sa však obyvatelia presťahovali z Lakedemonie do nového mesta, hneď blízko, do Mystry, ktorá sa stala dôležitým centrom. Mystru v 15 stor. dobyli Turci.

Moderná doba

V roku 1834, teda tesne po oslobodení Grécka od Turkov grécky kráľ Otho postavil nové mesto, Sparti, na mieste starovekej lokality a stredovekej Lakedemonie. Boli sem presídlení obyvatelia z neďalekej Mytstri, nakoľko pochádzali zo Sparty. V okolí Sparti sa pestujú hlavne olivy a citrusy. V meste môžeme navštíviť archeologické múzeum, Akropolu, staroveké divadlo, chrám bohyne Atény, hrob kráľa Leonida a kostol sv. Nikóna z 10 storočia. Starosta mesta je Sarándos Antonákos.

Zdroje

  • Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη