Tretia križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Dodal som kedy a kým bol dobitý Akkon počas 3,križiackej výpravy
Robzle (diskusia | príspevky)
d t, wl
Riadok 3: Riadok 3:
[[Obrázok:Salah ad-Din Jusuf ibn Ajub.jpg|thumb|right|Sultán Saladin]]
[[Obrázok:Salah ad-Din Jusuf ibn Ajub.jpg|thumb|right|Sultán Saladin]]


'''Tretia križiacka výprava''' ([[1189]] - [[1192]]) bola vojenská [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|výprava]] vyhlásená [[pápež]]om [[Gregor VIII.|Gregorom VIII.]] , ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad [[Jeruzalem]]om.
'''Tretia križiacka výprava''' ([[1189]] - [[1192]]) bola vojenská [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|výprava]] vyhlásená [[pápež]]om [[Gregor VIII.|Gregorom VIII.]], ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad [[Jeruzalem]]om.


Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema [[sultán]]om [[Saladin]]om (asi [[Kurdi|kurdského]] pôvodu) v roku [[1187]], po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na [[Tripolis]], [[Antiochia|Antiochiu]] a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol [[Akko]]n v [[Sýria|Sýrii]],ktoré dobil Kráľ Richard v roku 1191 s Filipom II. Saladin už predtým v roku [[1174]] dobyl od Fatimovcov [[Egypt]] a zmocnil sa okrem iného veľkej časti [[Mosul|Mosulského sultanátu]].
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema [[sultán]]om [[Saladin]]om (asi [[Kurdi|kurdského]] pôvodu) v roku [[1187]], po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na [[Tripolis]], [[Antiochia|Antiochiu]] a [[Palestína|palestínske]] pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol [[Akko]] v [[Sýria|Sýrii]], ktoré dobil kráľ Richard v roku [[1191]] s Filipom II. Saladin už predtým v roku [[1174]] dobyl od Fatimovcov [[Egypt]] a zmocnil sa okrem iného veľkej časti [[Mosul|Mosulského sultanátu]].


Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-[[Petržalka|Petržalke]], odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] (francúzsky kráľ [[Filip II. August]] a anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]] išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez [[Balkán]] na [[Blízky východ]]: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji [[1190]] v rieke [[Salef]] v dnešnom juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]] po tom, čo porazil moslimov pri [[Konya|Ikonione]]. Jeho syn [[Fridrich Švábsky]] viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ [[Guy Lusignanský]] - ale pri jeho obliehaní v roku [[1191]] zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni [[1191]] vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon ([[12. júla]] [[1191]]) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku [[1192]] uzavrel so Saladinom [[prímerie]], podľa ktorého [[kresťania]] dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov [[Cyprus]], ktorý Richard dobyl ešte cestou do [[Palestína|Palestíny]].
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-[[Petržalka|Petržalke]], odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] (francúzsky kráľ [[Filip II. August]] a anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]] išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez [[Balkánsky polostrov|Balkán]] na [[Blízky východ]]: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji [[1190]] v rieke [[Salef]] v dnešnom juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]] po tom, čo porazil moslimov pri [[Konya|Ikonione]]. Jeho syn [[Fridrich Švábsky]] viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ [[Guy Lusignanský]] - ale pri jeho obliehaní v roku [[1191]] zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni [[1191]] vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon ([[12. júla]] [[1191]]) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku [[1192]] uzavrel so Saladinom [[prímerie]], podľa ktorého [[kresťania]] dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov [[Cyprus]], ktorý Richard dobyl ešte cestou do [[Palestína|Palestíny]].


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 17:38, 31. december 2009

Križiacke výpravy
Prvá križiacka výprava · Výprava chudoby · Nemecká križiacka výprava (1096) · Križiacka výprava v roku 1101 · Druhá križiacka výprava · Tretia križiacka výprava · Štvrtá križiacka výprava · Križiacka výprava proti albigéncom · Detská križiacka výprava · Piata križiacka výprava · Šiesta križiacka výprava · Siedma križiacka výprava · Výprava sedliackych vzbúrencov · Ôsma križiacka výprava · Deviata križiacka výprava · Severné križiacke výpravy · Križiacke výpravy proti husitom
Sultán Saladin

Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII., ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.

Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom (asi kurdského pôvodu) v roku 1187, po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiochiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol Akko v Sýrii, ktoré dobil kráľ Richard v roku 1191 s Filipom II. Saladin už predtým v roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti Mosulského sultanátu.

Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-Petržalke, odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu (francúzsky kráľ Filip II. August a anglický kráľ Richard I. Levie srdce išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez Balkán na Blízky východ: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji 1190 v rieke Salef v dnešnom juhovýchodnom Turecku po tom, čo porazil moslimov pri Ikonione. Jeho syn Fridrich Švábsky viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ Guy Lusignanský - ale pri jeho obliehaní v roku 1191 zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni 1191 vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon (12. júla 1191) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku 1192 uzavrel so Saladinom prímerie, podľa ktorého kresťania dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov Cyprus, ktorý Richard dobyl ešte cestou do Palestíny.

Iné projekty