Mylonit: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
FlaBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: de:Mylonit
fix a iné menšie
Riadok 10: Riadok 10:
Hornina_Hustota= |
Hornina_Hustota= |
}}
}}
'''Mylonit''' (gr.) je [[Premenená hornina|metamorfovaná hornina]], ktorá vznikla [[deformačná metamorfóza|dynamometamorfózu]] za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných [[hornina|hornín]] (predovšetkým [[Vyvretá hornina|magmatických]] a metamorfovaných) pozdĺž [[Tektonický zlom|tektonických zón]] a následným spevnením.
'''Mylonit''' (gr.) je [[Premenená hornina|metamorfovaná hornina]], ktorá vznikla [[deformačná metamorfóza|dynamometamorfózu]] za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných [[hornina|hornín]] (predovšetkým [[Vyvretá hornina|magmatických]] a metamorfovaných) pozdĺž [[strižná zóna|tektonických zón]] a následným spevnením.


Termín mylonit zaviedol v roku 1886 [[Charles Lapworth]]<ref>[http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh http://www.geologie.estranky.cz] prístup 11.9.2008</ref> ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.
Termín mylonit zaviedol v roku 1886 [[Charles Lapworth]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Přehled názvů hornin
| url = http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.9.2008
| vydavateľ = geologie.estranky.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.


== Vznik ==
== Vznik ==
Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri takzvanej [[deformačná metamorfóza|deformačnej metamorfóze]]. Na rozdiel od [[kataklazit]]ov vznikajú pri [[plastická deformácia|plastickej deformácii]] pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10<sup>-14</sup> po 10<sup>-12</sup> sekundy<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín">Putiš, M., 2004: ''Petrografia metamorfovanýh hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.</ref>. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín"/>. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizácii<ref>Krist, E., Krivý, M., 1985: ''Petrológia.'' Alfa, Bratislava, 464 s.</ref>.
Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri [[deformačná metamorfóza|deformačnej metamorfóze]]. Na rozdiel od [[kataklazit]]ov vznikajú pri [[plastická deformácia|plastickej deformácii]] pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10<sup>-14</sup> po 10<sup>-12</sup> sekundy<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín">Putiš, M., 2004: ''Petrografia metamorfovanýh hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.</ref>. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín"/>. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizácii<ref>Krist, E., Krivý, M., 1985: ''Petrológia.'' Alfa, Bratislava, 464 s.</ref>. Mylonity a kataklazity sú však v prírode bežne zastupujúce sa horniny, a to nielen pozdĺž [[zlom (geológia)|zlomov]] a [[strižná zóna|strižných zón]]. K vzniku mylonitov môže dochádzať napr. i vo vysoko deformovaných ramenách [[vrása|vrás]].<ref>Putiš, M., 1993: ''Petrotektonika.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 126 s.</ref>


== Rozdelenie ==
== Rozdelenie ==
Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa [[minerál]]neho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj [[Foliácia (geológia)|foliácia]] a čiastočná rekryštalizácia.
Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa [[minerál]]neho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj [[Foliácia (geológia)|foliácia]] a čiastočná rekryštalizácia.


Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ''ultramylonite''<ref name="www.geology.cz">{{Citácia elektronického dokumentu
Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ''ultramylonite''<ref name="www.geology.cz">[http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl http://www.geology.cz] prístup: 11.9.2008</ref>. ''Fylonit'' je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)<ref name="www.geology.cz"/>. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o ''blastomylonite''<ref name="www.geology.cz"/>. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...
| priezvisko = Petránek
| meno = J
| odkaz na autora =
| titul = On-line geologická encyklopedie - mylonit
| url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?mylonit
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.9.2008
| vydavateľ = geology.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. ''Fylonit'' je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)<ref name="www.geology.cz"/>. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o ''blastomylonite''<ref name="www.geology.cz"/>. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...


== Využitie ==
== Využitie ==

Verzia z 21:12, 4. január 2010

Mylonit
Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø
Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø
Zloženie
Hlavné minerályrôzne
Vlastnosti
Textúrajemne zrnitá, foliácia
Farbarôzna

Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.

Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth[1] ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.

Vznik

Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri deformačnej metamorfóze. Na rozdiel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10-14 po 10-12 sekundy[2]. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku[2]. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizácii[3]. Mylonity a kataklazity sú však v prírode bežne zastupujúce sa horniny, a to nielen pozdĺž zlomov a strižných zón. K vzniku mylonitov môže dochádzať napr. i vo vysoko deformovaných ramenách vrás.[4]

Rozdelenie

Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.

Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite[5]. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)[5]. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite[5]. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...

Využitie

Mylonit v polarizačnom mikroskope pri rovnobežných nikoloch. Viditeľné rotované zrná. Zóna Strona-Cenery, Južné Alpy (Taliansko).

Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).

Referencie

  1. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-09-11]. Dostupné online.
  2. a b Putiš, M., 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  3. Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  4. Putiš, M., 1993: Petrotektonika. Univerzita Komenského, Bratislava, 126 s.
  5. a b c PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - mylonit [online]. geology.cz, [cit. 2008-09-11]. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému mylonit.