Viliam Žingor: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 85.216.149.31 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť| |
|||
Meno = Viliam Žingor | |
Meno = Viliam Žingor | |
||
Portrét = | |
Portrét = | |
||
Riadok 19: | Riadok 19: | ||
V roku [[1950]] bol ako nebezpečná osoba, a najmä kvôli svojim protikomunistickým názorom, obvinený z rozvratnej protištátnej činnosti a odsúdený na trest smrti. Popravený bol [[18. december|18. decembra]] [[1950]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1968]] bol právne rehabilitovaný. |
V roku [[1950]] bol ako nebezpečná osoba, a najmä kvôli svojim protikomunistickým názorom, obvinený z rozvratnej protištátnej činnosti a odsúdený na trest smrti. Popravený bol [[18. december|18. decembra]] [[1950]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1968]] bol právne rehabilitovaný. |
||
V roku [[1991]] vyrobila Slovenská televízia Bratislava dokumentárny film s názvom [[Posledná noc Viliama Žingora]] /na Žingorovu poslednú noc v ňom spomína bratislavský ev.a.v. farár a konsenior Bratislavského seniorátu ECAV ThB.Ondrej Bartko/ podľa scenára Milana Varsíka v réžiii Fedora Bartku. |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
Verzia z 13:41, 8. január 2010
Viliam Žingor | |
významný organizátor partizánskeho hnutia | |
Narodenie | 30. júl 1912 Bystrička, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 18. december 1950 Bratislava, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Viliam Žingor |
Viliam Žingor (* 30. júl 1912, Bystrička – † 18. december 1950, Bratislava) bol počas Slovenského národného povstania významným organizátorom partizánskeho hnutia.
Život
Narodil sa v Bystričke pri Martine 30. júla 1912. Pôvodne bol úradník, pracovník �Roľníckej vzájomnej pokladnice v Martine. V rokoch 1942 až 1943 kníhkupec v Bratislave.
Počas prvej Slovenskej republiky sa v roku 1943 vyhol nástupu do Slovenskej armády a zbehol do hôr, kde nad Bystričkou založil na jar 1944 partizánsku skupinu a v auguste 1944 lesný výcvikový tábor v ktorom sústreďoval zbrane, potraviny a cvičil partizánov. Od 25. augusta 1944 po spojení so skupinou Petra Velička v Sklabini sa stal veliteľom 2. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika. Brigáda pôsobila v Rajeckej doline, kde sa podieľala na obrane povstaleckého územia. V neskoršej fáze, po porážke povstania sa sústredila iba na obranu vlastných táborov a nakoniec sa spojila so sovietskymi vojskami oslobodzujúcimi Slovensko. Po vojne vyznamenaný Radom SNP I. triedy. Menovaný za jedného z hlavných predstaviteľov Zväzu slovenských partizánov. Člen KSS.
Po prevzatí moci komunistami sa otvorene staval proti ich politike, rovnako hovoril i o mnohých falošných partizánoch, ktorí z rôznych príčin po vojne vydávali za partizánov, napriek tomu že v skutočnosti sa do boja proti fašizmu vôbec nazapojili. Nespokojný s politikou strany, z nej protestne vystúpil. Bol perzekvovaný a často musel meniť zamestnanie. Po roku 1948 sa Žingor ukázal ako skutočný vlastenec a osobnosť ochotná bojovať za demokraciu vo svojej krajine. Na jar 1949 zhromaždil skupinu bývalých partizánov a odišiel s nimi opäť do hôr. Po rozsiahlom záťahu ho ale komunisti chytili.
V roku 1950 bol ako nebezpečná osoba, a najmä kvôli svojim protikomunistickým názorom, obvinený z rozvratnej protištátnej činnosti a odsúdený na trest smrti. Popravený bol 18. decembra 1950 v Bratislave. V roku 1968 bol právne rehabilitovaný.