Šelpice: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
zmena infoboxu, doplnenie
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: fr:Šelpice
Riadok 109: Riadok 109:


[[en:Šelpice]]
[[en:Šelpice]]
[[fr:Šelpice]]
[[hu:Selpőc]]
[[hu:Selpőc]]
[[pt:Šelpice]]
[[pt:Šelpice]]

Verzia z 08:17, 10. január 2010

Šelpice
obec
Kostol
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Trnava
Nadmorská výška 164 m n. m.
Súradnice 48°26′00″S 17°32′00″V / 48,43333°S 17,53333°V / 48.43333; 17.53333
Rozloha 10,170 km² (1 017 ha)
Obyvateľstvo 712 (31. 12. 2007)
Hustota 70,01 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1283
Starosta Ing. Ján Štefanička (SMER)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou)
Telefónna predvoľba +421-33
ŠÚJ 556670
EČV TT
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Šelpice
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.selpice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Šelpiceobec na Slovensku v okrese Trnava.

V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1946.


Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce nad Trnavou, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastri leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou.

Rodákom z obce je Prof. ThDr. Jozef M. Heriban, SDB, misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj Prof. Augustín Nádaský, SDB, pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šelpice