Bibliografická citácia

Bibliografická citácia alebo citácia (angl. citation) je technika (metóda, spôsob) spojenia bibliografického odkazu s miestom textu, ku ktorému sa vzťahuje bibliografický odkaz. Citácia je, inými slovami, forma skráteného odkazu umiestnená v zátvorkách vnútri textu alebo pripojená k textu ako poznámka na dolnej časti strany, na konci kapitoly alebo na konci textu.
Citácia je skrátené označenie citovaného zdroja (dokumentu) podľa niektorej metódy odporučenej normou STN ISO 690. Citácia slúži na spojenie citovaného miesta (miesta s citátom) so záznamom o citovanom dokumente. Tento záznam je potom položkou v zozname bibliografických odkazov. Citácia slúži aj na spojenie citovaného miesta so skráteným záznamom o citovanom dokumente umiestneným napr. pod čiarou na príslušnej strane.

Techniky citovania

Technika citovania spočíva v spôsobe spájania citovaného miesta (miesta s citátom) so záznamami o citovaných dokumentoch uvedených v zozname bibliografických odkazov.
Toto prepojenie sa zabezpečuje niektorou z troch metód – techník citovania:

• Metóda číselných odkazov

Citácie sú spojené s popisom citovaného dokumentu poradovým číslom, ktoré je umiestnené ako horný index alebo v zátvorke. Poradie odkazov zodpovedá prvému výskytu ich citovania. Ak za sebou nasleduje viac citácií toho istého dokumentu, majú rovnaké číslo ako prvá citácia. Ak sa citujú osobitné časti dokumentu, môžu sa za poradovým číslom citácie uviesť čísla strán. Odkazy sa v číslovanom zozname bibliografických odkazov usporiadajú podľa ich poradových čísel.
Zoznam je uvedený na konci kapitoly alebo celého textu (knihy, článku); poradové čísla sú vľavo a druhý a ďalšie riadky jednotlivých odkazov sú odsadené (aby boli zreteľnejšie oddelené jednotlivé položky zoznamu).

• Metóda priebežných poznámok

Citácie sú spojené s popisom citovaného dokumentu poradovým číslom, ktoré je umiestnené ako horný index alebo v zátvorke. Tieto čísla odkazujú na poznámky, v ktorých môžu byť odkazy na citácie. Pre každý výrok alebo skupinu výrokov sa používa jedno číslo poznámky. Príslušná poznámka môže citovať viac ako jeden dokument. Ak sa nejaký dokument cituje viackrát, nasledujúce citácie dostávajú odlišné čísla. V poznámke, ktorá sa odvoláva na dokument citovaný v predchádzajúcej poznámke, sa buď opakuje úplná citácia (odkaz), alebo sa uvedie číslo predchádzajúcej poznámky s číslami citovaných strán a pod.
Poradové čísla citácií sa uvádzajú len v poznámkach pod čiarou, na konci kapitoly alebo celého textu (knihy, článku); ak sa robí osobitný zoznam bibliografických odkazov, je umiestnený na konci kapitoly alebo celého textu (knihy, článku); je zoradený abecedne podľa prvého prvku popisu (meno autora, resp. názov dokumentu, ak je dielo anonymné) a môže sa odsadiť druhý a ďalšie riadky jednotlivých odkazov – poradové čísla sa do zoznamu nepíšu.

• Metóda prvého údaja a dátumu

V texte sa uvedie v zátvorkách prvý údaj (priezvisko autora, alebo prvé slovo z názvu dokumentu) a rok vydania citovaného dokumentu. Ak sa prvý údaj už nachádza v rámci textu, v zátvorkách za ním sa uvedie len rok. V prípade potreby sa v zátvorkách uvedú za rokom aj čísla citovaných strán. Ak majú dva alebo niekoľko dokumentov ten istý prvý údaj a rovnaký rok, odlíšia sa malými písmenami (a, b, c, a pod.) za rokom vnútri zátvoriek. To isté sa urobí aj v zozname bibliografických odkazov.
Zoznam je zoradený abecedne podľa prvého údaja (meno autora, resp. názov dokumentu), za ktorým nasleduje rok vydania dokumentu.; za rokom vydania publikácie môže nasledovať malé písmeno (a, b, c...), ktorým sa odlišujú odkazy s rovnakým prvým údajom a rokom vydania.

Odlišnosť s inými pojmami

Termín citácia, teda bibliografická citácia, by sa nemal zamieňať s termínom bibliografický odkaz, čo je záznam obsahujúci údaje o iných dokumentoch, ktoré autor bezprostredne použil pri písaní svojej práce.
Termín citácia netreba zamieňať ani s termínom citát (citované miesto, miesto s citátom), čo je výňatok z citovaného dokumentu.

Zdroje

• BOLDIŠ, Petr: Bibliografické citace dokumentů podle ČSN ISO 690 a ČSN ISO 690-2. Část 1 – Citace: metodika a obecná pravidla [online]. Verze 3.3. c 1999 – 2004, poslední aktualizace 28. 3. 2006. 21 s. [cit. 10. 1. 2010]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné na internete: [1].
• BOLDIŠ, Petr: Bibliografické citace dokumentů podle ČSN ISO 690 a ČSN ISO 690-2. Část 2 – Modely a příklady citací u jednotlivých typů dokumentů [online]. Verze 3.1 (2004). c 1999 – 2004, poslední aktualizace 28. 3. 2006. 16 s. [cit. 10. 1. 2010]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné na internete: [2].
• KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie [online]. 26. februára 2006. 71 s. [cit. 10. 1. 2010]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné na internete: [3].
• KIMLIČKA, Štefan: Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO 690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava: Stimul, 2002. 82 s. ISBN 80-88982-57-X.
• KIMLIČKA, Štefan: Ako citovať literatúru – Vzťahy medzi prvkami popisu citácií, Príklady popisu dokumentov, Techniky citovania, Tvorba zoznamov bibliografických odkazov [online]. Nitra: Univerzitná knižnica Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2007. 15 s. [cit. 10. 1. 2010]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné na internete: [4].
• KIMLIČKA, Štefan: Príklady citovania podľa ISO 690 a ISO 690-2 [online]. Bratislava: Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK, 2004. 36 s. [cit. 10. 1. 2010]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné na internete: [5].