Albrecht I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

	Albrecht I.
	; rímsko-nemecký cisár
Narodenie	júl 1255; Rheinfelden
Úmrtie	1. máj 1308, zavraždený; Königsfelden
Odkazy
Commons	Albrecht I.
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 17:56, 18. január 2010

Albrecht I., tiež známy ako Albrecht I. Habsburský (nem. Albert I., lat. Albertus I.) (* júl 1255, Rheinfelden - † 1. máj 1308, Königsfelden) bol rímsko-nemecký cisár, najstarší syn Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej.

Život

V mladosti bolo dbané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára habsburských rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom rakúskych vojvodstiev a Štajerskej marky. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom Rudolfom II., ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám a dedičné právo získali len jeho potomkovia.

Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku 1287/1288 k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil uhorskú korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za rímsko-nemeckého kráľa Adolfa Nassauského a Uhorsko si zvolilo Ondreja III.. Ním vymrel rod Arpádovcov a Albrecht podporil Karola Roberta z Anjou ako protikandidáta Přemyslovcov. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto múdro podporil Adolfa.

V roku 1293 bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime 1298. Dňa 24. augusta bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom Filipom IV. Svojho syna Rudolfa oženil s kráľovou nevlastnou sestrou Blankou a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné Burgundsko.

V roku 1300 uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku 1302 oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom Bonifácom VIII., ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii".

Okrem Uhorska mal záujem aj o Čechy. Václav II. bol ženatý s Gutou, Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči Uhorsku. Václava III. prinútil vzdať sa nároku na Uhorsko a po smrti tohto posledného Přemyslovca vtrhol do Čiech a svojho syna Rudolfa oženil s Eliškou Rejčkou, vdovou po Václavovi II. Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna Fridricha Pekného. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Miessenska. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojím synovcov Jánom Parricidom, ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo.

Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi Fridrichovi III.

Rodina a deti

Albrecht sa v roku 1274 oženil s Alžbetou Tyrolskou, dcérou grófa Meinharda II. Mali 21 detí, ale 9 z nich zomrelo krátko po narodení.

Anna (1277/1279 - 19. marec 1327), vydatá prvý krát v roku 1295 v Grazi za Hermanna, markgrófa brandenburského a druhý krát v roku 1310 vo Vroclave za Henricha VI., vojvodu vroclavského
Agneša (1280 - 11. jún 1364), vydatá v roku 1296 vo Viedni za Ondreja III., kráľa uhorského a nezanechali potomstvo
Rudolf, vojvoda rakúsky ako III. a kráľ český ako I. (cca. 1281 - 4. júl 1307), ženatý prvý krát v roku 1300 s Blankou, nevlastnou sestrou francúzskeho kráľa Filipa IV., a druhý krát v roku 1306 s Eliškou Rejčkou, vdovou po českom kráľovi Václavovi III.
Alžbeta (1285 - 19. máj 1352), vydatá v roku 1304 za Fridricha IV., vojvodu lotrinského, a stala sa matkou 2 detí
Fridrich I. Pekný, rímsko-nemecký cisár ako III. (1289 - 13. január 1330), ženatý v roku 1314 s Alžbetou, dcérou aragónskeho kráľa Jakuba II.
Leopold I. (4. august 1290 - 28. február - 1326), ženatý v roku 1315 s Katarínou, dcérou savojského grófa Amadea V.
Katarína (1295 - 18. január 1323), vydatá v roku 1316 za Karola, vojvodu kalabrijského
Albrecht II. Chromý (12. december 1298 - 20. júl 1358), ženatý v roku 1324 s Janou z Pfirtu, dcéra pfirtského grófa Ulricha III.
Henrich (1299 - 3. február 1327), ženatý v roku 1314 s Alžbetou z Virneburgu
Meinhard (1330 - 1331)
Otto IV. (23. júl 1301 - 17. február 1339), ženatý prvý krát v roku 1325 s Alžbetou Dolnobavorskou a druhý krát v roku 1335 s Annou, sestrou českého kráľa Karola IV.
Jutta (1302 - 1329), vydatá v roku 1319 za Ľudovíta IV., grófa z Öttingenu

Odkazy

http://asv.vatican.va/en/visit/p_nob/p_nob_1s_13.htm

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 '''Albrecht I.''', tiež známy ako '''Albrecht I. Habsburský''' ({{deu|Albert I.}}, {{lat|Albertus I.}}) (* júl [[1255]], [[Rheinfelden]] - † [[1. máj]] [[1308]], [[Königsfelden]]) bol rímsko-nemecký cisár, najstarší syn [[Rudolf I. Habsburský|Rudolfa I.]] a [[Gertrúda Hohenberská|Gertrúdy Hohenberskej]].
-==Život==
+== Život ==
-V mladosti bolo dbané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a  po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára [[Habsburgovci|habsburských]] rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom [[Rakúsko|rakúskych vojvodstiev]] a [[Štajersko|Štajerskej marky]]. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom [[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolfom II.]], ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám a dedičné právo získali len jeho potomkovia.
+V mladosti bolo dbané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára [[Habsburgovci|habsburských]] rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom [[Rakúsko|rakúskych vojvodstiev]] a [[Štajersko|Štajerskej marky]]. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom [[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolfom II.]], ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám a dedičné právo získali len jeho potomkovia.
 Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku [[1287]]/[[1288]] k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil [[Uhorsko|uhorskú]] korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|rímsko-nemeckého kráľa]] [[Adolf Nassauský|Adolfa Nassauského]] a Uhorsko si zvolilo [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]]. Ním vymrel rod [[Arpádovci|Arpádovcov]] a Albrecht podporil [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Roberta z Anjou]] ako protikandidáta [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto múdro podporil Adolfa.
-V roku [[1293]] bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime [[1298]]. Dňa [[24. augusta]] bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipom IV. ]] Svojho syna [[Rudolf Habsburský|Rudolfa]] oženil s kráľovou nevlastnou sestrou [[Blanka Francúzska|Blankou]] a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné [[Burgundsko (región)|Burgundsko]].
+V roku [[1293]] bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime [[1298]]. Dňa [[24. augusta]] bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipom IV.]] Svojho syna [[Rudolf Habsburský|Rudolfa]] oženil s kráľovou nevlastnou sestrou [[Blanka Francúzska|Blankou]] a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné [[Burgundsko (región)|Burgundsko]].
-V roku [[1300]] uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou  hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku [[1302]] oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom [[Bonifác VIII.|Bonifácom VIII.]], ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom.  Po začatí vyjednávaní o zmier,  ale  pápež zomrel po "atentáte v Anagnii".
+V roku [[1300]] uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku [[1302]] oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom [[Bonifác VIII.|Bonifácom VIII.]], ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii".
 Okrem Uhorska mal záujem aj o [[Čechy]]. [[Václav II.]] bol ženatý s [[Guta Habsburská|Gutou]], Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Václav III.|Václava III.]] prinútil vzdať sa nároku na [[Uhorsko]] a po smrti tohto posledného [[Přemyslovci|Přemyslovca]] vtrhol do Čiech a svojho syna [[Rudolf Habsburský|Rudolfa]] oženil s [[Alžbeta Rejčka|Eliškou Rejčkou]], vdovou po [[Václav II.|Václavovi II.]] Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna [[Fridrich I. Pekný|Fridricha Pekného]]. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Miessenska. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojím synovcov [[Ján Parricida|Jánom Parricidom]], ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo.
@@ Riadok 23: / Riadok 23: @@
 Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi [[Fridrich III. (SRR)|Fridrichovi III.]]
-==Rodina a deti==
+== Rodina a deti ==
 Albrecht sa v roku [[1274]] oženil s [[Alžbeta Tyrolská|Alžbetou Tyrolskou]], dcérou grófa [[Meinhard II. Tyrolský|Meinharda II.]] Mali 21 detí, ale 9 z nich zomrelo krátko po narodení.
-# Anna ([[1277]]/[[1279]] - [[19. marec]] [[1327]]), vydatá prvý krát v roku [[ 1295]] v [[Graz]]i za [[Hermann, markgróf brandenburský|Hermanna, markgrófa brandenburského]] a druhý krát v roku [[1310]] vo [[Vroclav]]e za [[Henrich VI., vojvoda vroclavský|Henricha VI., vojvodu vroclavského]]
+# Anna ([[1277]]/[[1279]] - [[19. marec]] [[1327]]), vydatá prvý krát v roku [[1295]] v [[Graz]]i za [[Hermann, markgróf brandenburský|Hermanna, markgrófa brandenburského]] a druhý krát v roku [[1310]] vo [[Vroclav]]e za [[Henrich VI., vojvoda vroclavský|Henricha VI., vojvodu vroclavského]]
 # Agneša ([[1280]] - [[11. jún]] [[1364]]), vydatá v roku [[1296]] vo [[Viedeň|Viedni]] za [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III., kráľa uhorského]] a nezanechali potomstvo
 # [[Rudolf I. (Čechy)|Rudolf]], vojvoda rakúsky ako III. a kráľ český ako I. (cca. [[1281]] - [[4. júl]] [[1307]]), ženatý prvý krát v roku [[1300]] s [[Blanka Francúzska|Blankou]], nevlastnou sestrou francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]], a druhý krát v roku [[1306]] s [[Alžbeta Rejčka|Eliškou Rejčkou]], vdovou po českom kráľovi [[Václav III.|Václavovi III.]]
@@ Riadok 38: / Riadok 38: @@
 # Jutta ([[1302]] - [[1329]]), vydatá v roku [[1319]] za [[Ľudovít IV., gróf z Öttingenu|Ľudovíta IV., grófa z Öttingenu]]
-==Odkazy==
+== Odkazy ==
 http://asv.vatican.va/en/visit/p_nob/p_nob_1s_13.htm
 [[Kategória:Narodenia v 1255]]
@@ Riadok 70: / Riadok 69: @@
 [[sv:Albrekt I av Tyskland]]
 [[uk:Альбрехт I]]
+[[vi:Albert I của Đức]]
 [[zh:阿尔布雷希特一世 (德意志)]]