Egejské more: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: fy:Egeyske See
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: hy:Եգեյան ծով; kozmetické zmeny
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Aegeansea.jpg|thumb|right|Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora]]
[[Súbor:Aegeansea.jpg|thumb|right|Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora]]


'''Egejské more''' (neodborne nazývané aj '''[[archipelagos]]''') je polouzatvorené [[okrajové more]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]], patriace k [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]]. Nachádza sa medzi [[Balkánsky polostrov|Balkánskym polostrovom]], [[Malá Ázia|Malou Áziou]] a [[Kréta|Krétou]]. Plocha 190 000 km², max. hĺbka 2 962 m. Teplota vody vrchnej vrstvy v zime 11-16 °C, v lete 22-25 °C. Priemerná slanosť 37-38 ‰. Patrí medzi najčistejšie moria.
'''Egejské more''' (neodborne nazývané aj '''[[archipelagos]]''') je polouzatvorené [[okrajové more]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]], patriace k [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]]. Nachádza sa medzi [[Balkánsky polostrov|Balkánskym polostrovom]], [[Malá Ázia|Malou Áziou]] a [[Kréta|Krétou]]. Plocha 190 000 km², max. hĺbka 2 962 m. Teplota vody vrchnej vrstvy v zime 11-16 °C, v lete 22-25 °C. Priemerná slanosť 37-38 ‰. Patrí medzi najčistejšie moria.


Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia [[Kréta]]. Patria k nemu súostrovia [[Kyklady]], [[Východoegejské ostrovy]], [[Eubója]], [[Severné Sporady]], [[Argosarónske ostrovy]] a [[Dodekanéz]]y. Na severovýchode je more cez [[Dardanely]], [[Marmarské more]] a [[Bospor]] prepojené s [[Čierne more|Čiernym morom]].
Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia [[Kréta]]. Patria k nemu súostrovia [[Kyklady]], [[Východoegejské ostrovy]], [[Eubója]], [[Severné Sporady]], [[Argosarónske ostrovy]] a [[Dodekanéz]]y. Na severovýchode je more cez [[Dardanely]], [[Marmarské more]] a [[Bospor]] prepojené s [[Čierne more|Čiernym morom]].
Riadok 49: Riadok 49:
[[hr:Egejsko more]]
[[hr:Egejsko more]]
[[hu:Égei-tenger]]
[[hu:Égei-tenger]]
[[hy:Եգեյան ծով]]
[[id:Laut Aegea]]
[[id:Laut Aegea]]
[[is:Eyjahaf]]
[[is:Eyjahaf]]

Verzia z 03:18, 21. január 2010

Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora

Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru. Nachádza sa medzi Balkánskym polostrovom, Malou Áziou a Krétou. Plocha 190 000 km², max. hĺbka 2 962 m. Teplota vody vrchnej vrstvy v zime 11-16 °C, v lete 22-25 °C. Priemerná slanosť 37-38 ‰. Patrí medzi najčistejšie moria.

Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia Kréta. Patria k nemu súostrovia Kyklady, Východoegejské ostrovy, Eubója, Severné Sporady, Argosarónske ostrovy a Dodekanézy. Na severovýchode je more cez Dardanely, Marmarské more a Bospor prepojené s Čiernym morom.

Geológia

Oblasť sa vyznačuje stenčenou kontinentálnou kôrou, vysokým tepelným tokom (a s tým spojenou vulkanickou činnosťou) a vysokou seizmicitou. Zemetrasenia majú plytké až stredne hlboké hypocentrá, ktoré sledujú beniofovu-zónu ponárajúcej sa platne. Spôsobuje ich na sever smerujúca subdukcia Africkej pod Eurázijskú platňu. Kréta sa nachádza nad helénskou subdukčnou zónou v pozícií ostrovného oblúka. Do severnej časti Egejského mora zasahuje severoanatólsky zlom. Celá oblasť poklesáva približne od neogénu[1].

Referencie

  1. Moores, E.M., Fairbridge, R.W., (Editors) 1998: Encyclopedia of European and Asian regional geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.

Iné projekty