Miroľa: Rozdiel medzi revíziami
→Pamiatky: oprava |
{{hlavný článok|Cerkva Ochrany Bohorodičky}} |
||
Riadok 92: | Riadok 92: | ||
ZAPOTOCKÁ; |
ZAPOTOCKÁ; |
||
== Cerkva Ochrany Bohorodičky == |
|||
== Pamiatky == |
|||
*{{hlavný článok|Cerkva Ochrany Bohorodičky}} |
|||
[[Image:Mirol a pohľad z východu na presbytérium ZeliPV.jpg|right|thumb|Cerkov lemkovského typu Ochrany Bohorodičky je národnou kultúrnou pamiatkou.]][[Image:Dedinska veduta panorama v Nizkych Beskydach.JPG|right|thumb|Severná časť obce Miroľa.]] |
[[Image:Mirol a pohľad z východu na presbytérium ZeliPV.jpg|right|thumb|Cerkov lemkovského typu Ochrany Bohorodičky je národnou kultúrnou pamiatkou.]][[Image:Dedinska veduta panorama v Nizkych Beskydach.JPG|right|thumb|Severná časť obce Miroľa.]] |
||
V obci sa nachádza grécko-katolícka |
V obci sa nachádza grécko-katolícka ''trojpriestorová drevená cerkva (tzv. lemkovského typu) Ochrany Bohorodičky'' z roku 1770, zbudovaná na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojny v novembri 1944 bola poškodená a o rok znovu rekonštruovaná obyvateľmi obce. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1968. |
||
Cerkva svojím neopakovateľným pôvabom '''dominuje''' na zelenej lúke, nad historickou zástavbou, nad obcou. Stavby prevyšujúce cerkov boli postavené už v 20. storočí. Dnešná podoba sakrálneho objektu vznikla tak, že k pôvodnej lodi a presbytériu sa neskôr dobudovala hranolová veža (čoby s gotickým charakterom). Stavba ako celok napriek tomu harmonizuje a zjednocuje celú siluetu objektu, čím jej dáva '''neopakovateľnú priestorovú výnimočnosť'''. |
|||
Do areálu cerkvi sa vchádza cez vstupnú bráničku s osembokou nízkou kužeľovou strieškou, prikrytou šindľom. Zruční majstri nad presbytériom cerkvi osadili valbovú strechu (len s tromi plochami) a spojili ju s loďou. Nad loďou urobili dvojstupňovú šindľovú stanovú strechu. Na hrebeňoch vyčnievajú osemhranné elipsovito-kruhové, šindľové konštrukcie s valcovitými nadstavcami, nesúcimi vežičky, v tvare hrušky s kovovými krížmi. |
|||
V interiéri je '''ikonostas z obdobia výstavby cerkvi''', v ktorom sú výrazné sýte farby. '''Ikony''' sú rozvrstvené '''do štyroch radov'''. Prvý, hlavný rad je začlenený medzi cárske a diakonské dvere a obsahuje ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodegetrie, ikona Ježiša Krista (Pantokratora - vševládcu, je zobrazený len hornou časťou tela, v polpostave, v ľavej ruke drží otvorený evanjeliár, pravou rukou žehná) a ikonu Ochrany svätej Bohorodičky. V druhom rade sú ikony hlavných cirkevných sviatkov v strede s ikonou Poslednej večere. V treťom rade sú ikony všetkých apoštolov, v ktorom ústrednou je ikona Pantokratora, božského vládcu s krátkou briadkou a dlhými vlasmi.(Ježiš Kristus je zobrazený v celej postave, frontálne v purpurovom ruchu ozdobený modrou ramennou stuhou /Na purpurovom ruchu je modrá kruhová stuha s tromi hnedými rovnoramennými krížmi. Jej dĺžka je až pod kolená na úroveň spodného okraja ruchu./. Stuha na ramenách Ježiša Krista symbolizuje dobrého pastiera, ktorý prináša stratenú ovcu na ramenách späť do svojho košiara, medzi pevných a poslušných veriacich.) Hlavu mu obopína mandorla (svätožiara). Pravou rukou dáva požehnanie, a v ľavej ruke drží modré zemité jablko.). Štvrtý rad prorokov pozostáva z dvanástich medailónov v šiestich nadstavcoch. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou |
|||
Ukrižovania, kde pri kríži je Bohorodička a sv. evanjelista Ján. |
|||
V ostení otvoru diakonských dverí nie sú vsadené dvere. Na konštrukcií cárskych, dvojkrídlových dverí sú medailóny – so štyrmi evanjelistami a na ďalších dvoch sú vyobrazené výjavy zo Zvestovania. |
|||
V lodi mimo ikonostasu je ikona Zosnutia Presvätej Bohorodičky pochádzajúca zo 17. stor. ale aj iné ikony. Ikonostas bol v 70. rokoch 20. stor. reštaurovaný. Oltár je z 18. storočia. |
|||
== Miroľská slatina == |
== Miroľská slatina == |
Verzia z 21:59, 26. január 2010
Miroľa | ||
obec | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Prešovský | |
Okres | Svidník | |
Región | Šariš | |
Nadmorská výška | 382 m n. m. | |
Rozloha | 6,11 km² (611 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 50 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 8,18 obyv./km² | |
Starosta | Jozef Kostelník | |
PSČ | 090 06 | |
ŠÚJ | 527599 | |
EČV (do r. 2022) | SK | |
Telefón | 054 / 7593347 | |
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Miroľa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Miroľa je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis
Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v Laboreckej vrchovine - v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.
Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka.
Obec patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku Československa do Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.
Plocha miroľského chotára je 611 ha.
Symboly obce
Erb
V modrom štíte na zelenej pažiti medzi dvomi striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji (so zlatým zobákom a zlatými nohami) vyrastá buk s hrubým kmeňom a malou korunou, všetko zlaté.
História
Obec je doložená v historických dokumentoch v roku 1572 ako Felsso Psztrina, neskôr ako Felsö Psztrina alias Mirolya (1618),
Mirolya, Mirola 1773, 1808,
Mirolya 1786, 1863–1902,
Mérfalva 1907–1913,
Miroľa od roku 1920.
Obec patrila panstvu Makovica. V rokoch 1713 – 1714 bola obec úplne opustená.
Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch.
V roku 1787 mala obec 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V roku 1940 30 domov a 180 obyvateľov.
Katastrom obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltické more so Stredozemným morom.
V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914 tu pracovala parná píla.
V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali. V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám.
Počas Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 obec bola značné poškodená, obyvatelia obce boli evakuovaní. Obec bola oslobodená 25. novembra 1944.
V roku 2004 v obci žilo 81 obyvateľov v 36 domoch.
Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.
Obyvateľstvo
V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín: BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ; CUPÁK ; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ;ČOBIRKA; DZAMA; GOGOR; GUNDZÍK; HOJDA; CHOMA; KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO; MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK; SENAJ; TKAČ; VARCHOLÍK; VODILA; ZAPOTOCKÁ;
Cerkva Ochrany Bohorodičky
V obci sa nachádza grécko-katolícka trojpriestorová drevená cerkva (tzv. lemkovského typu) Ochrany Bohorodičky z roku 1770, zbudovaná na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojny v novembri 1944 bola poškodená a o rok znovu rekonštruovaná obyvateľmi obce. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1968.
Miroľská slatina
V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia vyhlasená v roku 1980 o rozlohe Miroľská slatina PR 9 600 m²so vzácnou slanomilnou vegetáciou a vyskytom suchopýru širokolistého. Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroľa
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.