Ľudovít III. (Francúzsko): Rozdiel medzi revíziami

	Ľudovít III.
	západofranský kráľ
Narodenie	863
Úmrtie	5. august 882
Odkazy
Commons	Ľudovít III.
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:41, 2. február 2010

Ľudovít III. (* 863 – † 5. august 882), západofranský kráľ v rokoch 879-882, (spolu s bratom Karolmanom II.).

Otec: západofranský kráľ Ľudovít II. Koktavý, matka: Ansgarda. Súrodenci: Karolman II., západofranský kráľ (879-884), nevlastný brat Karol III. Prostý, západofranský kráľ (893/898-922).

Ľudovít III. bol pôvodne na návrhu Huga Opáta, ktorý presadil u Ľudovíta II. Koktavého, určený ako jediný nástupca, čo odporovalo franskej tradícii delenia moci medzi všetkých mužských potomkov. Avšak skupina šľachticov okolo kancelára Gauzlina plánovala pozvať vládnuť východofranského panovníka Ľudovíta III. Mladšieho. To spôsobilo, že nakoniec Hugo Opát prisľúbil nasledovníctvo obom synom Ľudovíta II., ktorí boli v septembri 879 v kláštore Ferrieres pomazaní na kráľov arcibiskupom Ansegisom zo Sens. V tom čase bol v Burgundsku vyhlásený za kráľa Boso z Vienne, čo znamenalo oddelenie Burgundska od Západofranskej ríše. V roku 880 uzavreli obaja králi s východofranským panovníkom Ľudovítom III. Mladším v Ribemonte zmluvu, ktorou sa vzdali Lotrinska v prospech Ľudovíta III. Mladšieho. V marci 880 došlo v Amiens k rozdeleniu ríše: Ľudovítovi pripadla Francia a Neustria. Krajinu oslabenú vnútornými zápasmi začali ohrozovať Normani. V lete 880 keď obaja králi postupovali proti Hugovi Opátovi a Bosovi z Viene, prenechali obranu krajiny na severe Gauzlinovi, ktorý neuspel. Pustošenie nechránenej krajiny viedlo Ľudovíta III. k samostatnej akcii. 3. augusta 881 pri Saucourte neďaleko Sommy podnikol prekvapivý útok na normanskú armádu, ktorú porazil. Toto víťazstvo bolo ospievané v básni Ludwigslied^[1], napísanej v starej hornej nemčine. 5. augusta 882 utrpel mladý kráľ smrteľnú nehodu pri žartovnom prenasledovaní šľachtickej dcéry. Pochovaný bol v St. Denis.

Rererencie

↑ Ludwigslied

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít III. (Francúzsko)

Externé zdroje

Ludwig III., König von Frankreich

Šablóna:Infobox Vládca(2)

[1] Ludwigslied

[1]

@@ Riadok 8: / Riadok 8: @@
    |Miesto úmrtia    =
  }}
-[[Obrázok:Louis III. et Carloman II..jpg|thumb|Ľudovít III. a Karolman II.]]
+[[Súbor:Louis III. et Carloman II..jpg|thumb|Ľudovít III. a Karolman II.]]
 '''Ľudovít III.''' (* [[863]] – † [[5. august]] [[882]]), západofranský kráľ v rokoch [[879]]-[[882]], (spolu s bratom [[Karolman II. (Francúzsko)|Karolmanom II.]]).
@@ Riadok 14: / Riadok 14: @@
 Súrodenci: Karolman II., západofranský kráľ (879-[[884]]), nevlastný brat [[Karol III. (Francúzsko)|Karol III. Prostý]], západofranský kráľ  ([[893]]/[[898]]-[[922]]).
-Ľudovít III. bol pôvodne na návrhu [[Hugo Opát|Huga Opáta]], ktorý presadil u Ľudovíta II. Koktavého, určený ako jediný nástupca, čo odporovalo franskej tradícii delenia moci medzi všetkých mužských potomkov. Avšak skupina šľachticov okolo kancelára [[Gauzlin|Gauzlina]] plánovala pozvať vládnuť východofranského panovníka [[Ľudovít III. (Východofranská ríša)|Ľudovíta III. Mladšieho]]. To spôsobilo, že nakoniec Hugo Opát prisľúbil nasledovníctvo obom synom Ľudovíta II., ktorí boli v [[september|septembri]] 879 v kláštore Ferrieres pomazaní na kráľov [[arcibiskup]]om Ansegisom zo [[Sens]]. V tom čase bol v [[Burgundsko|Burgundsku]] vyhlásený za kráľa [[Boso z Vienne]], čo znamenalo oddelenie Burgundska od [[Západofranská ríša|Západofranskej ríše]]. V roku [[880]] uzavreli obaja králi s východofranským panovníkom Ľudovítom III. Mladším v [[Ribemont]]e zmluvu, ktorou sa vzdali [[Lotrinsko|Lotrinska]] v prospech Ľudovíta III. Mladšieho. V [[marec|marci]] 880 došlo v [[Amiens]] k rozdeleniu ríše: Ľudovítovi pripadla [[Francia]] a [[Neustria]]. Krajinu oslabenú vnútornými zápasmi začali ohrozovať [[Normani]]. V lete 880 keď obaja králi postupovali proti Hugovi Opátovi a Bosovi z Viene, prenechali obranu krajiny na severe Gauzlinovi, ktorý neuspel. Pustošenie  nechránenej krajiny viedlo Ľudovíta III. k samostatnej akcii. [[3. august]]a [[881]] pri [[Saucourt]]e neďaleko [[Somme (rieka)|Sommy]] podnikol prekvapivý útok na normanskú armádu, ktorú porazil. Toto víťazstvo bolo ospievané v básni [[Ludwigslied]]<ref>[http://www.fh-augsburg.de/~harsch/germanica/Chronologie/09Jh/Ludwigslied/lud_intr.html Ludwigslied ]</ref>, napísanej v starej hornej nemčine. 5. augusta 882 utrpel mladý kráľ smrteľnú nehodu pri žartovnom prenasledovaní šľachtickej dcéry. Pochovaný bol v [[St. Denis]].
+Ľudovít III. bol pôvodne na návrhu [[Hugo Opát|Huga Opáta]], ktorý presadil u Ľudovíta II. Koktavého, určený ako jediný nástupca, čo odporovalo franskej tradícii delenia moci medzi všetkých mužských potomkov. Avšak skupina šľachticov okolo kancelára [[Gauzlin]]a plánovala pozvať vládnuť východofranského panovníka [[Ľudovít III. (Východofranská ríša)|Ľudovíta III. Mladšieho]]. To spôsobilo, že nakoniec Hugo Opát prisľúbil nasledovníctvo obom synom Ľudovíta II., ktorí boli v [[september|septembri]] 879 v kláštore Ferrieres pomazaní na kráľov [[arcibiskup]]om Ansegisom zo [[Sens]]. V tom čase bol v [[Burgundsko|Burgundsku]] vyhlásený za kráľa [[Boso z Vienne]], čo znamenalo oddelenie Burgundska od [[Západofranská ríša|Západofranskej ríše]]. V roku [[880]] uzavreli obaja králi s východofranským panovníkom Ľudovítom III. Mladším v [[Ribemont]]e zmluvu, ktorou sa vzdali [[Lotrinsko|Lotrinska]] v prospech Ľudovíta III. Mladšieho. V [[marec|marci]] 880 došlo v [[Amiens]] k rozdeleniu ríše: Ľudovítovi pripadla [[Francia]] a [[Neustria]]. Krajinu oslabenú vnútornými zápasmi začali ohrozovať [[Normani]]. V lete 880 keď obaja králi postupovali proti Hugovi Opátovi a Bosovi z Viene, prenechali obranu krajiny na severe Gauzlinovi, ktorý neuspel. Pustošenie  nechránenej krajiny viedlo Ľudovíta III. k samostatnej akcii. [[3. august]]a [[881]] pri [[Saucourt]]e neďaleko [[Somme (rieka)|Sommy]] podnikol prekvapivý útok na normanskú armádu, ktorú porazil. Toto víťazstvo bolo ospievané v básni [[Ludwigslied]]<ref>[http://www.fh-augsburg.de/~harsch/germanica/Chronologie/09Jh/Ludwigslied/lud_intr.html Ludwigslied ]</ref>, napísanej v starej hornej nemčine. 5. augusta 882 utrpel mladý kráľ smrteľnú nehodu pri žartovnom prenasledovaní šľachtickej dcéry. Pochovaný bol v [[St. Denis]].
 == Rererencie ==
@@ Riadok 23: / Riadok 23: @@
 == Externé zdroje ==
-*[http://www.mittelalter-genealogie.de/mittelalter/koenige/frankenreich/ludwig_3_koenig_von_frankreich_882.html Ludwig III., König von Frankreich]
+* [http://www.mittelalter-genealogie.de/mittelalter/koenige/frankenreich/ludwig_3_koenig_von_frankreich_882.html Ludwig III., König von Frankreich]
 {{Infobox Vládca(2) |
@@ Riadok 61: / Riadok 61: @@
 [[ja:ルイ3世 (西フランク王)]]
 [[ko:루이 3세]]
+[[la:Ludovicus III (rex Francorum occidentalium)]]
 [[nl:Lodewijk III van Frankrijk]]
 [[pl:Ludwik III (król zachodniofrankijski)]]

z d u Panovníci Francúzska
Merovejovci	Pharamond Chlodio Merovech Childerich I. Chlodovik I. Chlodomir Teoderich I. Childebert I. Chlotar I. Teodebert I. Teodebald I. Charibert I. Chilperich I. Guntran I. Sigibert I. Childebert II. Teoderich II. Chlotar II. Dagobert I. Charibert II. Chlodovik II. Sigibert III. Chlotar III. Childerich II. Teoderich III. Chlodovik III. Dagobert II. Chlodovik IV. Childebert III. Dagobert III. Chilperich II. Chlotar IV. Teoderich IV. Childerich III.
Karolovci	Karol Martel Pipin Krátky Karolman I. Karol I. Ľudovít I. Karol II. Ľudovít II. Ľudovít III. Karolman II. Karol III. Odo I. Karol III. Prostý Róbert I. Raoul I. Ľudovít IV. Lothar Ľudovít V.
Kapetovci	Hugo Kapet Róbert II. Henrich I. Filip I. Ľudovít VI. Ľudovít VII. Filip II. Ľudovít VIII. Ľudovít IX. Filip III. Filip IV. Ľudovít X. Ján I. Filip V. Karol IV.
Valoisovci	Filip VI. Ján II. Karol V. Karol VI. Karol VII. Ľudovít XI. Karol VIII. Ľudovít XII. František I. Henrich II. František II. Karol IX. Henrich III.
Bourbonovci	Henrich IV. Ľudovít XIII. Ľudovít XIV. Ľudovít XV. Ľudovít XVI. Ľudovít XVII. Ľudovít XVIII. Karol X.
Bonapartovci	Napoleon I. Napoleon III.
Orleánska dynastia	Ľudovít Filip I.