Propaganda

Propagandistický plagát ČSSR.

Propaganda (z latinského slova propagare - rozširovať) je rozširovanie názorov a informácií za účelom zmeny názorov, ovplyvnenia, vyvolania alebo zosilnenia určitých postojov alebo konaní. Sprievodným javom propagandy je často skresľovanie faktov. Propaganda zvykne vytvárať zdanie vyššieho cieľa, využívá ľudské vášne, strach a nenávisť.

Aj keď propagandisti môžu rôznym spôsobom skresľovať fakty, snažia sa prezentovať ako objektívni pozorovatelia skutočnosti. Vzdelávanie, napriek tomu, že je vo svojej podstate objektívne, sa môže použiť ako jej nástroj.

Cieľom propagandy je ovplyvnenie verejnosti a snaha o zmenu zmýšľania jednotlivcov, skupín, alebo celej verejnej mienky. Zdrojom propagandy sú informácie a tvrdenia šírené prostredníctvom prostriedkov masovej komunikácie, ktoré pomocou presvedčovania jednotlivcami, označovanými ako populisti, alebo vodcovia, prostredníctvom cirkvi, rôznych zájmových združení a organizácií ako politické strany, občianske združenia, nevládne organizácie, alebo mocenských inštitúcií ako vláda, presviedčajú verejnosť. S propagandou sa stretávame dnes prakticky na každom kroku - politický zápas o moc, kampane za a proti niečomu ( napr. boj proti jadrovým elektrárňam, ochrancovia zvierat, ľudské práva, medzinárodná bezpečnosť, boj s terorizmom, boj o referendá a volebný zápas). Od propagandy treba odlíšiť osvetu, ktorá informuje a vzdeláva nezištne s cieľom pomôcť či znížiť riziko nebezpečenstva v určitých životných situáciách ľudí ( bezpečnosť cestnej premávky, hygiena, zdravotníctvo, výživa, a podobne).

Bez ohľadu na cieľ, propaganda presviedča s použitím vybraných racionálnych argumentov, zostavených do účelových tvrdení, alebo kladie dôraz na emócie (napr. Myslím to úprimne), teda používa manipuláciu. Z psychologického pohľadu je propaganda formou brainwashingu - čiže vymývania mozgov.

Z histórie

Hoci propaganda sa používala i pred vznikom novín a masovokomunikačných prostriedkov, po ich vzniku sa utvoril obrovský manévrovací priestor na uplatňovanie propagandy.

Prvá, ešte nevedomá, propagandisktická súťaž vznikla medzi mediálnymi magnátmi Josephom Pulitzerom a Williamom Randolphom Hearstom. V dôsledku Pulitzerových propagandistických článkov sa utvorila tak silná protišpanielska atmosféra, že viedla napokon v roku 1898 (neplánovane) k vypuknutiu španielsko-americkej vojny.

Zistilo sa tak, že propaganda je veľmi účinná zbraň vo vojne. Vedome a úmyselne bola propaganda prvý raz použitá v prvej svetovej vojne. Protivníci často vedome využívajú masovokomunikačné prostriedky a znalosti manipulatívnej metódy vytvárania obrazu nepriateľa (viď Manipulácia) sú schopní vyvolať obrovskú nenávisť a vytvoriť silný motív pre ochotu bojovať proti (novovzniknutému) vnútornému alebo vonkajšiemu nepriateľovi.

Propaganda v modernom poňatí sa uplatnila prvý raz v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, jej tvorcom bol Joseph Göbbels. Jeho cieľom bolo vytvoriť tak veľké nepriateľstvo voči Židom, aby boli obyvateľstvom ponímaní ako nepriateľská skupina; chcel sfanatizovať obyvateľstvo. V rámci Tretej ríše bolo vytvorené dokonca Ministerstvo propagandy (Joseph Göbbels sa stal ministrom), ktoré zaznamenalo obrovské (a smutné) úspechy. Na pôde tohoto ministerstva boli vypracované rôzne vedecké metódy, ktoré sa vo všetkých režimoch a krajinách využívajú - možno v miernejších formách - dodnes.

Základné formy propagandy

Propaganda sa prejavuje v dvoch základných formách.

Oslavná propaganda

Jej cieľom je vytvoriť priaznivý dojem na nejakú organizáciu alebo vládu. Príkladom je propaganda nacistického Nemecka v 30. rokoch 20. storočia alebo propaganda oslavujúca úspechy socializmu a KSČ v ČSSR.

Úryvok z prejavu Josepha Goebbelsa popredného nemeckého nacistického predstaviteľa a neskoršieho ministra propagandy z 9. januára 1928

...Nezáleží na tom, aby propaganda mala úroveň, ale na tom, aby viedla k cieľu. Keď sme začínali tu v Berlíne, stanovil som vám ako náš prvý cieľ, aby ste toto mesto, ktoré nás doposiaľ nepoznalo, zoznámili s naším hnutím, aby nás buď nenávidelo, alebo milovalo, ale v každom prípade, aby o nás vedelo. A tento prvý cieľ sme dosiahli. Nenávidia nás i milujú. A keď počujú pojem nacionálny socializmus, nepýtajú sa : Čo je to zač?. Teraz, keď sme dosiahli tento prvý cieľ, môže sa nenávisť premeniť na lásku a láska na nenávisť, ale nikdy nie na ľahostajnosť. Boj s ľahostajnosťou je najťažší. Ak sú dnes v tomto meste dva milióny ľudí, ktorí ma na smrť nenávidia, ktorí ma prenasledujú a ohovárajú, potom viem, že niektorých z nich môžem získať. Už sme zažili, že tí, ktorí nás najkrvavejšie prenasledovali, dnes najodhodlanejšie bojujú za našu ideu. Ako vidíte, záleží na tom, aby propaganda dosiahla cieľ a je nesprávne posudzovať propagandu podľa kritických meradiel, ktoré sa na ňu nehodia.

Očierňujúca propaganda

Príkladom je jej pôsobenie počas studenej vojny (1946 - 1990), kedy všetky masovokomunikačné prostriedky v socialistických štátoch používali túto formu propagandy. USA ako protiváhu vytvorili rozhlasové stanice Slobodná Európa a Hlas Ameriky.

Propaganda v súčasnosti

Spolu s rozvojom techniky sa menia aj spôsoby šírenia propagandy a možnosti zasiahnuť čo najširšie spektrum obyvateľstva. V dnešnom svete získava stále väčší význam satelitná televízia alebo internet (napr. pre prezentáciu názorov rôznych extrémistických náboženských, rasistických a teroristických skupín, zábery popráv zadržaných rukojemníkov a pod.)

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Propaganda
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Propaganda

Literatúra

Kuras, Benjamin: Sekl se Orwell o dvacet let? (2003), Nakl.Baronet, Praha

Externé odkazy

• Propagandistické plagáty z 2. svetovej vojny