Fedor von Bock: Rozdiel medzi revíziami
d fix. |
d fix |
||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
Pri realizácii [[operácia Barbarossa|plánu Barbarossa]] bol von Bock poverený vedením [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]]. Táto skupina armád sa skladala z [[4. armáda Wehrmachtu|4.]] a [[9. armáda Wehrmachtu|9. poľnej armády]], [[3. tanková skupina|3.]] a [[4. tanková skupina|4. tankovej skupiny]] (neskôr premenované na armády) a [[2. Luftflotte|2. vzdušnej flotily]]. Jeho vojská postupujúce severne od [[Pripjaťské močiare|Pripjaťských močiarov]], uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili [[Minsk]], prekročili [[Dvina|Dvinu]] aj [[Dneper]] a po ťažkých bojoch získali [[Smolensk]]. Počas [[bitka o Moskvu|bojov o Moskvu]] však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť [[ústup]], preto ho 18. decembra 1941 [[Hitler]] odvolal. 16. januára 1942 prevzal velenie nad [[Skupina armád Juh|skupinou armád Juh]] po maršalovi [[Walter von Reichenau|von Reichenauovi]], ktorý zomrel na [[infarkt]]. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri [[Charkov]]e. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného [[plán Blau|plánu Blau]], keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti [[Stalingrad]]u aj na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Maximilian von Weichs]]. |
Pri realizácii [[operácia Barbarossa|plánu Barbarossa]] bol von Bock poverený vedením [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]]. Táto skupina armád sa skladala z [[4. armáda Wehrmachtu|4.]] a [[9. armáda Wehrmachtu|9. poľnej armády]], [[3. tanková skupina|3.]] a [[4. tanková skupina|4. tankovej skupiny]] (neskôr premenované na armády) a [[2. Luftflotte|2. vzdušnej flotily]]. Jeho vojská postupujúce severne od [[Pripjaťské močiare|Pripjaťských močiarov]], uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili [[Minsk]], prekročili [[Dvina|Dvinu]] aj [[Dneper]] a po ťažkých bojoch získali [[Smolensk]]. Počas [[bitka o Moskvu|bojov o Moskvu]] však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť [[ústup]], preto ho 18. decembra 1941 [[Hitler]] odvolal. 16. januára 1942 prevzal velenie nad [[Skupina armád Juh|skupinou armád Juh]] po maršalovi [[Walter von Reichenau|von Reichenauovi]], ktorý zomrel na [[infarkt]]. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri [[Charkov]]e. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného [[plán Blau|plánu Blau]], keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti [[Stalingrad]]u aj na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Maximilian von Weichs]]. |
||
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k [[ |
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k [[Stauffenbergov pokus o prevrat|sprisahaniu]] proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia. |
||
V posledných dňoch vojny, po Hitlerovej smrti, pri pokuse spojiť sa s novovytváranou [[Karl Dönitz|Dönitzovou]] vládou, prišiel o život, keď jeho auto napadli neďaleko mesta [[Kiel]] anglické stíhačky. Bol jediným z nemeckých poľných maršalov, ktorý počas [[druhá svetová vojna|vojny]] padol v boji. |
V posledných dňoch vojny, po Hitlerovej smrti, pri pokuse spojiť sa s novovytváranou [[Karl Dönitz|Dönitzovou]] vládou, prišiel o život, keď jeho auto napadli neďaleko mesta [[Kiel]] anglické stíhačky. Bol jediným z nemeckých poľných maršalov, ktorý počas [[druhá svetová vojna|vojny]] padol v boji. |
||
Verzia z 17:58, 7. február 2010
| Fedor von Bock | |
 nemecký poľný maršal cez druhú svetovú vojnu | |
| Narodenie | 3. december 1880 Küstrin, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. máj 1945 Oldenburg, Nemecko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Fedor von Bock |
Fedor von Bock (* 3. december 1880, Küstrin – † 4. máj 1945, Oldenburg) bol nemecký poľný maršal (Generalfeldmarschall) cez druhú svetovú vojnu.
Život
Narodil sa v pruskej protestantskej aristokratickej a vojenskej rodine. Jeho otec, generál Karl Moritz von Bock, bojoval v prusko-francúzskej vojne. Matka Olga Helene Fransziska, bola sestrou Ericha von Falkenhayna.
V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v Postupime. Ovládal francúštinu, angličtinu a ruštinu. Bol chudý, štíhly, typický svojim suchým až cinickým humorom a iba zriedkakedy prejavoval emócie. V roku 1905 sa oženil s pruskou šľachtičnou Mally von Reichenbachovou. Dva roky po svadbe sa im narodila dcéra.
Počas prvej svetovej vojny najprv velil pechotnému pluku na západnom fronte ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v Reichswehre, kde pôsobil ako náčelník štábu divízie, veliteľ práporu i pluku. V roku 1929 bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci 1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3. Ako veliteľ 8. armády sa zúčastnil na obsadení Rakúska, neskôr sa podieľal na okupácii Sudet aj Česka. Pri útoku na Poľsko velil skupine armád Sever, do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri ťažení proti Francúzsku viedol skupinu armád B, pod ktorú spadala 6. a 18. armáda. 19. júna 1940 bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi Wilhelmovi von Leebovi.
Pri realizácii plánu Barbarossa bol von Bock poverený vedením skupiny armád Stred. Táto skupina armád sa skladala z 4. a 9. poľnej armády, 3. a 4. tankovej skupiny (neskôr premenované na armády) a 2. vzdušnej flotily. Jeho vojská postupujúce severne od Pripjaťských močiarov, uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili Minsk, prekročili Dvinu aj Dneper a po ťažkých bojoch získali Smolensk. Počas bojov o Moskvu však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť ústup, preto ho 18. decembra 1941 Hitler odvolal. 16. januára 1942 prevzal velenie nad skupinou armád Juh po maršalovi von Reichenauovi, ktorý zomrel na infarkt. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri Charkove. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného plánu Blau, keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti Stalingradu aj na Kaukaz bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil Maximilian von Weichs.
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k sprisahaniu proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia.
V posledných dňoch vojny, po Hitlerovej smrti, pri pokuse spojiť sa s novovytváranou Dönitzovou vládou, prišiel o život, keď jeho auto napadli neďaleko mesta Kiel anglické stíhačky. Bol jediným z nemeckých poľných maršalov, ktorý počas vojny padol v boji.