Fedor von Bock: Rozdiel medzi revíziami
d fix |
d typo |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
Narodil sa v pruskej protestantskej aristokratickej a vojenskej rodine. Jeho otec, [[generál]] [[Karl Moritz von Bock]], bojoval v [[prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]]. Matka Olga Helene Fransziska, bola sestrou [[Erich von Falkenhayn|Ericha von Falkenhayna]]. |
Narodil sa v pruskej protestantskej aristokratickej a vojenskej rodine. Jeho otec, [[generál]] [[Karl Moritz von Bock]], bojoval v [[prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]]. Matka Olga Helene Fransziska, bola sestrou [[Erich von Falkenhayn|Ericha von Falkenhayna]]. |
||
V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v [[Postupim]]e. Ovládal [[Francúzština| |
V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v [[Postupim]]e. Ovládal [[Francúzština|francúzštinu]], [[Angličtina|angličtinu]] a [[Ruština|ruštinu]]. Bol chudý, štíhly, typický svojim suchým až cynickým [[humor]]om a iba zriedkakedy prejavoval emócie. V roku [[1905]] sa oženil s pruskou šľachtičnou Mally von Reichenbachovou. Dva roky po svadbe sa im narodila dcéra. |
||
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] najprv velil [[pechota|pechotnému]] [[pluk]]u na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]] ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v [[Reichswehr]]e, kde pôsobil ako náčelník štábu [[divízia (vojenstvo)|divízie]], veliteľ [[prápor]]u i [[pluk]]u. V roku 1929 bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci 1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3. Ako veliteľ [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa zúčastnil na [[Anšlus|obsadení Rakúska]], neskôr sa podieľal na okupácii [[Sudety (región)|Sudet]] aj [[Česko|Česka]]. Pri [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] velil [[Skupina armád Sever|skupine armád Sever]], do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri [[bitka o Francúzsko|ťažení proti Francúzsku]] viedol [[Skupina armád B|skupinu armád B]], pod ktorú spadala [[6. armáda Wehrmachtu|6.]] a [[18. armáda Wehrmachtu|18. armáda]]. [[19. jún]]a [[1940]] bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelmovi von Leebovi]]. |
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] najprv velil [[pechota|pechotnému]] [[pluk]]u na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]] ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v [[Reichswehr]]e, kde pôsobil ako náčelník štábu [[divízia (vojenstvo)|divízie]], veliteľ [[prápor]]u i [[pluk]]u. V roku 1929 bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci 1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3. Ako veliteľ [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa zúčastnil na [[Anšlus|obsadení Rakúska]], neskôr sa podieľal na okupácii [[Sudety (región)|Sudet]] aj [[Česko|Česka]]. Pri [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] velil [[Skupina armád Sever|skupine armád Sever]], do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri [[bitka o Francúzsko|ťažení proti Francúzsku]] viedol [[Skupina armád B|skupinu armád B]], pod ktorú spadala [[6. armáda Wehrmachtu|6.]] a [[18. armáda Wehrmachtu|18. armáda]]. [[19. jún]]a [[1940]] bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelmovi von Leebovi]]. |
||
| Riadok 27: | Riadok 27: | ||
{{DEFAULTSORT:Bock, Fedor von}} |
{{DEFAULTSORT:Bock, Fedor von}} |
||
[[Kategória:Narodenia v 1880]] |
[[Kategória:Narodenia v 1880]] |
||
[[Kategória:Úmrtia v 1945]] |
[[Kategória:Úmrtia v 1945]] |
||
Verzia z 18:45, 7. február 2010
| Fedor von Bock | |
 nemecký poľný maršal cez druhú svetovú vojnu | |
| Narodenie | 3. december 1880 Küstrin, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. máj 1945 Oldenburg, Nemecko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Fedor von Bock |
Fedor von Bock (* 3. december 1880, Küstrin – † 4. máj 1945, Oldenburg) bol nemecký poľný maršal (Generalfeldmarschall) cez druhú svetovú vojnu.
Život
Narodil sa v pruskej protestantskej aristokratickej a vojenskej rodine. Jeho otec, generál Karl Moritz von Bock, bojoval v prusko-francúzskej vojne. Matka Olga Helene Fransziska, bola sestrou Ericha von Falkenhayna.
V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v Postupime. Ovládal francúzštinu, angličtinu a ruštinu. Bol chudý, štíhly, typický svojim suchým až cynickým humorom a iba zriedkakedy prejavoval emócie. V roku 1905 sa oženil s pruskou šľachtičnou Mally von Reichenbachovou. Dva roky po svadbe sa im narodila dcéra.
Počas prvej svetovej vojny najprv velil pechotnému pluku na západnom fronte ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v Reichswehre, kde pôsobil ako náčelník štábu divízie, veliteľ práporu i pluku. V roku 1929 bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci 1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3. Ako veliteľ 8. armády sa zúčastnil na obsadení Rakúska, neskôr sa podieľal na okupácii Sudet aj Česka. Pri útoku na Poľsko velil skupine armád Sever, do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri ťažení proti Francúzsku viedol skupinu armád B, pod ktorú spadala 6. a 18. armáda. 19. júna 1940 bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi Wilhelmovi von Leebovi.
Pri realizácii plánu Barbarossa bol von Bock poverený vedením skupiny armád Stred. Táto skupina armád sa skladala z 4. a 9. poľnej armády, 3. a 4. tankovej skupiny (neskôr premenované na armády) a 2. vzdušnej flotily. Jeho vojská postupujúce severne od Pripjaťských močiarov, uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili Minsk, prekročili Dvinu aj Dneper a po ťažkých bojoch získali Smolensk. Počas bojov o Moskvu však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť ústup, preto ho 18. decembra 1941 Hitler odvolal. 16. januára 1942 prevzal velenie nad skupinou armád Juh po maršalovi von Reichenauovi, ktorý zomrel na infarkt. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri Charkove. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného plánu Blau, keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti Stalingradu aj na Kaukaz bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil Maximilian von Weichs.
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k sprisahaniu proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia.
V posledných dňoch vojny, po Hitlerovej smrti, pri pokuse spojiť sa s novovytváranou Dönitzovou vládou, prišiel o život, keď jeho auto napadli neďaleko mesta Kiel anglické stíhačky. Bol jediným z nemeckých poľných maršalov, ktorý počas vojny padol v boji.