Prepis z japonského písma do latinky

Prehľad

Romadži (jap. ローマ字) je japonský výraz pre rímske písmo. Je to jedno z japonských „písiem“, ktoré má podobu latinského prepisu hociktorého iného japonského písma (tj. hiragany, katakany alebo kandži). Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (a teda podôb rómadži). Z nich tri najpopulárnejšie sú Hepburnov prepis, Kunrei-šiki (ISO 3602) a Nihon-šiki (ISO 3602 Strict).

Všetci Japonci, ktorí navštevovali školu po druhej svetovej vojne, sa učili latinku a mali by vedieť čítať a písať v rómadži.

Konverzia cez rómadži je aj najpopulárnejší spôsob písania japončiny na počítači. Prepis funguje veľmi jednoducho, keď človek klikne na „a“, na obrazovke sa zobrazí あ　alebo ア podľa toho, či je práve zapnutý prepis do hiragany alebo katakany. Pre linux existuje konvertor SKIM, ktorý podporuje viaceré jazyky a vo Windows XP sa dá písať v japončine cez IME, ktorý sa dá aktivovať cez jazykové menu.

Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“　„sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ následuje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo makký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“.

Jednotlivé systémy

Japonské systémy

Najznámejšie sú:

• systémy podľa ISO 3602:
  • systém Nippon (Nihon šiki)
  • systém kunrei (kunrei šiki) - oficiálny systém predpísaný a vyučovaný v Japonsku
• wápuro - na zadávanie do počítačov
• JSL - na učenie sa japončiny

Slovenský systém podľa PSP (používaný aj na slovenskej wikipédii)

Pozri [1] Kap. VII 3.2 ("japonský prepis" je systém Nippon a "anglický prepis" je Hepburnov systém)

Porovnávacia tabuľka Hebburnovho systému, systému Nippon a systému kunrei

Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky (v Hepburnovom systéme ležatá čiarka, v japonských systémoch vokáň).

Hiragana	Katakana	Hepburnov systém	Systém Nippon	Systém kunrei
あ	ア	a
い	イ	i
う	ウ	u
え	エ	e
お	オ	o
や	ャ	ya
ゆ	ュ	yu
よ	ョ	yo
か	カ	ka
き	キ	ki
く	ク	ku
け	ケ	ke
こ	コ	ko
きゃ	キャ	kya
きゅ	キュ	kyu
きょ	キョ	kyo
さ	サ	sa
し	シ	shi	si
す	ス	su
せ	セ	se
そ	ソ	so
しゃ	シャ	sha	sya
しゅ	シュ	shu	syu
しょ	ショ	sho	syo
た	タ	ta
ち	チ	chi	ti
つ	ツ	tsu	tu
て	テ	te
と	ト	to
ちゃ	チャ	cha	tya
ちゅ	チュ	chu	tyu
ちょ	チョ	cho	tyo
な	ナ	na
に	ニ	ni
ぬ	ヌ	nu
ね	ネ	ne
の	ノ	no
にゃ	ニャ	nya
にゅ	ニュ	nyu
にょ	ニョ	nyo
は	ハ	ha
ひ	ヒ	hi
ふ	フ	fu	hu
へ	ヘ	he
ほ	ホ	ho
ひゃ	ヒャ	hya
ひゅ	ヒュ	hyu
ひょ	ヒョ	hyo
ま	マ	ma
み	ミ	mi
む	ム	mu
め	メ	me
も	モ	mo
みゃ	ミャ	mya
みゅ	ミュ	myu
みょ	ミョ	myo
や	ヤ	ya
ゆ	ユ	yu
よ	ヨ	yo
ら	ラ	ra
り	リ	ri
る	ル	ru
れ	レ	re
ろ	ロ	ro
りゃ	リャ	rya
りゅ	リュ	ryu
りょ	リョ	ryo
わ	ワ	wa
ゐ	ヰ	wi
ゑ	ヱ	we
を	ヲ	wo
ん	ン	n-n'-m	n-n'
が	ガ	ga
ぎ	ギ	gi
ぐ	グ	gu
げ	ゲ	ge
ご	ゴ	go
ぎゃ	ギャ	gya
ぎゅ	ギュ	gyu
ぎょ	ギョ	gyo
ざ	ザ	za
じ	ジ	ji	zi
ず	ズ	zu
ぜ	ゼ	ze
ぞ	ゾ	zo
じゃ	ジャ	ja	zya
じゅ	ジュ	ju	zyu
じょ	ジョ	jo	zyo
だ	ダ	da
ぢ	ヂ	ji	di	zi
づ	ヅ	zu	du	zu
で	デ	de
ど	ド	do
ぢゃ	ヂャ	ja	dya	zya
ぢゅ	ヂュ	ju	dyu	zyu
ぢょ	ヂョ	jo	dyo	zyo
ば	バ	ba
び	ビ	bi
ぶ	ブ	bu
べ	ベ	be
ぼ	ボ	bo
びゃ	ビャ	bya
びゅ	ビュ	byu
びょ	ビョ	byo
ぱ	パ	pa
ぴ	ピ	pi
ぷ	プ	pu
ぺ	ペ	pe
ぽ	ポ	po
ぴゃ	ピャ	pya
ぴゅ	ピュ	pyu
ぴょ	ピョ	pyo