Peter Karvaš: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
matku máme uvedenú ako Karolu |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |
||
}} |
}} |
||
'''Peter Karvaš''' (pseudonymy '''Jakub Riečan''', '''Ján Róbert Lipka''', '''Jozef Repka''', '''P. Bystrický''', '''Peter Bystrík''' a i.) (* [[25. apríl]] [[1920]], [[Banská Bystrica]] |
'''Peter Karvaš''' (pseudonymy '''Jakub Riečan''', '''Ján Róbert Lipka''', '''Jozef Repka''', '''P. Bystrický''', '''Peter Bystrík''' a i.) (* [[25. apríl]] [[1920]], [[Banská Bystrica]] – † [[28. november]] [[1999]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[dramatik]], [[spisovateľ|prozaik]] a divadelný teoretik. |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Narodil sa v rodine lekára |
Narodil sa v rodine lekára [[Ferdinand Karvaš|Ferdinanda Karvaša]] akademickej maliarky [[Karola Skutecká-Karvašová|Karoly Skuteckej-Karvašovej]]. Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], neskôr začal študovať v [[Praha|Prahe]] na [[České vysoké učení technické|ČVUT]] a súčasne na umeleckopriemyselnej škole, ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Pracovať začal už v roku [[1939]] a vystriedal viacero zamestnaní - od práce v stavebnej firme až po prácu v [[Neografia|Neografii]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pracoval v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slovenskom vysielači]] a publikoval v povstaleckej tlači. V rokoch [[1946]] - [[1949]] pracoval ako [[dramaturg]] [[Nová scéna|Novej scény]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1949]] - [[1951]] pôsobil ako kultúrny atašé na veľvyslanectve v [[Bukurešť|Bukurešti]], neskôr pracoval na Povereníctve školstva, bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]] a tiež tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] mal zakázané publikovať až do roku [[1990]]. V rokoch [[1968]] - [[1974]] bol docentom divadelnej vedy, po roku [[1974]] vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v [[Bratislava|Bratislave]]. |
||
K jeho životu sa vracia aj [[dokumentárny film]] nakrútený v roku 2002 /Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová - Štrbová, réžia Fedor Bartko/ |
K jeho životu sa vracia aj [[dokumentárny film]] nakrútený v roku 2002 /Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová - Štrbová, réžia Fedor Bartko/ |
||
. |
. |
||
Riadok 95: | Riadok 95: | ||
[[Kategória:Slovenskí prozaici]] |
[[Kategória:Slovenskí prozaici]] |
||
[[Kategória:Slovenskí dramatici]] |
[[Kategória:Slovenskí dramatici]] |
||
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] |
|||
[[de:Peter Karvaš]] |
[[de:Peter Karvaš]] |
Verzia z 22:54, 19. február 2010
Peter Karvaš | |
slovenský prozaik, dramatik a divadelný teoretik | |
Narodenie | 25. apríl 1920 Banská Bystrica, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 28. november 1999 Bratislava, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Peter Karvaš |
Peter Karvaš (pseudonymy Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický, Peter Bystrík a i.) (* 25. apríl 1920, Banská Bystrica – † 28. november 1999, Bratislava) bol slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik.
Životopis
Narodil sa v rodine lekára Ferdinanda Karvaša akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, neskôr začal študovať v Prahe na ČVUT a súčasne na umeleckopriemyselnej škole, ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovať začal už v roku 1939 a vystriedal viacero zamestnaní - od práce v stavebnej firme až po prácu v Neografii v Martine. Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v povstaleckej tlači. V rokoch 1946 - 1949 pracoval ako dramaturg Novej scény v Bratislave, v rokoch 1949 - 1951 pôsobil ako kultúrny atašé na veľvyslanectve v Bukurešti, neskôr pracoval na Povereníctve školstva, bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990. V rokoch 1968 - 1974 bol docentom divadelnej vedy, po roku 1974 vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave. K jeho životu sa vracia aj dokumentárny film nakrútený v roku 2002 /Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová - Štrbová, réžia Fedor Bartko/ .
Tvorba
Literárne činný bol od roku 1937, kedy začal publikovať svoje prvé diela v Studentskom časopise a vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny. Je autorom expresionistických próz, románov zachycujúcich spoločenské problémy a humorných a satirických próz, ale tiež reportáží. V divadelných hrách, tematicky čerpajúcich z obdobia 2. svetovej vojny i zo súčasnosti, kritizoval zneužívanie moci a ohrozenie slobody. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.
Dielo
Próza
- 1946 - Niet prístavov
- 1947 - Polohlasom
- 1949 - Toto pokolenie, román
- 1950 - S nami a proti nám
- 1952 - Pokolenie v útoku, román
- 1954 - Čert nespí
- 1957 - Čertovo kopýtko
- 1961 - Konfety a leporelá, výber humoresiek z vojnového obdobia
- 1968 - Nedokončená pre detský hlas, humoristicko-autobiografické dielo
- 1970 - Kniha úľavy
- 1970 - Malovať čerta na stenu
- 1979 - Noc v mojom meste, kniha o Slovenskom národnom povstaní
- 1984 - Humoresky a iné kratochvíle
- 1989 - Posledné humoresky a iné kratochvíle
- 1991 - Poľahčujúca okolnosť, zbierka próz
- 1992 - My, čo nechceme byť menovaní
- 1993 - Velikán čiže Život a dielo profesora Bogoviča, novela
- 1994 - Bolo to celkom ináč, kniha apokryfov
- 1995 - V úvodzovkách, súbor causerií
- 1995 - Intímne dialógy
- 1997 - Tajomstvo sfingy
- 2000 - Zrada múz (vyšlo posmrtne)
- 2001 - Za múrom (vyšlo posmrtne)
Dráma
- 1943 - Hanibal pred bránami, rozhlasová hra (v roku 1949 prepracované na divadelnú hru)
- 1943 - Maják, jednoaktovka
- 1945 - Spolok piatich „P“, rozhlasová hra (v roku 1946 prepracované na divadelnú hru)
- 1945 - Meteor, divadelná hra
- 1946 - Hra o básnikovi (pôvodná rozhlasová hra prepracovaná na divadelnú hru)
- 1948 - Bašta, divadelná hra
- 1946 - Návrat do života (knižne vyšlo v roku 1949)
- 1950 - Ľudia z našej ulice (knižne vyšlo v roku 1951)
- 1953 - Srdce plné radosti (knižne vyšlo v roku 1954)
- 1955 - Pacient sto trinásť
- 1955 - Diplomati
- 1959 - Polnočná omša
- 1960 - Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana, veselohra
- 1962 - Antigona a tí druhí
- 1963 - Jazva
- 1964 - Veľká parochňa (knižne vyšlo v roku 1965)
- 1966 - Experiment Damokles (knižne vyšlo v roku 1967)
- 1969 - Absolútny zákaz (knižne vyšlo v roku 1970, vročenie sa uvádza 1966)
- 1986 - Súkromná oslava (knižne vyšlo v roku 1987)
- 1987 - Zadný vchod
- 1988 - Vlastenci z mesta Yo
- 1994 - 4x nie
Teoretické diela
- 1948 - Kapitolky o rozhlase, postrehy k problematike rozhlasovej hry
- 1948 - K základným otázkam súčasného divadla, historicko-teoretická kniha
- 1948 - Úvod do základných problémov divadla, historicko-teoretická kniha
- 1956 - K niektorým tvorivým problémom našej drámy, úvaha
- 1964 - Zamyšlení nad dramatem, štúdia (vyšla len v češtine)
- 1969 - Zamyšlení nad dramaturgií, štúdia (vyšla len v češtine)
- 1977 - Priestory v divadle a divadlo v priestore, analýza špecifickosti divadla