Peter Karvaš: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Kelovy (diskusia | príspevky)
matku máme uvedenú ako Karolu
Riadok 8: Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
}}
}}
'''Peter Karvaš''' (pseudonymy '''Jakub Riečan''', '''Ján Róbert Lipka''', '''Jozef Repka''', '''P. Bystrický''', '''Peter Bystrík''' a i.) (* [[25. apríl]] [[1920]], [[Banská Bystrica]] - † [[28. november]] [[1999]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[dramatik]], [[spisovateľ|prozaik]] a divadelný teoretik.
'''Peter Karvaš''' (pseudonymy '''Jakub Riečan''', '''Ján Róbert Lipka''', '''Jozef Repka''', '''P. Bystrický''', '''Peter Bystrík''' a i.) (* [[25. apríl]] [[1920]], [[Banská Bystrica]] † [[28. november]] [[1999]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[dramatik]], [[spisovateľ|prozaik]] a divadelný teoretik.


== Životopis ==
== Životopis ==


Narodil sa v rodine lekára a akademickej maliarky. Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], neskôr začal študovať v [[Praha|Prahe]] na [[České vysoké učení technické|ČVUT]] a súčasne na umeleckopriemyselnej škole, ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Pracovať začal už v roku [[1939]] a vystriedal viacero zamestnaní - od práce v stavebnej firme až po prácu v [[Neografia|Neografii]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pracoval v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slovenskom vysielači]] a publikoval v povstaleckej tlači. V rokoch [[1946]] - [[1949]] pracoval ako [[dramaturg]] [[Nová scéna|Novej scény]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1949]] - [[1951]] pôsobil ako kultúrny atašé na veľvyslanectve v [[Bukurešť|Bukurešti]], neskôr pracoval na Povereníctve školstva, bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]] a tiež tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] mal zakázané publikovať až do roku [[1990]]. V rokoch [[1968]] - [[1974]] bol docentom divadelnej vedy, po roku [[1974]] vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v [[Bratislava|Bratislave]].
Narodil sa v rodine lekára [[Ferdinand Karvaš|Ferdinanda Karvaša]] akademickej maliarky [[Karola Skutecká-Karvašová|Karoly Skuteckej-Karvašovej]]. Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], neskôr začal študovať v [[Praha|Prahe]] na [[České vysoké učení technické|ČVUT]] a súčasne na umeleckopriemyselnej škole, ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Pracovať začal už v roku [[1939]] a vystriedal viacero zamestnaní - od práce v stavebnej firme až po prácu v [[Neografia|Neografii]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pracoval v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slovenskom vysielači]] a publikoval v povstaleckej tlači. V rokoch [[1946]] - [[1949]] pracoval ako [[dramaturg]] [[Nová scéna|Novej scény]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1949]] - [[1951]] pôsobil ako kultúrny atašé na veľvyslanectve v [[Bukurešť|Bukurešti]], neskôr pracoval na Povereníctve školstva, bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]] a tiež tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] mal zakázané publikovať až do roku [[1990]]. V rokoch [[1968]] - [[1974]] bol docentom divadelnej vedy, po roku [[1974]] vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v [[Bratislava|Bratislave]].
K jeho životu sa vracia aj [[dokumentárny film]] nakrútený v roku 2002 /Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová - Štrbová, réžia Fedor Bartko/
K jeho životu sa vracia aj [[dokumentárny film]] nakrútený v roku 2002 /Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová - Štrbová, réžia Fedor Bartko/
.
.
Riadok 95: Riadok 95:
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]]


[[de:Peter Karvaš]]
[[de:Peter Karvaš]]

Verzia z 22:54, 19. február 2010

Peter Karvaš
slovenský prozaik, dramatik a divadelný teoretik
Narodenie25. apríl 1920
Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie28. november 1999
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Peter Karvaš

Peter Karvaš (pseudonymy Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický, Peter Bystrík a i.) (* 25. apríl 1920, Banská Bystrica – † 28. november 1999, Bratislava) bol slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik.

Životopis

Narodil sa v rodine lekára Ferdinanda Karvaša akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, neskôr začal študovať v Prahe na ČVUT a súčasne na umeleckopriemyselnej škole, ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovať začal už v roku 1939 a vystriedal viacero zamestnaní - od práce v stavebnej firme až po prácu v Neografii v Martine. Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v povstaleckej tlači. V rokoch 1946 - 1949 pracoval ako dramaturg Novej scény v Bratislave, v rokoch 1949 - 1951 pôsobil ako kultúrny atašé na veľvyslanectve v Bukurešti, neskôr pracoval na Povereníctve školstva, bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990. V rokoch 1968 - 1974 bol docentom divadelnej vedy, po roku 1974 vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave. K jeho životu sa vracia aj dokumentárny film nakrútený v roku 2002 /Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová - Štrbová, réžia Fedor Bartko/ .

Tvorba

Literárne činný bol od roku 1937, kedy začal publikovať svoje prvé diela v Studentskom časopise a vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny. Je autorom expresionistických próz, románov zachycujúcich spoločenské problémy a humorných a satirických próz, ale tiež reportáží. V divadelných hrách, tematicky čerpajúcich z obdobia 2. svetovej vojny i zo súčasnosti, kritizoval zneužívanie moci a ohrozenie slobody. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.

Dielo

Próza

  • 1946 - Niet prístavov
  • 1947 - Polohlasom
  • 1949 - Toto pokolenie, román
  • 1950 - S nami a proti nám
  • 1952 - Pokolenie v útoku, román
  • 1954 - Čert nespí
  • 1957 - Čertovo kopýtko
  • 1961 - Konfety a leporelá, výber humoresiek z vojnového obdobia
  • 1968 - Nedokončená pre detský hlas, humoristicko-autobiografické dielo
  • 1970 - Kniha úľavy
  • 1970 - Malovať čerta na stenu
  • 1979 - Noc v mojom meste, kniha o Slovenskom národnom povstaní
  • 1984 - Humoresky a iné kratochvíle
  • 1989 - Posledné humoresky a iné kratochvíle
  • 1991 - Poľahčujúca okolnosť, zbierka próz
  • 1992 - My, čo nechceme byť menovaní
  • 1993 - Velikán čiže Život a dielo profesora Bogoviča, novela
  • 1994 - Bolo to celkom ináč, kniha apokryfov
  • 1995 - V úvodzovkách, súbor causerií
  • 1995 - Intímne dialógy
  • 1997 - Tajomstvo sfingy
  • 2000 - Zrada múz (vyšlo posmrtne)
  • 2001 - Za múrom (vyšlo posmrtne)

Dráma

  • 1943 - Hanibal pred bránami, rozhlasová hra (v roku 1949 prepracované na divadelnú hru)
  • 1943 - Maják, jednoaktovka
  • 1945 - Spolok piatich „P“, rozhlasová hra (v roku 1946 prepracované na divadelnú hru)
  • 1945 - Meteor, divadelná hra
  • 1946 - Hra o básnikovi (pôvodná rozhlasová hra prepracovaná na divadelnú hru)
  • 1948 - Bašta, divadelná hra
  • 1946 - Návrat do života (knižne vyšlo v roku 1949)
  • 1950 - Ľudia z našej ulice (knižne vyšlo v roku 1951)
  • 1953 - Srdce plné radosti (knižne vyšlo v roku 1954)
  • 1955 - Pacient sto trinásť
  • 1955 - Diplomati
  • 1959 - Polnočná omša
  • 1960 - Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana, veselohra
  • 1962 - Antigona a tí druhí
  • 1963 - Jazva
  • 1964 - Veľká parochňa (knižne vyšlo v roku 1965)
  • 1966 - Experiment Damokles (knižne vyšlo v roku 1967)
  • 1969 - Absolútny zákaz (knižne vyšlo v roku 1970, vročenie sa uvádza 1966)
  • 1986 - Súkromná oslava (knižne vyšlo v roku 1987)
  • 1987 - Zadný vchod
  • 1988 - Vlastenci z mesta Yo
  • 1994 - 4x nie

Teoretické diela

  • 1948 - Kapitolky o rozhlase, postrehy k problematike rozhlasovej hry
  • 1948 - K základným otázkam súčasného divadla, historicko-teoretická kniha
  • 1948 - Úvod do základných problémov divadla, historicko-teoretická kniha
  • 1956 - K niektorým tvorivým problémom našej drámy, úvaha
  • 1964 - Zamyšlení nad dramatem, štúdia (vyšla len v češtine)
  • 1969 - Zamyšlení nad dramaturgií, štúdia (vyšla len v češtine)
  • 1977 - Priestory v divadle a divadlo v priestore, analýza špecifickosti divadla

Reportáže

  • 1945 - Most, publicistické a reportážne črty
  • 1953 - Dieťa a meč, reportáž o Nemeckej demokratickej republike
  • 1959 - Leningradské epištoly, reportáž zo Sovietskeho zväzu
  • 1960 - Výlet na juh, reportáž zo Sovietskeho zväzu
  • 1996 - Idúcky tam a spiatky