Ferrara: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 10:44, 6. marec 2010

Svetové dedičstvo UNESCO

Ferrara je talianské mesto v oblasti Emilia-Romagna, hlavné mesto rovnomennej provincie. Leží na rieke Pád a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Dejiny

V 4. storočí bolo vo Ferrare zriadené biskupstvo a mesto sa v druhej polovici 6. storočia stalo centrom jedného z longobardských vojvodstiev. V 12. storočí získala Ferrara samosprávu (člen Lombardskej ligy) a od roku 1196, resp. 1208, bola s krátkou prestávkou pod vládou rodu Este, keď Azzo I. bol zároveň markgrófom z Este (zo začiatku s titulom podesta). Od roku 1240 vládol rod Este vo Ferrare s titulom kniežat a ovládol odtiaľ i Modenu (1260/1288) a Reggio v Emilii. V rokoch 1308 –1317 sa Ferrara dočasne ocitla pod vládou Benátok a vzápätí pápežov.

V roku 1471 bola Ferrara povýšená na vojvodstvo pod zvrchovanosťou Vatikánu, ktorý v roku 1597 územie (po vymretí priamej línie panujúceho rodu) pripojil a ktorému patrila až do roku 1860/1861, kedy bola pripojená k Talianskemu kráľovstvu.

Vývoj počtu obyvateľov

Počet obyvateľov

Osobnosti mesta

Francesco del Cossa (* 1436 - † 1477), taliansky maliar
Girolamo Savonarola (* 1452 – † 1498), taliansky náboženský a politický reformátor, dominikán
Lorenzo Costa (* 1460 - † 1535), taliansky renesančný maliar
Isabella d'Este (* 1474 – † 1539), markíza z Mantovy, významná postava talianskej renesancie a jedna z najvýznamnejších postáv vtedajšej politiky a kultúry
Giovanni Boldini (* 1842 – † 1931), taliansky, vo Francúzsku pôsobiaci žánrový maliar a portrétista
Italo Balbo (* 1896 – † 1940), taliansky letec a veliteľ tzv. čiernych košiel a verný nasledovník Benita Mussoliniho
Michelangelo Antonioni (* 1912 - † 2007), taliansky filmový režisér a scenárista
Giorgio Bassani (* 1916 - † 2000), taliansky románopisec, básnik a esejista

Partnerské mestá

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferrara

Externé odkazy

Oficiálna stránka

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ferrara na českej Wikipédii.

1

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{Whc}}
 [[Súbor:Ferrara, palazzo municipale e piazza.JPG|thumb|Ferrara]]
-'''Ferrara''' je [[Taliansko|talianske]] mesto v oblasti [[Emilia-Romagna]], hlavné mesto [[provincia Ferrara|rovnomennej provincie]]. Leží na rieke [[Pád (rieka)|Pád]] a je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]] [[UNESCO]].
+'''Ferrara''' je [[Taliansko|talianské]] mesto v oblasti [[Emilia-Romagna]], hlavné mesto [[Ferrara (provincia)|rovnomennej provincie]]. Leží na rieke [[Pád (rieka)|Pád]] a je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]] [[UNESCO]].
 == Dejiny ==
-V [[4. storočí]] bolo vo Ferrare zriadené [[biskupstvo]] a mesto sa v druhej polovici [[6. storočia]] stalo centrom jedného z langobardských vojvodstiev. V [[12. storočí]] získala Ferrara samosprávu (člen [[Lombardská liga|Lombardskej ligy]]) a od roku [[1196]], resp. [[1208]], bola s krátkou prestávkou pod vládou rodu Este, keď Azzo I. bol zároveň markgrófom z Este (zo začiatku s tituleom podesta). Od roku [[1240]] vládol rod Este vo Ferrare s titulom kniežat a ovládol odtiaľ i [[Modena|Modenu]] ([[1260]]/[[1288]]) a [[Reggio]] v [[Emilia|Emilii]]. V rokoch [[1308]] –[[1317]] sa Ferrara dočasne ocitla pod vládou [[Benátky|Benátok]] a vzápätí [[pápež]]ov.
+V [[4. storočí]] bolo vo Ferrare zriadené [[biskupstvo]] a mesto sa v druhej polovici [[6. storočia]] stalo centrom jedného z longobardských vojvodstiev. V [[12. storočí]] získala Ferrara samosprávu (člen [[Lombardská liga|Lombardskej ligy]]) a od roku [[1196]], resp. [[1208]], bola s krátkou prestávkou pod vládou rodu Este, keď Azzo I. bol zároveň markgrófom z Este (zo začiatku s titulom podesta). Od roku [[1240]] vládol rod Este vo Ferrare s titulom kniežat a ovládol odtiaľ i [[Modena|Modenu]] ([[1260]]/[[1288]]) a [[Reggio]] v [[Emilia|Emilii]]. V rokoch [[1308]] –[[1317]] sa Ferrara dočasne ocitla pod vládou [[Benátky|Benátok]] a vzápätí [[pápež]]ov.
 V roku [[1471]] bola Ferrara povýšená na vojvodstvo pod zvrchovanosťou [[Vatikán]]u, ktorý v roku [[1597]] územie (po vymretí priamej línie panujúceho rodu) pripojil a ktorému patrila až do roku [[1860]]/[[1861]], kedy bola pripojená k [[Talianske kráľovstvo (1861–1946)|Talianskemu kráľovstvu]].

z d u Talianske pamiatky na zozname svetového dedičstva UNESCO
Severné Taliansko	Crespi d’Adda Janov - Le strade Nuove a komplex Palazzi dei Rolli Mantova a Sabbioneta Portovenere, Cinque Terre Monterosso al Mare Vernazza, Corniglia Manarola, Riomaggiore a ostrovy Palmaria, Tino a Tinetto Monte San Giorgio Rezidencie kráľovského rodu Savojských Rhétska dráha¹ Skalné kresby vo Valcamonice Sacri Monti v Piemonte a Lombardii Santa Maria delle Grazie Prehistorické nákolné stavby okolo Álp Mocenské strediská Longobardov v Taliansku Brescia Castelseprio Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy Benátske obranné stavby Ivrea
Severovýchodné Taliansko	Archeologické nálezisko a patriarchálna bazilika v Aquilei Botanická záhrada v Padove Katedrála, Torre Civica a Piazza Grande v Modene Dolomity Renesančné mesto Ferrara Ranokresťanské pamiatky v Ravenne Benátky a Benátska lagúna Verona Mesto Vicenza a Palladiove vily v Benátsku Mocenské strediská Longobardov v Taliansku Cividale del Friuli Kopce prosecca Conegliano a Valdobbiadene Cyklus fresiek zo 14. storočia v Padove
Stredné Taliansko	Assisi Bazilika svätého Františka a ďalšie františkánske pamiatky Etruské nekropoly Cerveteri a Tarquinia Historické centrum Florencie Vila Adriana v Tivoli Piazza del Duomo v Pise Pienza Rím² Historické centrum San Gimignana Historické centrum Sieny Historické centrum Urbina Val d’Orcia Villa d’Este Mocenské strediská Longobardov v Taliansku Spoleto Campello sul Clitunno Vily a záhrady Mediciovcov v Toskánsku Slávne kúpeľné mestá Európy (Montecatini Terme) Podlubia v Bologni
Južné Taliansko	Alberobello Amalfinské pobrežie Castel del Monte Národné parky Cilento a Vallo di Diano s archeologickými náleziskami Paestum, Velia a kláštorom Certosa di Padula Historické centrum Neapola Kráľovský palác v Caserte s parkom, Akvadukt Vanvitelli a komplex San Leucio Archeologické nálezisko v Pompejach, Herculaneu a Torre Annunziata Skalné obydlia v Sassi di Matera Mocenské strediská Longobardov v Taliansku Benevento Monte Sant'Angelo
Ostrovy	Liparské ostrovy Archeologické nálezisko v Agrigente archeologické nálezisko Su Nuraxi di Barumini Syrakúzy a Skalná nekropola Pantalica Neskorobarokové mestá vo Val di Noto Caltagirone Militello in Val di Catania Catania Modica Noto Palazzolo Acreide Ragusa Scicli Villa Romana del Casale Etna Arabsko-normanské Palermo a katedrály v Cefalù a Monreale
^1 spoločne so Švajčiarskom; ^2 spoločne s Vatikánom