Biskup: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Odobral: la:Episcopus
d robot Pridal: la:Episcopus
Riadok 78: Riadok 78:
[[ka:ეპისკოპოსი]]
[[ka:ეპისკოპოსი]]
[[ko:주교]]
[[ko:주교]]
[[la:Episcopus]]
[[lb:Bëschof]]
[[lb:Bëschof]]
[[li:Biesjop]]
[[li:Biesjop]]

Verzia z 14:37, 6. marec 2010

Biskup (z gr. επισκοπος, episkopos - dozorca) je vysvätený člen kresťanského kléru, ktorý má autoritu nad určitým spoločenstvom veriacich.

Aj keď mnohé protestantské cirkvi odmietli úlohu biskupa, väčšina kresťanských cirkví vysväcuje biskupov ako predstavených spoločenstva. Biskup je autoritou v rímskokatolíckej cirkvi, vo východných katolíckych cirkvách, v pravoslávnych cirkvách, v orientálnych ortodoxných cirkvách, v Anglikánskej cirkvi a v nezávislých katolíckych cirkviach.

Tradičnou úlohou biskupa je byť pastierom spoločenstva nazývaného diecéza (biskupstvo, eparchia, biskupská stolica).

Biskup rímskokatolíckej cirkvi

Príklad erbu biskupa rímskokatolíckej cirkvi (bez erbového znamenia a hesla)

Biskupi sa v Cirkvi ustanovujú za pastierov, aby boli učiteľmi náuky, kňazmi posvätného kultu a služobníkmi riadenia. Biskupi samou biskupskou vysviackou prijímajú s úlohou posväcovať aj úlohu učiť a riadiť, ktoré však vzhľadom na ich povahu môžu vykonávať iba v hierarchickom spoločenstve s hlavou kolégia a jeho členmi. Biskupi, ktorým je zverená starostlivosť o nejakú diecézu, sa nazývajú diecézni. Ostatní sa nazývajú titulárni. Biskupov slobodne vymenúva alebo zákonne zvolených potvrdzuje Najvyšší veľkňaz. K súcosti kandidáta na episkopát sa vyžaduje, aby:

  • 1. vynikal pevnou vierou, dobrými mravmi, nábožnosťou, horlivosťou za duše, múdrosťou, rozumnosťou a ľudskými čnosťami a mal aj ostatné vlohy, ktoré ho robia vhodným vykonávať uvedený úrad;
  • 2. mal dobrú povesť;
  • 3. bol aspoň tridsaťpäťročný;
  • 4. bol aspoň päť rokov ustanovený v ráde presbyterátu;
  • 5. mal doktorát alebo aspoň licenciát zo Svätého písma, teológie alebo kánonického práva, získaný na inštitúte vyšších štúdií, schválenom Apoštolskou stolicou, alebo aby bol aspoň v týchto disciplínach naozaj skúsený.

Konečný úsudok o súcosti toho, kto má byť povýšený, patrí Apoštolskej stolici.

Ten, kto je povýšený do hodnosti biskupa, musí do troch mesiacov od prijatia apoštolskej listiny, ak ho nezdržiava zákonná prekážka, prijať biskupskú vysviacku. Musí to byť skôr, ako prevezme svoj úrad. A skôr ako prevezme svoj úrad, musí zložiť vyznanie viery a prísahu vernosti Apoštolskej stolici.

Historická úloha biskupa

Úloha biskupov v judaizme nebola neznáma: Môžeme ich nájsť v kumránskom spoločenstve, kde sa volali mebakker (inšpektor) a mali podobnú funkciu.

Pôvodne to boli presbyteri, ktorí dohliadali vo všeobecnosti nad každou cirkvou, lebo mali poslanie pásť Božie stádo podľa obrazu Krista - vzoru pastierov. Podľa pastierskych listov vidno, že v každom spoločenstve je iba jeden biskup, vybraný spomedzi presbyterov (1 Tim 1,5-9).

Delegovanie riadiacich funkcií, ktoré boli prvotne prenesené na apoštolov ukazuje, že organizácia cirkvi sa postupne vyvíjala. Keď už nebolo apoštolov táto organizácia sa ustálila v trojstupňovej hirerachii:

  1. biskup
  2. kňaz
  3. diakon.

Charizma potrebná na výkon ich funkcie sa udeľuje od počiatku rovnako - teda obradom vkladania rúk (2 Tim 1,6).

Nikde sa týmto služobníkom Novej Zmluvy (Nového Zákona) nedáva titul kňaz. Ich služba ich začleňuje do služby kňazstva Ježiša Krista.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biskup