Mylonit: Rozdiel medzi revíziami
d príklad výskytu |
d →Výskyt: fix |
||
| Riadok 47: | Riadok 47: | ||
== Výskyt == |
== Výskyt == |
||
Mylonity bežne sprevádzajú duktilné [[strižná zóna|strižné zóny]]. V Západných Karpatoch sú známe napr. z oblasti [[hrádocká línia|hrádockej línie]] v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. |
Mylonity bežne sprevádzajú duktilné [[strižná zóna|strižné zóny]]. V Západných Karpatoch sú známe napr. z oblasti [[hrádocká línia|hrádockej línie]] v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]], alebo z [[Tatry|Tatier]]. |
||
== Využitie == |
== Využitie == |
||
Verzia z 19:24, 8. marec 2010
| Mylonit | |
 Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | rôzne |
| Vlastnosti | |
| Textúra | jemne zrnitá, foliácia |
| Farba | rôzna |
Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.
Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth[1] ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.
Vznik
Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri deformačnej metamorfóze. Na rozdiel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10-14 po 10-12 sekundy[2]. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku[2]. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizácii[3]. Mylonity a kataklazity sú však v prírode bežne zastupujúce sa horniny, a to nielen pozdĺž zlomov a strižných zón. K vzniku mylonitov môže dochádzať napr. i vo vysoko deformovaných ramenách vrás.[4]
Rozdelenie
Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.
Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite[5]. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)[5]. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite[5]. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...
Výskyt
Mylonity bežne sprevádzajú duktilné strižné zóny. V Západných Karpatoch sú známe napr. z oblasti hrádockej línie v Považskom Inovci, alebo z Tatier.
Využitie
Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).
Referencie
- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-09-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Putiš, M., 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
- ↑ Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ Putiš, M., 1993: Petrotektonika. Univerzita Komenského, Bratislava, 126 s.
- ↑ a b c PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - mylonit [online]. geology.cz, [cit. 2008-09-11]. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému mylonit.
