Kurt Gödel: Rozdiel medzi revíziami
d Odkaz na súbor Kurt_Gödel_MFO.jpeg bol odstránený, pretože ho Polarlys na Commons zmazal. |
d drobnosti |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Meno = Kurt Gödel |
|Meno = Kurt Gödel |
||
|Portrét = |
|Portrét = |
||
|Veľkosť obrázka = |
|Veľkosť obrázka = |
||
|Popis = logik, matematik a matematický filozof |
|Popis = logik, matematik a matematický filozof |
||
|Dátum narodenia = [[28. apríl]] [[1906]] |
|Dátum narodenia = [[28. apríl]] [[1906]] |
||
|Miesto narodenia = [[Brno]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |
|Miesto narodenia = [[Brno]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Česko]]) |
||
|Dátum úmrtia = [[14. január]] [[1978]] |
|Dátum úmrtia = [[14. január]] [[1978]] |
||
|Miesto úmrtia = [[Princeton]], [[Spojené štáty|USA]] |
|Miesto úmrtia = [[Princeton]], [[Spojené štáty|USA]] |
||
|Podpis = |
|Podpis = Kurt Gödel signature.svg |
||
}} |
}} |
||
'''Kurt Gödel''' (* [[28. apríl]] [[1906]], [[Brno]] – † [[14. január]] [[1978]], [[Princeton]]) bol [[logik]], [[matematik]] a matematický [[filozof]], súkromný docent [[ |
'''Kurt Gödel''' (* [[28. apríl]] [[1906]], [[Brno]] – † [[14. január]] [[1978]], [[Princeton]]) bol [[logik]], [[matematik]] a matematický [[filozof]], súkromný docent [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] ([[1933]] – [[1938]]), od [[1953]] profesor. Princetonského ústavu perspektívnych výskumov, člen Národnej AV [[Spojené štáty|USA]] a Americkej filozofickej spoločnosti. |
||
Jeho najznámejšou prácou je teorém neúplnosti ([[Gödelova veta]], [[1931]]), ktorý hovorí, že každý samokonzistentný systém [[axióma|axióm]] dostatočne rozvinutý na opis celočíselnej [[aritmetika|aritmetiky]] umožní predpoklady o [[celé číslo|celých číslach]], ktoré sa nedajú ani [[dôkaz|dokázať]], ani vyvrátiť na základe axióm. Tiež napísal známu prácu o [[hypotéza kontinua|hypotéze kontinua]], o ktorej dokázal, že sa nedá vyvrátiť na základe axióm prijatej [[teória množín|teórie množín]], za predpokladu, že sú konzistentné. Gödel významne prispel do teórie [[dôkaz]]ov; objasnil spojenie medzi [[klasická logika|klasickou logikou]], [[intuičná logika|intuičnou logikou]] a [[stavová logika|stavovou logikou]] tým, že definoval prechody medzi nimi. |
Jeho najznámejšou prácou je teorém neúplnosti ([[Gödelova veta]], [[1931]]), ktorý hovorí, že každý samokonzistentný systém [[axióma|axióm]] dostatočne rozvinutý na opis celočíselnej [[aritmetika|aritmetiky]] umožní predpoklady o [[celé číslo|celých číslach]], ktoré sa nedajú ani [[dôkaz|dokázať]], ani vyvrátiť na základe axióm. Tiež napísal známu prácu o [[hypotéza kontinua|hypotéze kontinua]], o ktorej dokázal, že sa nedá vyvrátiť na základe axióm prijatej [[teória množín|teórie množín]], za predpokladu, že sú konzistentné. Gödel významne prispel do teórie [[dôkaz]]ov; objasnil spojenie medzi [[klasická logika|klasickou logikou]], [[intuičná logika|intuičnou logikou]] a [[stavová logika|stavovou logikou]] tým, že definoval prechody medzi nimi. |
||
Verzia z 22:20, 8. marec 2010
| Kurt Gödel | |
| logik, matematik a matematický filozof | |
 | |
| Narodenie | 28. apríl 1906 Brno, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Česko) |
|---|---|
| Úmrtie | 14. január 1978 Princeton, USA |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Kurt Gödel |
Kurt Gödel (* 28. apríl 1906, Brno – † 14. január 1978, Princeton) bol logik, matematik a matematický filozof, súkromný docent Viedenskej univerzity (1933 – 1938), od 1953 profesor. Princetonského ústavu perspektívnych výskumov, člen Národnej AV USA a Americkej filozofickej spoločnosti.
Jeho najznámejšou prácou je teorém neúplnosti (Gödelova veta, 1931), ktorý hovorí, že každý samokonzistentný systém axióm dostatočne rozvinutý na opis celočíselnej aritmetiky umožní predpoklady o celých číslach, ktoré sa nedajú ani dokázať, ani vyvrátiť na základe axióm. Tiež napísal známu prácu o hypotéze kontinua, o ktorej dokázal, že sa nedá vyvrátiť na základe axióm prijatej teórie množín, za predpokladu, že sú konzistentné. Gödel významne prispel do teórie dôkazov; objasnil spojenie medzi klasickou logikou, intuičnou logikou a stavovou logikou tým, že definoval prechody medzi nimi.
Diskutuje sa o tom, že Kurt Gödel je jedným z navýznamnejších logikov dvadsiateho storočia a jedným z troch najväčších logikov všetkých čias (ostatní dvaja sú Aristoteles a Gottlob Frege).
Občianstvo
Narodil sa v roku 1906 v Brne ako občan Rakúsko-Uhorska, po rozpade Rakúsko-Uhorska stal sa vo veku 12 rokov československým občanom. Neskôr, vo veku 32 rokov, po tom čo Hitler anektoval Rakúsko sa stal občanom Rakúska. Po Druhej svetovej vojne a emigrácii do USA v roku 1940 získal občianstvo Spojených štátov.
Dielo
- Über formal unentscheidbare Sätze der Principia Mathematica und verwandter Systeme I, 1931.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kurt Gödel
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurt Gödel
Externé odkazy
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.