Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
chýba zhrnutie úprav
d (iné projekty)
'''Spitzerov vesmírny ďalekohľad''' (pôvodne ''Space Infrared Telescope Facility'' - '''SIRTF''', niekedy sa používa aj skratka '''Spitzer'''<ref name="about" />) je [[kozmické observatórium]], štvrté a posledné z veľkých observatórií [[NASA]]. Je určené na pozorovanie objektov v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] oblasti [[elektromagnetické spektrum|spektra]]. Ide o najväčší infračervený teleskop, aký bol kedy vypustený do [[vesmír]]u. Urobil množstvo objavov, medzi ktoré patrí napr. priame zachytenie svetla [[exoplanéta|exoplanét]] [[HD 209458 b]] a [[TrES-1]], potvrdenie teórie, že galaxia [[Mliečna cesta]] je v skutočnosti [[špirálová galaxia s priečkou]], alebo zmapovanie [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] exoplanéty [[HD 189733 b]]. S jeho pomocou bola vytvorená fotografická mozaika Mliečnej cesty skladajúca sa z 800 tisíc samostatných snímok.
 
Základná misia trvala dva a pol roka, potom bola predlžovaná až do tej doby, kým by sa úplne vyčerpala zásoba chladiaceho [[hélium|hélia]], bez ktorého pozorovanie v určitých častiach spektra nie je možné. Po vyčerpaní zásob hélia pokračuje tzv. "teplá"„teplá“ misia Spitzera, počas ktorej sa ďalekohľad zohrial vplyvom okolitého prostredia o 30 K. Pozorovacie možnosti ďalekohľadu už síce nie sú také ako pred vyčerpaním hélia, no ukázalo sa, že aj napriek tomu je pre vedu stále veľmi prínosný.<ref name="Kozmos" >{{Citácia periodika
| autor = NASA Press Release
| titul = Začala sa "teplá misia" Spitzera
*'''05:43''' – plánované vypnutie motoru 2. stupňa, dosiahnutá vyčkávacia obežná dráha
*'''06:16''' – znovuzapálenie motora 2. stupňa
*'''06:20''' – ďalekohľad je navedený na únikovú dráhu rýchlosťou 11,05&nbsp;km/s<ref>[http://www.lib.cas.cz/space.40/2003/038A.HTM{{Citácia 2003-038Aelektronického - Spitzer Space Telescope - online]</ref>dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = 2003-038A - Spitzer Space Telescope
| url = http://www.lib.cas.cz/space.40/2003/038A.HTM
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Knižnica Akadémie vied ČR
| miesto =
| jazyk = po česky
}} </ref>
*'''06:25''' – ďalekohľad sa oddeľuje od 2. stupňa rakety Delta
*'''06:41''' – Stanice siete [[Deep Space Network]] pri [[Canberra|Canberre]] v [[Austrália|Austrálii]] definitívne nadväzuje spojenie so SIRTF.
Teleskop bol navrhnutý tak, aby jeho hmotnosť neprekračovala 50&nbsp;kg, a jeho konštrukcia dokázala odolať extrémne nízkym teplotám, v&nbsp;tomto prípade mínus&nbsp;268°C.<ref name="Kleczek" /> Hlavné [[zrkadlo]] má 85 [[cm]] v priemere, f/12 (ohnisková vzdialenosť je 12 násobok priemeru hlavného zrkadla), zhotovené je z [[berýlium|berýlia]], ktoré má veľmi malú tepelnú vodivosť pri nízkych teplotách a ochladené na 5,5 [[Kelvin]]ov. Teleskop obsahuje tri prostriedky, ktoré mu umožnia vykonávanie [[fotometria|fotometrie]] a obrázkov od 3 do 180 [[mikrometer|mikrometrov]], [[spektroskopia|spektroskopie]] od 5 do 40 mikrometrov a [[spektrofotometria|spektrofotometrie]] od 5 do 100 mikrometrov.
 
Hlavnú sadu prístrojov (teleskop a kryogénnu komoru) vyvinula spoločnosť ''Ball Aerospace & Technologies Corp''. Ďalšie zariadenia vyvinuli priemyslové, akademické a vládne inštitúcie ako napr. [[Cornell]], [[University of Arizona]], [[Smithsonian Astrophysical Observatory]], ''Ball Aerospace'' a ''Goddard Spaceflight Center''. Telo Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu skonštruovala spoločnosť [[Lockheed Martin]]. Stavba Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu stála celkove 800 miliónov amerických dolárov. Rozpočet NASA pririekol projektu SIRTF na rok 2008 celkom 68,4 miliónov USD; na rok 2009 sa počíta s čiastkou 71,7 miliónov USD. S blížiacim sa koncom celej misie sa počíta aj s celkovým znížením čiastok pridelených na misiu – 2010: 15,9 mil. USD, 2011: 10,3 mil. USD, 2012: 3,2 mil. USD, 2013: 3,3 mil. Misia je riadená firmou [[Jet Propulsion Laboratory]] a [[Spitzerove vesmírne stredisko|Spitzerovým vesmírnym strediskom]] v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]].
 
=== Snímače v teleskope ===
 
=== Telemetria ''Store-and-Dump'' ===
Ďalšou inováciou použitou u Spitzera je špeciálna metóda spracovania získavaných údajov, tzv. ''Store-and-Dump Telemetry'' (preložiteľné ako ''ulož a vysyp''). V&nbsp;jeho tele sa nachádza vysokopamäťový [[počítač]], ktorý využíva špeciálny bezdrôtový [[Kompresia údajov|komprimačný]] [[softwaresoftvér]] na&nbsp;prenos údajov na Zem.<ref name="store">{{Cite web
| title = Innovations: Store-and-Dump Telemetry
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/about/telemetry.shtml
| publisher = SSC, Caltech
| language = anglicky
}}</ref> Bolo to prvé vizuálne zobrazenie extrasolárnej planéty vôbec. Dovtedy sa dalo umiestnenie exoplanéty iba „odhadovať“odhadnúť, napríklad na základe pohybu hviezdy, ktorú obiehali. V&nbsp;apríli [[2005]] Spitzer objavil, že hviezda [[Cohen-kuhi Tau/4]] má [[protoplanetárny disk]], ktorý je omnoho menší a mladší ako sa predpokladalo, čo prispelo k&nbsp;lepšiemu poznaniu tvorby protoplanetárnych diskov.
 
Hoci je niekedy ďalekohľad rezervovaný pre účastnícke inštitúcie a rozhodujúce projekty, astronómovia z celého sveta majú tiež príležitosť predložiť návrh pre pozorovací čas.<ref>{{Cite web
}}</ref> Pokročilá technológia Spitzera odhalila uprostred tohto objektu jasnú, horúcu, červene žiariacu škvrnu. Vedci z [[Texas]]kej univerzity v [[Austin (Texas)|Austine]], ktorí objavili objekt veria, že horúca škvrna je príkladom skorého vývoja hviezdy, hviezdy, ktorá zbiera plyn a prach z mračna okolo nej. Skoršie dohady o podstate horúcej škvrny hovorili, že by to mohlo byť slabé svetlo z iného zdroja, ktoré leží 10-krát ďalej od Zeme, ale premieta sa na rovnaké miesto ako L1014. Bližší prieskum daného miesta pozemskými observatóriami odhalil slabé žiarenie vejárovitého tvaru. Toto žiarenie je príliš slabé na to, aby prichádzalo zo vzdialenejšieho zdroja, čo vedie k záveru, že objekt je v oblasti L1014.
 
V roku [[2005]] vedci z&nbsp;[[Wisconsin|Wisconsinskej]] univerzity v&nbsp;[[Madison (Wisconsin)|Medisone]] a Whitewateru na základe štyristo hodín pozorovania zistili, že [[Galaxia (naša hviezdna sústava)|Galaxia Mliečna cesta]] je oproti pôvodným predpokladom [[špirálová galaxia s priečkou|špirálovou galaxiou s priečkou]].<!-- <ref name="barred" /><ref name="newlook" /> -->
V&nbsp;marci [[2006]] astronómovia oznámili, že našli [[hmlovina|hmlovinu]] nachádzajúcu sa asi 300&nbsp;[[ly]] od [[Supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] v&nbsp;centre Mliečnej cesty, ktorá bola pomenovaná [[Double Helix]].<ref>{{Cite web
=== Teplá misia ===
[[File:Infrared Ring Around Saturn.jpg|thumb|Novoobjavený obrovský vonkajší prachový [[prstence Saturna|prstenec Saturna]] v nepravých farbách. Vo výreze sa nachádza zväčšený [[Saturn]] spolu so sústavou svojich najviditeľnejších prstencov]]
Po vyčerpaní zásob tekutého hélia vstúpil Spitzer do fázy tzv. "teplej„teplej misie"misie“. Jeho infračervené detektory začali pracovať v novom tepelnom režime. Ich prvé snímky ukázali, že Spitzer podáva veľké výkony aj napriek zohriatiu. Podobné zábery by dokázal zo Zeme exponovať len ďalekohľad s priemerom objektívu 30 metrov.<ref name="Kozmos" />
 
V októbri [[2009]] Spitzerov vesmírny ďalekohľad objavil nový [[prstence Saturna|prstenec Saturna]]. Tento mimoriadne veľký prstenec nazývaný tiež prstenec Phoebe (podľa [[Phoebe (mesiac)|mesiačika]], ktorý v ňom obieha) je tvorený veľmi riedkym prachom. Studený prach, príliš matný na vizuálne pozorovanie, vydáva infračervené žiarenie, ktoré Spitzer zachytil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Medzi ďalšie úlohy Spitzera do budúcnosti patrí spresnenie hodnoty [[Hubbleova konštanta|Hubbleovej konštanty]], hľadanie galaxií na okraji vesmíru, spresnenie parametrov viac ako 700 telies, ktoré sa pravidelne približujú k Zemi, či pozorovanie atmosfér plynných exoplanét, ktoré objavuje vesmírne observatórium [[Kepler (družica)|Kepler]].<ref name="Kozmos" />
 
== ReferenceReferencie ==
* {{preklad|cs|Spitzerův vesmírný dalekohled}}
<references />
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.spitzer.caltech.edu/ Oficiálna stránka ] {{eng icon}}
* [http://www.spitzer.caltech.edu/Media/mediaimages/index.shtml Obrázky] Spitzera :a [http://www.spitzer.caltech.edu/Mediafeatures/mediaimageshiddenuniverse/index.shtml videá] nasnímané ďalekohľadom {{eng icon}}
* [http://www.orbitsimulator.com/gravity/articles/spitzer.html Simulácia Spitzerovej dráhy] {{eng icon}}
* Videá Spitzera: http://www.spitzer.caltech.edu/features/hiddenuniverse/index.shtml
* [http://www.orbitsimulator.com/gravity/articles/spitzer.html Simulácia Spitzerovej dráhy]
 
[[Kategória:Veľké kozmické observatóriá]]
55 877

úprav

Navigačné menu