Grónčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Ptbotgourou (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: fr:Groenlandais
Xqbot (diskusia | príspevky)
Riadok 139: Riadok 139:
[[cs:Grónština]]
[[cs:Grónština]]
[[da:Grønlandsk (sprog)]]
[[da:Grønlandsk (sprog)]]
[[de:Kalaallisut]]
[[de:Grönländische Sprache]]
[[en:Greenlandic language]]
[[en:Greenlandic language]]
[[eo:Gronlanda lingvo]]
[[eo:Gronlanda lingvo]]

Verzia z 05:45, 13. marec 2010

Šablóna:Jazyk (Infobox)


Grónčina (grónsky Kalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv. eskimáčtina). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov Grónska, nie len Eskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na Sibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.

Pravopis

Grónčina se píše latinkou. Písaná grónčina je založená na gramatike Samuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku 1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku 1973. Dovtedy sa miesto q používalo Kra (ĸ).

Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: ... a »...«.

Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v
V slovách prevzatých z dánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.


Nárečia

Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta Upernavik sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia.

  • Západné nárečie (Kitaa, Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
  • Východné nárečie (Tunu, Tunumiit oraasiat) používa asi 3 000 ľudí.
  • Severné nárečie (Avanersuaq, Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mesta Qaanaaq (dánsky Thule). Hovorí ním menej ako 1 000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk inuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanémuinuitskému jazyku inuktitut.


Gramatika

Grónčina o polysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.

Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 pádov (absolutív, relatív, equatív, inštrumentál, lokatív, allatív, ablatív, prolatív, nominatív a akuzatív).

Slovesá

Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).

Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)

ja hovorím oqarpunga my hovoríme oqarpugut
ty hovoríš oqarputit vy hovoríte oqarpusi
on/a hovorí oqarpoq oni hovoria oqarput


Ukážka grónčiny

slovensky grónsky
Dobrý deň Inuugujoq, kutta!
Ahoj Aluu!
Ako se máš? Qanoq-ipit?
Áno Aap
Nie Naagga
Ako sa voláš? Qanoq ateqarpit?
Odkiaľ si? Suminngaaneerpit?
Hovoráš anglicky? Tuluttut oqalusinnaavit?
Ďakujem. Qujanaq
1 ataaseq
2 marluk
3 pingasut
4 sisamat
5 tallimat
6 arfinillit
7 arfineq marluk
8 arfineq pingasut
9 qulingiluat
10 qulit


Externé odkazy

Iné projekty