Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
preklepy
d (typo)
d (preklepy)
| publisher = NASA, Spitzer Science Center
| language = anglicky
}}</ref>, ktorý vykonáva snímanie a získava spektroskopické údaje z&nbsp;infračerveného žiarenia väčších vlnových dĺžok. Pozostáva z troch snímacích modulov: Prvý má rozlíšenie 128&nbsp;x&nbsp;128 pixelov a sníma žiarenie [[Vlnová dĺžka|λ]]= 24&nbsp;mikrometrov; je vyrobený zo [[silikón]]u, obohateného o [[arzén]].<ref name="MIPS" /> Ďalší z&nbsp;modulov má rozlíšenie 32&nbsp;x&nbsp;32 pixelov a sníma IR žiarenie λ= 70&nbsp;mikrometrov a ďalej v rozsahu 50–100&nbsp;mikrometrov. Posledný modul s rozlíšením 2&nbsp;x&nbsp;20&nbsp;mikrometrov sa používa na snímanie vlnových dĺžok 160&nbsp;mikrometrov. Snímacia schopnosť MIPS sa pohybuje v&nbsp;rozpätí 5&nbsp;x&nbsp;5&nbsp;uhlových minút (najkratšia vlnová dĺžka) až 0,5&nbsp;x&nbsp;5 (najdlhšia vlnová dĺžka).<ref name="MIPS" />
 
Skoršie infračervené pozorovania boli vykonané kombináciou vesmírnych a zemských hvezdární.
| publisher = Nasa, Spitzer Science Center
| language = anglicky
}}</ref> Takáto konfigurácia sa označuje ako tzv. ''Cold launch architecture''. Na rozdiel od teleskopov IRAS a ISO, sa však u Spitzera použili inovatívne technológie tzv. ''Warm launch architecture''. Spitzerov vesmírny ďalekohľad je z prevažnej časti ochladzuje prirodzená teplota, či skôr chlad vesmírneho prostredia (pasívne chladenie). Len snímacie zariadenie, ktoré vyžaduje silnejšie chladenie, je ukryté spoločne s&nbsp;kryostatom v špeciálnej vákuovej schránke.<ref name="cryo" /> Pre správne fungovanie technológie „warm launch“ je však nevyhnutná správna voľba umiestnenia - orbitálnej výšky. Pokiaľ sa teleskop nachádza v&nbsp;dostatočne veľkej vzdialenosti od Zeme, je teplota okolitého prostredia schopná ho ochladiť už v priebehu niekoľkých týždňov na teplotu 40&nbsp;[[Kelvin|K]].<ref name="cryo" /> Počas tohto obdobia chladenie zaisťuje vonkajšia schránka s&nbsp;tekutým héliom. Postupne sa odparujúce hélium ochladzuje teleskop na operačnú teplotu 5,5&nbsp;K. Jedným z&nbsp;najväčších prínosov tejto technológie je celková redukcia veľkosti celého observatória a zníženie nákladov na dopravu zariadenia na obežnú dráhu.
 
Pre porovnanie: SIRTF spotrebuje 360&nbsp;litrov hélia v priebehu piatich rokov, u jeho predchodcu IRAS to činilo 520&nbsp;litrov spotrebovaných za 10&nbsp;mesiacov a nakoniec ISO, ktorý spotreboval 2140&nbsp;litrov v priebehu 2,5 ročnej misie.<ref name="cryo" />
| publisher = NASA, Spitzer Science Center
| language = anglicky
}}</ref> Na prenos dát na Zem sa využíva nepohyblivá [[anténa]] s vysokým [[zisk (elektrotechnika)|ziskom]], umiestnená na zadnej časti konštrukcie. Výskumné práce, ktoré Spitzer vykonáva, sa prerušujú iba jeden či dvakrát za deň, kedy je za účelom odoslania údajov nutné preorientovať ďalekohľad v priestore tak, aby anténa smerovala na zvolenú prenosovú stanicu na zemskom povrchu. [[Telemetria|Telemetriu]] zaisťuje komunikačná sieť [[Deep Space Network]] a prebieha v&nbsp;presne stanovených jednohodinových časových „oknách“ každých 12 až 24&nbsp;hodín.
 
Nové operačné úlohy pre Spitzera sú obvykle posielané v&nbsp;týždenných blokoch, avšak v&nbsp;prípade potreby je umožnená aj&nbsp;častejšia komunikácia.<ref name="store" /> Priemerná prenosová rýchlosť je 80&nbsp;[[Bit|kb]]/s. Vďaka kapacite pamäte 8&nbsp;Gb je možné uložiť údaje aj&nbsp;za celý pozorovací deň pre prípad, že by došlo k&nbsp;premeškaniu prenosového okna, s&nbsp;možnosťou stiahnutia v&nbsp;okne nasledujúcom. Odhaduje sa, že tento systém umožní teleskopu vykonávať až o&nbsp;100&nbsp;000 pozorovaní viac, ako keby sa využil klasický spôsob komunikácie.<ref name="store" />
| publisher = NASA, Spitzer Science Center
| language = anglicky
}}</ref> Pokročilá technológia Spitzera odhalila uprostred tohto objektu jasnú, horúcu, červene žiariacu škvrnu. Vedci z [[Texas]]kej univerzity v [[Austin (Texas)|Austine]], ktorí objekt objavili objekt, veria, že horúca škvrna je príkladom skorého vývoja hviezdy, hviezdy, ktorá zbiera plyn a prach z mračna okolo nej. Skoršie dohady o podstate horúcej škvrny hovorili, že by to mohlo byť slabé svetlo z iného zdroja, ktoré leží 10-krát ďalej od Zeme, ale premieta sa na rovnaké miesto ako L1014. Bližší prieskum daného miesta pozemskými observatóriami odhalil slabé žiarenie vejárovitého tvaru. Toto žiarenie je príliš slabé na to, aby prichádzalo zo vzdialenejšieho zdroja, čo vedie k záveru, že objekt je v oblasti L1014.
 
V roku [[2005]] vedci z&nbsp;[[Wisconsin|Wisconsinskej]] univerzity v&nbsp;[[Madison (Wisconsin)|Medisone]] a Whitewateru na základe štyristo hodín pozorovania zistili, že [[Galaxia (naša hviezdna sústava)|Galaxia Mliečna cesta]] je oproti pôvodným predpokladom [[špirálová galaxia s priečkou|špirálovou galaxiou s priečkou]].<!-- <ref name="barred" /><ref name="newlook" /> -->
21 063

úprav

Navigačné menu