Jan Václav Stamic: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Diela: aktualizácia
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Ján Václav Antonín Stamic''' (19. jún 1717 Nemecký Brod – 27. marca 1757 Mannheim). Bol vynikajúci český skladateľ a huslista svetového významu. Ten spočíva v objavení klasickej cyklickej sonátovej hudobnej formy, podieľal sa na výstavbe štvorvetvovej symfónie a rozšírenie nástrojového obsadzenia orchestra. V. Stamic zdokonalil vtedy slabo známy klarinet a zaviedol ho do orchestra. Vďaka svojmu novátorskému prístupu predbehol dobu a stal sa spolutvorcom novo vznikajúceho klasicistného hudobného slohu. Farebnost jeho hudby, svieže a odvážne nápady obdivoval aj Wolfgang Amadeus Mozart. Bol tiež považovaní za najlepšieho dirigenta svojej doby. Zpočiatku sa preslávil ako huslový virtuóz. Založil tzv. „mannheimskú školu“, z ktorej neskôr vyšli ďalší skladatelia klasicizmu.
'''Ján Václav Antonín Stamic''' (* [[19. jún]] [[1717]] [[Nemecký Brod]]† [[27. marca]] [[1757]] [[Mannheim]]) bol vynikajúci český skladateľ a huslista svetového významu. Ten spočíva v objavení klasickej cyklickej sonátovej hudobnej formy, podieľal sa na výstavbe štvorvetvovej symfónie a rozšírenie nástrojového obsadzenia orchestra. V. Stamic zdokonalil vtedy slabo známy klarinet a zaviedol ho do orchestra. Vďaka svojmu novátorskému prístupu predbehol dobu a stal sa spolutvorcom novo vznikajúceho klasicistného hudobného slohu. Farebnost jeho hudby, svieže a odvážne nápady obdivoval aj Wolfgang Amadeus Mozart. Bol tiež považovaní za najlepšieho dirigenta svojej doby. Zpočiatku sa preslávil ako huslový virtuóz. Založil tzv. „mannheimskú školu“, z ktorej neskôr vyšli ďalší skladatelia klasicizmu.




== Životopis ==
== Životopis ==
Rodina Stamicovcov pochádzala zo slovinského Mariboru. Do Čiech prišiel skladateľov starý otec začiatkom 60. rokov 17. storočia a usadil sa v Pardubiciach. Skladateľovho otca ako prvého z rodu upútala hudba, a keď dostal ponuku miesta pri nemeckobrodskom kostole. Presťahoval sa a nastúpil ako varhanista a učiteľ. V roku 1714 sa oženil s dcérou zemského prokurátora a zaradil sa tak medzi ctihodných mešťanov.


Rodina Stamicovcov pochádzala zo slovínskeho Mariboru. Do Čiech prišiel skladateľov starý otec začiatkom 60. rokov 17. storočia a usadil sa v Pardubiciach. Skladateľovho otca ako prvého z rodu upútala hudba, a keď dostal ponuku miesta pri nemeckobrodskom kostole. Presťahoval sa a nastúpil ako varhanista a učiteľ. V roku 1714 sa oženil s dcérou zemského prokurátora a zaradil sa tak medzi ctihodných mešťanov.


Ján Václav Stamic bol prvým z jeho jedenástich detí. Otec skoro rozpoznal synovo nadanie a ujal sa jeho hudobnej výchovy. Ďalšie hudobné vzdelanie si prehĺbyl v rokoch 1728-34 pri štúdiách na jezuitskom gymnáziu v Jihlave. V roku 1735 bol Stamic zapísaný v Prahe a univerzitu. Vyštudval prvý ročník filozofie, ale stredobodom jeho života bola hudba.
Ján Václav Stamic bol prvým z jeho jedenástich detí. Otec skoro rozpoznal synovo nadanie a ujal sa jeho hudobnej výchovy. Ďalšie hudobné vzdelanie si prehĺbyl v rokoch 1728-34 pri štúdiách na jezuitskom gymnáziu v Jihlave. V roku 1735 bol Stamic zapísaný v Prahe a univerzitu. Vyštudval prvý ročník filozofie, ale stredobodom jeho života bola hudba.
Riadok 14: Riadok 10:
V dejinách hudby je J. V. Stamic spojený predovšetkým s Mannheimom. Vo službách Karla Theodora sa Ján Václav Stamic stáva koncertným majstrom a riaditeľom komornej hudby. Sústreďuje okolo seba radu vynikajúcich hudobníkov a skoro mannheimský orchester získava európsku povesť. Stojaci na čele súboru ho dovádza k dosiaľ neslíchanému majstrovstvu v rokoch 1754-55, ktorým sa tento orchester stal známim nie len pre svoju dobu, ale svoj hlavní význam získava vďaka svojím umeleckým výbojom, na vývoj klasicistného hudobného slohu a to predovšetkým v oblasti symfonickej tvorby. V dobe, ked Bachom a Händlom vrcholilo baroko, dokázal Stamic vo svojich vrcholných dielach spojiť nové slohové prvky, ktoré sa už pred tým rozptýlene objavovali v dielach talianských, viedenských,
V dejinách hudby je J. V. Stamic spojený predovšetkým s Mannheimom. Vo službách Karla Theodora sa Ján Václav Stamic stáva koncertným majstrom a riaditeľom komornej hudby. Sústreďuje okolo seba radu vynikajúcich hudobníkov a skoro mannheimský orchester získava európsku povesť. Stojaci na čele súboru ho dovádza k dosiaľ neslíchanému majstrovstvu v rokoch 1754-55, ktorým sa tento orchester stal známim nie len pre svoju dobu, ale svoj hlavní význam získava vďaka svojím umeleckým výbojom, na vývoj klasicistného hudobného slohu a to predovšetkým v oblasti symfonickej tvorby. V dobe, ked Bachom a Händlom vrcholilo baroko, dokázal Stamic vo svojich vrcholných dielach spojiť nové slohové prvky, ktoré sa už pred tým rozptýlene objavovali v dielach talianských, viedenských,
nemeckých a starších českých skladateľov. J. V. A. Stamic umrel mladý vo 40 rokoch v Mannheime a prenecháva svoj odkaz synom Karlovi a Antonínovi, ktorí tradíciu niesli ďalej. Ale nedosiahli taký význam ako ich otec.
nemeckých a starších českých skladateľov. J. V. A. Stamic umrel mladý vo 40 rokoch v Mannheime a prenecháva svoj odkaz synom Karlovi a Antonínovi, ktorí tradíciu niesli ďalej. Ale nedosiahli taký význam ako ich otec.




== Tvorba ==
== Tvorba ==


Stamicov prínos bol mnohostranný. Syntéza, dynamika a výrazový kontrast sa stávajú dôležitými stavebnými prvkami jeho práce. Tieto vlastnosti boli určené pre nový zpôsob orchestrálnej hry. Preto sa mohutné crescendá a pôsobivé decrescendá stali neodmysliteľnou súčasťou kompozičného štýlu. Rozvýjanie kontrastu, tematického konfliktu dvoch hudobne rovnocenných, ale výrazom silne protikladných hudobných myšlienok. Tak umožnil vývoj sonátovej formy ako doposiaľ najvyspelejšieho skladebného útvaru inšrumentálnej hudby. Proti barokovému ideálu „jednej nálady“, výrazovej jednotnosti hudobnej vety, postavil Stamic v prvých vetách svojich synfónií a spontánnosť trií nový ideál dramatického konfliktu v hudbe. Stamicov zmysel pre kompozíciu celku a spontánnost výrazu boli tiež príčinou vzniku novej formy orchestrálnej symfónie. Nová schéma mala nasledujúce rysy : Prvá veta bola dynamická, druhá zamyslená, tretiu tvoril zmenený menuet, posledná časť bola myšlienkovým a kompozičním strhnutím skladby. Charakteristyckým štýlovým znakom jeho vrcholných orchestrálnych diel sa vtedy stalo doposiaľ jednotvarného metrického členenia skladby dynamickými, melodickými a harmonickými akcentmy. Tak sa akcent postupne premenil z pôvodného jedného zmyslového efektu v dôležitý formotvorný, syntaktycký prvok.
Stamicov prínos bol mnohostranný. Syntéza, dynamika a výrazový kontrast sa stávajú dôležitými stavebnými prvkami jeho práce. Tieto vlastnosti boli určené pre nový zpôsob orchestrálnej hry. Preto sa mohutné crescendá a pôsobivé decrescendá stali neodmysliteľnou súčasťou kompozičného štýlu. Rozvýjanie kontrastu, tematického konfliktu dvoch hudobne rovnocenných, ale výrazom silne protikladných hudobných myšlienok. Tak umožnil vývoj sonátovej formy ako doposiaľ najvyspelejšieho skladebného útvaru inšrumentálnej hudby. Proti barokovému ideálu „jednej nálady“, výrazovej jednotnosti hudobnej vety, postavil Stamic v prvých vetách svojich synfónií a spontánnosť trií nový ideál dramatického konfliktu v hudbe. Stamicov zmysel pre kompozíciu celku a spontánnost výrazu boli tiež príčinou vzniku novej formy orchestrálnej symfónie. Nová schéma mala nasledujúce rysy : Prvá veta bola dynamická, druhá zamyslená, tretiu tvoril zmenený menuet, posledná časť bola myšlienkovým a kompozičním strhnutím skladby. Charakteristyckým štýlovým znakom jeho vrcholných orchestrálnych diel sa vtedy stalo doposiaľ jednotvarného metrického členenia skladby dynamickými, melodickými a harmonickými akcentmy. Tak sa akcent postupne premenil z pôvodného jedného zmyslového efektu v dôležitý formotvorný, syntaktycký prvok.
Ľudové korene Stamicovho umenia Prezracuje i výrazné použitie dychových nástrojov, hlavne lesních rohov. Mannheimský orchester mal za Stamica 4 hráčov na lesný roh. Veľký krok vpred urobil Stamic vo štýlovom vývoji tak, že opustil starý spôsob generálbasovej hry. Basový hlas jeho skladieb už netvorí harmonickú základňu, ale samostatne sa podiela na tematickej práci a rolu prvého hlasu.
Ľudové korene Stamicovho umenia Prezracuje i výrazné použitie dychových nástrojov, hlavne lesních rohov. Mannheimský orchester mal za Stamica 4 hráčov na lesný roh. Veľký krok vpred urobil Stamic vo štýlovom vývoji tak, že opustil starý spôsob generálbasovej hry. Basový hlas jeho skladieb už netvorí harmonickú základňu, ale samostatne sa podiela na tematickej práci a rolu prvého hlasu.




== Diela ==
== Diela ==
;Najvýznamnejšie skladby


'''Najvýznamnejšie skladby:'''

Missa solemnis pre sóla, zbor a orchester<br />
Missa solemnis pre sóla, zbor a orchester<br />
Omša D-dur <br />
Omša D-dur <br />
Riadok 44: Riadok 31:
Tria č.1-3 (C, A a F-dur) <br />
Tria č.1-3 (C, A a F-dur) <br />
Litaniae Lauretanae C-dur pre sóla, zbor a orchester<br />
Litaniae Lauretanae C-dur pre sóla, zbor a orchester<br />

[[Kategória:Českí hudobní skladatelia]]

Verzia z 12:49, 4. apríl 2010

Ján Václav Antonín Stamic (* 19. jún 1717 Nemecký Brod – † 27. marca 1757 Mannheim) bol vynikajúci český skladateľ a huslista svetového významu. Ten spočíva v objavení klasickej cyklickej sonátovej hudobnej formy, podieľal sa na výstavbe štvorvetvovej symfónie a rozšírenie nástrojového obsadzenia orchestra. V. Stamic zdokonalil vtedy slabo známy klarinet a zaviedol ho do orchestra. Vďaka svojmu novátorskému prístupu predbehol dobu a stal sa spolutvorcom novo vznikajúceho klasicistného hudobného slohu. Farebnost jeho hudby, svieže a odvážne nápady obdivoval aj Wolfgang Amadeus Mozart. Bol tiež považovaní za najlepšieho dirigenta svojej doby. Zpočiatku sa preslávil ako huslový virtuóz. Založil tzv. „mannheimskú školu“, z ktorej neskôr vyšli ďalší skladatelia klasicizmu.

Životopis

Rodina Stamicovcov pochádzala zo slovinského Mariboru. Do Čiech prišiel skladateľov starý otec začiatkom 60. rokov 17. storočia a usadil sa v Pardubiciach. Skladateľovho otca ako prvého z rodu upútala hudba, a keď dostal ponuku miesta pri nemeckobrodskom kostole. Presťahoval sa a nastúpil ako varhanista a učiteľ. V roku 1714 sa oženil s dcérou zemského prokurátora a zaradil sa tak medzi ctihodných mešťanov.

Ján Václav Stamic bol prvým z jeho jedenástich detí. Otec skoro rozpoznal synovo nadanie a ujal sa jeho hudobnej výchovy. Ďalšie hudobné vzdelanie si prehĺbyl v rokoch 1728-34 pri štúdiách na jezuitskom gymnáziu v Jihlave. V roku 1735 bol Stamic zapísaný v Prahe a univerzitu. Vyštudval prvý ročník filozofie, ale stredobodom jeho života bola hudba.

Pravdepodobne v roku 1741 za bavorského vpádu do Prahy odišiel do Nemecka, kde našiel uplatnenie vo falcbavorskej kapele. V roku 1742 oslnil ako huslový virtuóz na koncerte, ktorý sa konal pri príležitosti cisárskej korunovácie vo Frankfurte nadMohanom. V roku 1744 sa oženil, o rok pozdejšie sa mu narodil syn Karol Filip Stamic(1745-1801), v roku 1750 navštívil rodné mesto, kde sa mu narodildruhý syn Antonín a v roku 1754 syn Ján Antonín. Spolu mal päť detí.

V dejinách hudby je J. V. Stamic spojený predovšetkým s Mannheimom. Vo službách Karla Theodora sa Ján Václav Stamic stáva koncertným majstrom a riaditeľom komornej hudby. Sústreďuje okolo seba radu vynikajúcich hudobníkov a skoro mannheimský orchester získava európsku povesť. Stojaci na čele súboru ho dovádza k dosiaľ neslíchanému majstrovstvu v rokoch 1754-55, ktorým sa tento orchester stal známim nie len pre svoju dobu, ale svoj hlavní význam získava vďaka svojím umeleckým výbojom, na vývoj klasicistného hudobného slohu a to predovšetkým v oblasti symfonickej tvorby. V dobe, ked Bachom a Händlom vrcholilo baroko, dokázal Stamic vo svojich vrcholných dielach spojiť nové slohové prvky, ktoré sa už pred tým rozptýlene objavovali v dielach talianských, viedenských, nemeckých a starších českých skladateľov. J. V. A. Stamic umrel mladý vo 40 rokoch v Mannheime a prenecháva svoj odkaz synom Karlovi a Antonínovi, ktorí tradíciu niesli ďalej. Ale nedosiahli taký význam ako ich otec.

Tvorba

Stamicov prínos bol mnohostranný. Syntéza, dynamika a výrazový kontrast sa stávajú dôležitými stavebnými prvkami jeho práce. Tieto vlastnosti boli určené pre nový zpôsob orchestrálnej hry. Preto sa mohutné crescendá a pôsobivé decrescendá stali neodmysliteľnou súčasťou kompozičného štýlu. Rozvýjanie kontrastu, tematického konfliktu dvoch hudobne rovnocenných, ale výrazom silne protikladných hudobných myšlienok. Tak umožnil vývoj sonátovej formy ako doposiaľ najvyspelejšieho skladebného útvaru inšrumentálnej hudby. Proti barokovému ideálu „jednej nálady“, výrazovej jednotnosti hudobnej vety, postavil Stamic v prvých vetách svojich synfónií a spontánnosť trií nový ideál dramatického konfliktu v hudbe. Stamicov zmysel pre kompozíciu celku a spontánnost výrazu boli tiež príčinou vzniku novej formy orchestrálnej symfónie. Nová schéma mala nasledujúce rysy : Prvá veta bola dynamická, druhá zamyslená, tretiu tvoril zmenený menuet, posledná časť bola myšlienkovým a kompozičním strhnutím skladby. Charakteristyckým štýlovým znakom jeho vrcholných orchestrálnych diel sa vtedy stalo doposiaľ jednotvarného metrického členenia skladby dynamickými, melodickými a harmonickými akcentmy. Tak sa akcent postupne premenil z pôvodného jedného zmyslového efektu v dôležitý formotvorný, syntaktycký prvok. Ľudové korene Stamicovho umenia Prezracuje i výrazné použitie dychových nástrojov, hlavne lesních rohov. Mannheimský orchester mal za Stamica 4 hráčov na lesný roh. Veľký krok vpred urobil Stamic vo štýlovom vývoji tak, že opustil starý spôsob generálbasovej hry. Basový hlas jeho skladieb už netvorí harmonickú základňu, ale samostatne sa podiela na tematickej práci a rolu prvého hlasu.

Diela

Najvýznamnejšie skladby

Missa solemnis pre sóla, zbor a orchester
Omša D-dur
Symfónia D-dur
Symfónia As-dur
Symfónia avec clarinets et cors de chasse (Symfónia s klarinetmi a loveckými rohmi)
Six sonates choisies pour le clavecin avec un violon (6 sonát pre clavecin a husle)
Six sonates choisies pour violon et basse (6 sonát pre husle a basu) Koncert pre klarinet a orchester
Koncert pre trúbku D-dur
Concerts pour violon et orchestre (Koncerty pre husle a orchester)
Six trios pour deux violons et basse (6 trií pre dvoje housle a bas)
Six sonates a trois parties concertantes (6 sonát o troch koncertrálnych častiach)
Tria č.1-3 (C, A a F-dur)
Litaniae Lauretanae C-dur pre sóla, zbor a orchester