Jan Václav Stamic: Rozdiel medzi revíziami

	Ján Václav Antonín Stamic
	český skladateľ a huslista
Narodenie	19. jún 1717; Nemecký Brod
Úmrtie	27. marec 1757; Mannheim
Odkazy
Commons	Jan Václav Stamic
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 19:19, 8. apríl 2010

Ján Václav Antonín Stamic (* 19. jún 1717, Nemecký Brod – † 27. marec 1757, Mannheim) bol vynikajúci český skladateľ a huslista svetového významu. Ten spočíva v objavení klasickej cyklickej sonátovej hudobnej formy, podieľal sa na výstavbe štvorvetvovej symfónie a rozšírení nástrojového obsadenia orchestra. V. Stamic zdokonalil vtedy slabo známy klarinet a zaviedol ho do orchestra. Vďaka svojmu novátorskému prístupu predbehol dobu a stal sa spolutvorcom novo vznikajúceho klasicistného hudobného slohu. Farebnosť jeho hudby, svieže a odvážne nápady obdivoval aj Wolfgang Amadeus Mozart. Bol tiež považovaný za najlepšieho dirigenta svojej doby. Spočiatku sa preslávil ako husľový virtuóz. Založil tzv. „mannheimskú školu“, z ktorej neskôr vyšli ďalší skladatelia klasicizmu.

Životopis

Rodina Stamicovcov pochádzala zo slovinského Mariboru. Do Čiech prišiel skladateľov starý otec začiatkom 60. rokov 17. storočia a usadil sa v Pardubiciach. Skladateľovho otca ako prvého z rodu upútala hudba; keď dostal ponuku miesta pri nemeckobrodskom kostole, presťahoval sa a nastúpil ako varhanista a učiteľ. V roku 1714 sa oženil s dcérou zemského prokurátora a zaradil sa tak medzi ctihodných mešťanov.

Ján Václav Stamic bol prvým z jeho jedenástich detí. Otec skoro rozpoznal synovo nadanie a ujal sa jeho hudobnej výchovy. Ďalšie hudobné vzdelanie si prehĺbil v rokoch 1728-34 pri štúdiách na jezuitskom gymnáziu v Jihlave. V roku 1735 bol Stamic zapísaný v Prahe na univerzitu. Vyštudoval prvý ročník filozofie, ale stredobodom jeho života bola hudba.

Pravdepodobne v roku 1741 za bavorského vpádu do Prahy odišiel do Nemecka, kde našiel uplatnenie vo falcbavorskej kapele. V roku 1742 oslnil ako husľový virtuóz na koncerte, ktorý sa konal pri príležitosti cisárskej korunovácie vo Frankfurte nad Mohanom. V roku 1744 sa oženil, o rok neskôr sa mu narodil syn Karol Filip Stamic (1745-1801). V roku 1750 navštívil rodné mesto, kde sa mu narodil druhý syn Antonín a v roku 1754 tretí syn Ján Antonín. Spolu mal päť detí.

V dejinách hudby je J. V. Stamic spojený predovšetkým s Mannheimom. Vo službách Karla Theodora sa Ján Václav Stamic stáva koncertným majstrom a riaditeľom komornej hudby. Sústreďuje okolo seba radu vynikajúcich hudobníkov a čoskoro mannheimský orchester získava európsku povesť. Stojac na čele súboru ho v rokoch 1754-55 privádza k dosiaľ neslýchanému majstrovstvu, ktorým sa tento orchester stal známym - nielen pre svoju dobu, ale vďaka svojim umeleckým výbojom, pre vývoj klasicistného hudobného slohu a to predovšetkým v oblasti symfonickej tvorby. V dobe, keď Bachom a Händlom vrcholilo baroko, dokázal Stamic vo svojich vrcholných dielach spojiť nové slohové prvky, ktoré sa už pred tým rozptýlene objavovali v dielach talianskych, viedenských, nemeckých a starších českých skladateľov. J. V. A. Stamic zomrel mladý vo veku 40 rokov v Mannheime a prenecháva svoj odkaz synom Karlovi a Antonínovi, ktorí tradíciu niesli ďalej, hoci nedosiahli taký význam ako ich otec.

Tvorba

Stamicov prínos bol mnohostranný. Syntéza, dynamika a výrazový kontrast sa stávajú dôležitými stavebnými prvkami jeho práce. Tieto vlastnosti boli určené pre nový spôsob orchestrálnej hry. Preto sa mohutné crescendá a pôsobivé decrescendá stali neodmysliteľnou súčasťou kompozičného štýlu. Tak umožnil vývoj sonátovej formy ako doposiaľ najvyspelejšieho skladobného útvaru inštrumentálnej hudby. Proti barokovému ideálu „jednej nálady“, výrazovej jednotnosti hudobnej vety, postavil Stamic v prvých vetách svojich symfónií nový ideál dramatického konfliktu v hudbe. Stamicov zmysel pre kompozíciu celku a spontánnosť výrazu boli tiež príčinou vzniku novej formy orchestrálnej symfónie. Nová schéma mala nasledujúce rysy: Prvá veta bola dynamická, druhá zamyslená, tretiu tvoril zmenený menuet, posledná časť bola myšlienkovým a kompozičným strhnutím skladby. Charakteristickým štýlovým znakom jeho vrcholných orchestrálnych diel sa vtedy stalo členenie doposiaľ jednotvárneho metrického členenia skladby dynamickými, melodickými a harmonickými akcentmi. Tak sa akcent postupne premenil z pôvodného jedného zmyslového efektu v dôležitý formotvorný, syntaktický prvok. Ľudové korene Stamicovho umenia prezrádza i výrazné použitie dychových nástrojov, hlavne lesných rohov. Mannheimský orchester mal za Stamica 4 hráčov na lesný roh. Veľký krok vpred urobil Stamic vo štýlovom vývoji tým, že opustil starý spôsob generálbasovej hry. Basový hlas jeho skladieb už netvorí harmonickú základňu, ale samostatne sa podieľa na tematickej práci a úlohe prvého hlasu.

Diela

Najvýznamnejšie skladby

Missa solemnis pre sóla, zbor a orchester
Omša D-dur
Symfónia D-dur
Symfónia As-dur
Symfónia avec clarinets et cors de chasse (Symfónia s klarinetmi a loveckými rohmi)
Six sonates choisies pour le clavecin avec un violon (6 sonát pre clavecin a husle)
Six sonates choisies pour violon et basse (6 sonát pre husle a basu) Koncert pre klarinet a orchester
Koncert pre trúbku D-dur
Concerts pour violon et orchestre (Koncerty pre husle a orchester)
Six trios pour deux violons et basse (6 trií pre dvoje housle a bas)
Six sonates a trois parties concertantes (6 sonát o troch koncertrálnych častiach)
Tria č.1-3 (C, A a F-dur)
Litaniae Lauretanae C-dur pre sóla, zbor a orchester

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+{{Infobox Osobnosť
-'''Ján Václav Antonín Stamic''' (* [[19. jún]] [[1717]] [[Nemecký Brod]] – † [[27. marca]] [[1757]] [[Mannheim]]) bol vynikajúci český skladateľ a huslista svetového významu. Ten spočíva v objavení klasickej cyklickej sonátovej hudobnej formy, podieľal sa na výstavbe štvorvetvovej symfónie a rozšírenie nástrojového obsadzenia orchestra. V. Stamic zdokonalil vtedy slabo známy klarinet a zaviedol ho do orchestra. Vďaka svojmu novátorskému prístupu predbehol dobu a stal sa spolutvorcom novo vznikajúceho klasicistného hudobného slohu. Farebnost jeho hudby, svieže a odvážne nápady obdivoval aj Wolfgang Amadeus Mozart. Bol tiež považovaní za najlepšieho dirigenta svojej doby. Zpočiatku sa preslávil ako huslový virtuóz. Založil tzv. „mannheimskú školu“, z ktorej neskôr vyšli ďalší skladatelia klasicizmu.
+  |Meno             = Ján Václav Antonín Stamic
+  |Portrét          =
+  |Veľkosť obrázka  = 230px
+  |Popis            = český skladateľ a huslista
+  |Dátum narodenia  = [[19. jún]] [[1717]]
+  |Miesto narodenia = [[Nemecký Brod]]
+  |Dátum úmrtia     = [[27. marec]] [[1757]]
+  |Miesto úmrtia    = [[Mannheim]]
+}}
+'''Ján Václav Antonín Stamic''' (* [[19. jún]] [[1717]], [[Nemecký Brod]] – † [[27. marec]] [[1757]], [[Mannheim]]) bol vynikajúci český [[skladateľ]] a [[huslista]] svetového významu. Ten spočíva v objavení klasickej cyklickej [[sonáta|sonátovej]] hudobnej formy, podieľal sa na výstavbe štvorvetvovej [[symfónia|symfónie]] a rozšírení nástrojového obsadenia [[symfonický orchester|orchestra]]. V. Stamic zdokonalil vtedy slabo známy [[klarinet]] a zaviedol ho do orchestra. Vďaka svojmu novátorskému prístupu predbehol dobu a stal sa spolutvorcom novo vznikajúceho klasicistného hudobného slohu. Farebnosť jeho hudby, svieže a odvážne nápady obdivoval aj [[Wolfgang Amadeus Mozart]]. Bol tiež považovaný za najlepšieho [[dirigent]]a svojej doby. Spočiatku sa preslávil ako husľový virtuóz. Založil tzv. „mannheimskú školu“, z ktorej neskôr vyšli ďalší skladatelia [[klasicizmus|klasicizmu]].
 == Životopis ==
-Rodina Stamicovcov pochádzala zo slovinského Mariboru. Do Čiech prišiel skladateľov starý otec začiatkom 60. rokov 17. storočia a usadil sa v Pardubiciach. Skladateľovho otca ako prvého z rodu upútala hudba, a keď dostal ponuku miesta pri nemeckobrodskom kostole. Presťahoval sa a nastúpil ako varhanista a učiteľ. V roku 1714 sa oženil s dcérou zemského prokurátora a zaradil sa tak medzi ctihodných mešťanov.
+Rodina Stamicovcov pochádzala zo slovinského [[Maribor]]u. Do Čiech prišiel skladateľov starý otec začiatkom 60. rokov 17. storočia a usadil sa v [[Pardubice|Pardubiciach]]. Skladateľovho otca ako prvého z rodu upútala hudba; keď dostal ponuku miesta pri nemeckobrodskom kostole, presťahoval sa a nastúpil ako [[varhany|varhanista]] a učiteľ. V roku 1714 sa oženil s dcérou zemského prokurátora a zaradil sa tak medzi ctihodných [[mešťan]]ov.
-Ján Václav Stamic bol prvým z jeho jedenástich detí. Otec skoro rozpoznal synovo nadanie a ujal sa jeho hudobnej výchovy. Ďalšie hudobné vzdelanie si prehĺbyl v rokoch 1728-34 pri štúdiách na jezuitskom gymnáziu v Jihlave. V roku 1735 bol Stamic zapísaný v Prahe a univerzitu. Vyštudval prvý ročník filozofie, ale stredobodom jeho života bola hudba.
+Ján Václav Stamic bol prvým z jeho jedenástich detí. Otec skoro rozpoznal synovo nadanie a ujal sa jeho hudobnej výchovy. Ďalšie hudobné vzdelanie si prehĺbil v rokoch 1728-34 pri štúdiách na [[jezuiti|jezuitskom]] gymnáziu v [[Jihlava|Jihlave]]. V roku 1735 bol Stamic zapísaný v [[Praha|Prahe]] na univerzitu. Vyštudoval prvý ročník [[filozofia|filozofie]], ale stredobodom jeho života bola hudba.
-Pravdepodobne v roku 1741 za bavorského vpádu do Prahy odišiel do Nemecka, kde našiel uplatnenie vo falcbavorskej kapele. V roku 1742 oslnil ako huslový virtuóz na koncerte, ktorý sa konal pri príležitosti cisárskej korunovácie vo Frankfurte nadMohanom. V roku 1744 sa oženil, o rok pozdejšie sa mu narodil syn Karol Filip Stamic(1745-1801), v roku 1750 navštívil rodné mesto, kde sa mu narodildruhý syn Antonín a v roku 1754 syn Ján Antonín. Spolu mal päť detí.
+Pravdepodobne v roku 1741 za bavorského vpádu do Prahy odišiel do [[Nemecko|Nemecka]], kde našiel uplatnenie vo falcbavorskej kapele. V roku 1742 oslnil ako husľový virtuóz na koncerte, ktorý sa konal pri príležitosti cisárskej korunovácie vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]]. V roku 1744 sa oženil, o rok neskôr sa mu narodil syn Karol Filip Stamic (1745-1801). V roku 1750 navštívil rodné mesto, kde sa mu narodil druhý syn Antonín a v roku 1754 tretí syn Ján Antonín. Spolu mal päť detí.
-V dejinách hudby je J. V. Stamic spojený predovšetkým s Mannheimom. Vo službách Karla Theodora sa Ján Václav Stamic stáva koncertným majstrom a riaditeľom komornej hudby. Sústreďuje okolo seba radu vynikajúcich hudobníkov a skoro mannheimský orchester získava európsku povesť. Stojaci na čele súboru ho dovádza k dosiaľ neslíchanému majstrovstvu v rokoch 1754-55, ktorým sa tento orchester stal známim nie len pre svoju dobu, ale svoj hlavní význam získava vďaka svojím umeleckým výbojom, na vývoj klasicistného hudobného slohu a to predovšetkým v oblasti symfonickej tvorby. V dobe, ked Bachom a Händlom vrcholilo baroko, dokázal Stamic vo svojich vrcholných dielach spojiť nové slohové prvky, ktoré sa už pred tým rozptýlene objavovali v dielach talianských, viedenských,
+V dejinách hudby je J. V. Stamic spojený predovšetkým s Mannheimom. Vo službách Karla Theodora sa Ján Václav Stamic stáva koncertným majstrom a riaditeľom komornej hudby. Sústreďuje okolo seba radu vynikajúcich hudobníkov a čoskoro mannheimský orchester získava európsku povesť. Stojac na čele súboru ho v rokoch 1754-55 privádza k dosiaľ neslýchanému majstrovstvu, ktorým sa tento orchester stal známym - nielen pre svoju dobu, ale vďaka svojim umeleckým výbojom, pre vývoj klasicistného hudobného slohu a to predovšetkým v oblasti symfonickej tvorby. V dobe, keď Bachom a Händlom vrcholilo [[baroko]], dokázal Stamic vo svojich vrcholných dielach spojiť nové slohové prvky, ktoré sa už pred tým rozptýlene objavovali v dielach talianskych, viedenských, nemeckých a starších českých skladateľov. J. V. A. Stamic zomrel mladý vo veku 40 rokov v Mannheime a prenecháva svoj odkaz synom Karlovi a Antonínovi, ktorí tradíciu niesli ďalej, hoci nedosiahli taký význam ako ich otec.
-nemeckých a starších českých skladateľov. J. V. A. Stamic umrel mladý vo 40 rokoch v Mannheime a prenecháva svoj odkaz synom Karlovi a Antonínovi, ktorí tradíciu niesli ďalej. Ale nedosiahli taký význam ako ich otec.
 == Tvorba ==
-Stamicov prínos bol mnohostranný. Syntéza, dynamika a výrazový kontrast sa stávajú dôležitými stavebnými prvkami jeho práce. Tieto vlastnosti boli určené pre nový zpôsob orchestrálnej hry. Preto sa mohutné crescendá a pôsobivé decrescendá stali neodmysliteľnou súčasťou kompozičného štýlu. Rozvýjanie kontrastu, tematického konfliktu dvoch hudobne rovnocenných, ale výrazom silne protikladných hudobných myšlienok. Tak umožnil vývoj sonátovej formy ako doposiaľ najvyspelejšieho skladebného útvaru inšrumentálnej hudby. Proti barokovému ideálu „jednej nálady“, výrazovej jednotnosti hudobnej vety, postavil Stamic v prvých vetách svojich synfónií a spontánnosť trií nový ideál dramatického konfliktu v hudbe. Stamicov zmysel pre kompozíciu celku a spontánnost výrazu boli tiež príčinou vzniku novej formy orchestrálnej symfónie. Nová schéma mala nasledujúce rysy : Prvá veta bola dynamická, druhá zamyslená, tretiu tvoril zmenený menuet, posledná časť bola myšlienkovým a kompozičním strhnutím skladby. Charakteristyckým štýlovým znakom jeho vrcholných orchestrálnych diel sa vtedy stalo doposiaľ jednotvarného metrického členenia skladby dynamickými, melodickými a harmonickými akcentmy. Tak sa akcent postupne premenil z pôvodného jedného zmyslového efektu v dôležitý formotvorný, syntaktycký prvok.
+Stamicov prínos bol mnohostranný. Syntéza, dynamika a výrazový kontrast sa stávajú dôležitými stavebnými prvkami jeho práce. Tieto vlastnosti boli určené pre nový spôsob orchestrálnej hry. Preto sa mohutné [[crescendo|crescendá]] a pôsobivé decrescendá stali neodmysliteľnou súčasťou [[kompozícia|kompozičného]] štýlu. <!-- Rozvíjanie kontrastu, tematického konfliktu dvoch hudobne rovnocenných, ale výrazom silne protikladných hudobných myšlienok. --> Tak umožnil vývoj sonátovej formy ako doposiaľ najvyspelejšieho skladobného útvaru inštrumentálnej hudby. Proti barokovému ideálu „jednej nálady“, výrazovej jednotnosti hudobnej vety, postavil Stamic v prvých vetách svojich symfónií nový ideál dramatického konfliktu v hudbe. Stamicov zmysel pre kompozíciu celku a spontánnosť výrazu boli tiež príčinou vzniku novej formy orchestrálnej symfónie. Nová schéma mala nasledujúce rysy: Prvá veta bola dynamická, druhá zamyslená, tretiu tvoril zmenený [[menuet]], posledná časť bola myšlienkovým a kompozičným strhnutím skladby. Charakteristickým štýlovým znakom jeho vrcholných orchestrálnych diel sa vtedy stalo členenie doposiaľ jednotvárneho metrického členenia skladby dynamickými, melodickými a harmonickými akcentmi. Tak sa akcent postupne premenil z pôvodného jedného zmyslového efektu v dôležitý formotvorný, syntaktický prvok.
-Ľudové korene Stamicovho umenia Prezracuje i výrazné použitie dychových nástrojov, hlavne lesních rohov. Mannheimský orchester mal za Stamica 4 hráčov na lesný roh. Veľký krok vpred urobil Stamic vo štýlovom vývoji tak, že opustil starý spôsob generálbasovej hry. Basový hlas jeho skladieb už netvorí harmonickú základňu, ale samostatne sa podiela na tematickej práci a rolu prvého hlasu.
+Ľudové korene Stamicovho umenia prezrádza i výrazné použitie dychových nástrojov, hlavne [[lesný roh|lesných rohov]]. Mannheimský orchester mal za Stamica 4 hráčov na lesný roh. Veľký krok vpred urobil Stamic vo štýlovom vývoji tým, že opustil starý spôsob generálbasovej hry. Basový hlas jeho skladieb už netvorí harmonickú základňu, ale samostatne sa podieľa na tematickej práci a úlohe prvého hlasu.
 == Diela ==