Mongolský vpád do Uhorska: Rozdiel medzi revíziami
Batuchán |
|||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
Batuchán |
Batuchán |
||
== Následky plienenia == |
|||
Po Mongoloch sa niektoré oblasti úplne vyľudnili, v iných vyčíňali lúpežné skupiny. Ďalším následkom bol hladomor, pretože nemal kto zasiať úrodu. Podľa súvekých správ padlo hladomoru za obeť asi toľko ľudí, koľko pri Mongolských nájazdoch. Obnova krajiny trvala niekoľko rokov a poháňal ju strach z kolujúcich chýrov, ktoré hovorili, že Mongoli sa sem ešte čoskoro vrátia. Tí znovu vtrhli do Uhorska až v roku [[1285]]. |
|||
Pre Slovensko boli najdôležitejšie tieto následky: |
|||
*V dôsledku čiastočného vyľudnenia bola zintenzívnená [[nemecká kolonizácia]] Slovenska, ktorá priniesla [[nemecké právo]] a vznik [[mesto|miest]]. |
|||
*Motivovaný mongolskou inváziou dal kráľ vystavať v Uhorsku v pohraničí, najmä na Slovensku, kamenné [[hrad]]y. Vďaka tomu dnes na Slovensku máme vysoký počet hradov. |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 06:05, 19. apríl 2010
Mongolský (nesprávne tatársky) vpád do Uhorska bol vpád mongolských vojsk do Uhorska v rokoch 1241-42 v súvislosti s rozširovaním Mongolskej ríše smerom na západ od jej pôvodných sídiel.
Vznik Mongolskej ríše a expanzia na západ
Začiatkom 13. storočia sa vo východnej Ázii, približne na území dnešnej severnej Číny sformovala Mongolská ríša pod vedením Džingischána (Temüdžina). Po zaujatí okolitých území začala postupovať smerom na západ. V roku 1223 porazili Mongoli v bitke na rieke Kalke spojené ruské a kumánske vojská. Postupne obsadili veľkú časť starej Rusi a v roku 1240 (niektoré iné, tu neuvedené, pramene uvádzajú 1239) aj Kyjev. Kumáni spolu so svojím vodcom ušli pred Mongolmi do Uhorska, kde ich kráľ Belo IV. usadil na územiach medzi Tisou a Dunajom. Žiadosť Mongolov o vydanie Kumánov uhorský kráľ zamietol a Mongoli získali vhodnú zámienku na vpád do Uhorska, ktorý sa odohral na jar nasledujúceho roku.
Situácia v Uhorsku
V Uhorsku sa po neveľmi úspešnom panovaní Ondreja II. (1205-1235), za ktorého vzrástla moc šľachty až tak, že si bulou vynútila od panovníka potvrdenie svojich slobôd a výsad, dostal na trón jeho syn Belo IV. (1235-1270). Belo chcel oslabiť moc veľmožov, ktorí mali v rukách čoraz väčšiu politickú a hospodársku moc, zavádzaním rôznych opatrení. Revidoval podľa neho neoprávnené donácie majetkov svojho otca, čo sa prirodzene nepáčilo šľachte a stavala sa mu na odpor. Na druhej strane posilňoval vrstvu kráľovských servientov a hradných jobagiónov. Povolával tiež hostí z cudziny.
Po obsadení Kyjeva Mongolmi sa Belo začal pripravovať na boj. Dvor a celá ostatná verejnosť podceňovali hroziace nebezpečenstvo a niektorí z nich tvrdili, že Kumáni sú spojenci Mongolov a že sa im nemá dôverovať. Vypukla vzbura a náčelníka Kumánov zavraždili. Belo teda nemohol rátať s ich pomocou a ani s pomocou veľmožov, ktorí neboli priveľmi ochotní bojovať a svoje oddiely vedené županmi zhromažďovali len veľmi pomaly.
Batuchán
Referencie
- Marsina, R. a kol. Dejiny Slovenska I - VEDA Bratislava, 1986
- Tibenský, J. a kol.: Slovensko I Dejiny (2. vyd.) - OBZOR Bratislava, 1978