Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 21: | Riadok 21: | ||
|{{cudzojazyčne|grc|καίσαρ|pc=n}}||kaisar||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|caesar|pc=n}}||style="text-align:left"|cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka |
|{{cudzojazyčne|grc|καίσαρ|pc=n}}||kaisar||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|caesar|pc=n}}||style="text-align:left"|cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka |
||
|- |
|- |
||
|{{cudzojazyčne|grc|κομής|pc=n}}|| |
|{{cudzojazyčne|grc|κομής|pc=n}}||komes||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|comes|pc=n}}||style="text-align:left"|komes, vysoký štátny úradník |
||
|- |
|- |
||
|{{cudzojazyčne|grc|οσπίτιον|pc=n}}||ospition||{{cudzojazyčne|el|σπίτι|pc=n}}||spiti||{{cudzojazyčne|la|hospitum|pc=n}}||style="text-align:left"|dom |
|{{cudzojazyčne|grc|οσπίτιον|pc=n}}||ospition||{{cudzojazyčne|el|σπίτι|pc=n}}||spiti||{{cudzojazyčne|la|hospitum|pc=n}}||style="text-align:left"|dom |
Verzia z 23:28, 1. máj 2010
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Stredoveká gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6. storočia do roku 1453 po Kr, keď Turci dobyli Konštantínopol.
V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný byzantská gréčtina, ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η /ē/ – klasická éta na /ī/ – ítu. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.
Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvíjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.
Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.
Latinské prvky v stredovekej gréčtine
Latinské slová Gréci prebrali od Rimanov, ktorí im vládli. Počas ranobyzantskej doby, sa Rimania z Grékmi na východe Rímskej ríše asimilovali a úplne helenizovali. Avšak veľa latinských slov Gréci stále používali a stali sa jedným z pilierov stredovekej gréčtiny. Tu sú niektoré príklady:
stredoveká gréčtina | prepis (PSP) | nová gréčtina | prepis (fonetický) | latinský ekvivalent | slovenský preklad |
---|---|---|---|---|---|
αύγουστος | augoustos | hist. titul, nepoužíva sa | augustus | Augustus, titul rímskeho cisára | |
καίσαρ | kaisar | hist.titul, nepoužíva sa | caesar | cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka | |
κομής | komes | hist.titul, nepoužíva sa | comes | komes, vysoký štátny úradník | |
οσπίτιον | ospition | σπίτι | spiti | hospitum | dom |
φόρος | foros | πλάκα | plaka | forum | námestie |
φούρνος | fournos | φούρνο | furno | fornus | pec |
ταβέρνα | taverna | ταβέρνα | taverna | taverna | reštaurácia,hostinec |