Cosmic Background Explorer: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
d COBE premiestnená na Cosmic Background Explorer výmenou presmerovania
Adrian (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 35: Riadok 35:
}}
}}


'''COBE''' ({{eng|Cosmic Background Explorer}}) bola prvá [[Spojené štáty|americká]] [[umelá družica|družica]], ktorá sa venovala [[kozmológia|kozmológii]]. Jej úlohou bolo presne zmerať [[infračervené žiarenie|infračervené]] a [[mikrovlnné žiarenie]] prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]].
'''Cosmic Background Explorer (COBE)''' bola prvá [[Spojené štáty|americká]] [[umelá družica|družica]], ktorá sa venovala [[kozmológia|kozmológii]]. Jej úlohou bolo presne zmerať [[infračervené žiarenie|infračervené]] a [[mikrovlnné žiarenie]] prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]].


[[NASA]] vypustila družicu COBE v roku [[1989]] prostredníctvom [[Delta (nosná raketa)|nosnej rakety Delta]]. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, [[spektrofotometer]] pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS, a DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre. Prvé dva prístroje sú chlazené kvapalným [[hélium|héliom]] (zásoba 650 [[liter|litrov]]) na 2 [[Kelvin|K]] (-271 [[stupeň Celzia|°C]]), detektor tretieho je udržovaný pri teplote okolo 140 K (-133 °C). [[Elektrická energia|Elektrickú energiu]] jej dodávali [[solárny panel|solárne panely]]. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a naviac sa zistilo, že v [[teplota|teplote]] žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku [[1993]].
[[NASA]] vypustila družicu COBE v roku [[1989]] prostredníctvom [[Delta (nosná raketa)|nosnej rakety Delta]]. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, [[spektrofotometer]] pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS, a DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre. Prvé dva prístroje sú chlazené kvapalným [[hélium|héliom]] (zásoba 650 [[liter|litrov]]) na 2 [[Kelvin|K]] (-271 [[stupeň Celzia|°C]]), detektor tretieho je udržovaný pri teplote okolo 140 K (-133 °C). [[Elektrická energia|Elektrickú energiu]] jej dodávali [[solárny panel|solárne panely]]. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a naviac sa zistilo, že v [[teplota|teplote]] žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku [[1993]].

Verzia z 07:20, 7. máj 2010

Šablóna:Infobox vesmírny ďalekohľad

Cosmic Background Explorer (COBE) bola prvá americká družica, ktorá sa venovala kozmológii. Jej úlohou bolo presne zmerať infračervené a mikrovlnné žiarenie prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po Veľkom tresku.

NASA vypustila družicu COBE v roku 1989 prostredníctvom nosnej rakety Delta. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, spektrofotometer pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS, a DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre. Prvé dva prístroje sú chlazené kvapalným héliom (zásoba 650 litrov) na 2 K (-271 °C), detektor tretieho je udržovaný pri teplote okolo 140 K (-133 °C). Elektrickú energiu jej dodávali solárne panely. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a naviac sa zistilo, že v teplote žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku 1993.

Iné projekty

Externé odkazy