Lidové noviny: Rozdiel medzi revíziami
upresnenie, popis obrazka |
d +logo |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Logo lidove noviny.jpg|right|thumb|Logo Lidových novin]] |
|||
[[Obrázok:Praha, Anděl, Sídlo MF a LN II.JPG|right|thumb|Budova mediálnej skupiny [[MAFRA]], vydavateľa Lidových novín a [[MF DNES|Mladej fronty DNES]] na [[Anděl]]u v [[Praha|Prahe]]]] |
[[Obrázok:Praha, Anděl, Sídlo MF a LN II.JPG|right|thumb|Budova mediálnej skupiny [[MAFRA]], vydavateľa Lidových novín a [[MF DNES|Mladej fronty DNES]] na [[Anděl]]u v [[Praha|Prahe]]]] |
||
'''Lidové noviny''' sú [[Česko|český]] denník založený v roku [[1893]] v [[Brno|Brne]]. |
'''Lidové noviny''' sú [[Česko|český]] denník založený v roku [[1893]] v [[Brno|Brne]]. |
Verzia z 19:53, 7. máj 2010
Lidové noviny sú český denník založený v roku 1893 v Brne.
V denníku publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal denník vychádzať a po komunistickom prevrate bolo vydávanie denníku nakoniec v roku 1952 zastavené. V roku 1987 bolo vydávanie obnovené ilegálne a v roku 1989 legálne.
Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v českej republike uverejňovali politickú karikatúru. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. Karel Čapek, Josef Čapek, Eduard Bass, Karel Poláček, Rudolf Těsnohlídek, Jiří Mahen, Jan Drda, Václav Řezáč, ale i prezidenti Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš.
V roku 1987 titul Lidové noviny obnovila skupina disidentov, ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári 1988. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku 1990 začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou Lidovou demokracií (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky.
Lidové noviny patria mediálnej skupine MAFRA, ktorá je súčasťou nemeckého vydavateľstva Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft, ktoré v Českej republike vydáva i denník Mladá fronta DNES.