Rýchla divízia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Dejiny jednotky: v Rakúsku pri Wiener Neustadt.
ref.
Riadok 29: Riadok 29:


== Dejiny jednotky ==
== Dejiny jednotky ==
Rýchla skupina postupovala pod Pilfouskovym vedení najprv smerom na poľský [[Sanok]], no neskôr bola presmerovaná na [[Ľvov]] a [[Vinnica|Vinnicu]]. Asi [[8. júl]]a 1941 tieto jednotky pri svojom postupe prenikli mimo územia, ktoré spadalo pod pôsobnosť slovenského velenia, a tak boli podriadené nemeckej [[17. armáde]], v rámci ktorej vojsk už operovali do samého začiatku vpádu do ZSSR. Do prvých bojov sa jednotka dostala pri [[Zaluž]]. Prvé intenzívnejšie boje s Červenou armádou prebehli [[bitka pri Lipovci|pri osade Lipovec]]. Neskôr sa podieľala na nemeckom postupe južnou Ukrajinou. Vyše pol roka potom držala obranné postavenia pri [[Azovské more|Azovskom mori]], [[Taganrog]]u a rieke [[Mius]]. V júni [[1942]] jednotka, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a [[22. jún]]a dosiahla [[Rostov-na-Donu |Rostov na Done]]. Bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu [[Don]]u. Odtiaľ postupovala do novembra [[1942]] na [[Kaukaz]]. V dôsledku sovietskeho protiútoku však bola postupne sťahovaná a skončila na [[Krym]]e. V tej dobe však bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. V noci z 29. na [[30. október|30. októbra]] [[1943]] sa jednotka dostala nečakane do bojov pri [[Melitopoľ|Melitople]] a [[Červená armáda]] zajala okolo 2300 slovenských vojakov a 45 dôstojníkov<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] Vojenská história, 1, s. 128-144</ref>. Rýchlu divíziu už viac nemecké velenie nenasadzovalo na fronte a marci [[1945]] ju zajali Sovietske jednotky v Rakúsku pri Wiener Neustadt.
Rýchla skupina postupovala pod Pilfouskovym vedení najprv smerom na poľský [[Sanok]], no neskôr bola presmerovaná na [[Ľvov]] a [[Vinnica|Vinnicu]]. Asi [[8. júl]]a 1941 tieto jednotky pri svojom postupe prenikli mimo územia, ktoré spadalo pod pôsobnosť slovenského velenia, a tak boli podriadené nemeckej [[17. armáde]], v rámci ktorej vojsk už operovali do samého začiatku vpádu do ZSSR. Do prvých bojov sa jednotka dostala pri [[Zaluž]]. Prvé intenzívnejšie boje s Červenou armádou prebehli [[bitka pri Lipovci|pri osade Lipovec]]. Neskôr sa podieľala na nemeckom postupe južnou Ukrajinou. Vyše pol roka potom držala obranné postavenia pri [[Azovské more|Azovskom mori]], [[Taganrog]]u a rieke [[Mius]]. V júni [[1942]] jednotka, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a [[22. jún]]a dosiahla [[Rostov-na-Donu |Rostov na Done]]. Zapojila sa i do bojov o mesto a bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu [[Don]]u<ref>Mičianik, P., 2009, [http://www.vhu.sk/data/att/1201_subor.pdf ''Rýchla divízia v nemeckej ofenzíve na Rostov''.] Vojenská história, 2, 13, s. 43–70</ref>. Odtiaľ postupovala do novembra [[1942]] na [[Kaukaz]]. V dôsledku sovietskeho protiútoku však bola postupne sťahovaná a skončila na [[Krym]]e. V tej dobe však bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. V noci z 29. na [[30. október|30. októbra]] [[1943]] sa jednotka dostala nečakane do bojov pri [[Melitopoľ|Melitople]] a [[Červená armáda]] zajala okolo 2300 slovenských vojakov a 45 dôstojníkov<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] Vojenská história, 1, s. 128-144</ref>. Rýchlu divíziu už viac nemecké velenie nenasadzovalo na fronte a marci [[1945]] ju zajali Sovietske jednotky v Rakúsku pri Wiener Neustadt.


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 15:32, 30. jún 2010

Znak Rýchlej divízie

Rýchla divízia bola motorizovaná slovenská divízia bojujúca na východnom fronte na strane vojsk Osi. Divízii velil plk. Rudolf Pilfousek. Slovenské jednotky na východnom fronte spadali na začiatku ťaženia pod takzvanú Slovenskú armádnu skupinu, ktorej velil gen. Ferdinand Čatloš. Rýchla divízia vznikla 23. júla 1941 po viacnásobnej reorganizácii Rýchlej brigády, predtým Rýchlej skupiny. Rýchla skupina vznikla už 23. júna 1941. Divíziu neskôr po ústupe z Kaukazu označovali aj 1. pešia alebo 1. technická divízia.

Organizácia

Stav Rýchlej skupiny 25. júna 1941 pri prekročení sovietskych hraníc.
Spolu mala 59 dôstojníkov, 27 poddôstojníkov, 1824 vojakov.

  • Veliteľstvo
  • 2. jazdecký priezvedný oddiel - cyklistická rota, rota ťažkých zbraní, guľometná čata
  • Motorizovaný peší prapor - 2. prápor 6. pešieho pluku, 3 roty pechoty, guľometná rota, čata protitankových kanónov, batéria 75mm diel, ženíjna čata
  • 1. delostrelecký oddiel - 1. oddiel 11. delostreleckého pluku, 3 batérie 100mm diel vz. 30, rádiova čata
  • Spojovacia rota
  • Prápor útočnej vozby - 2 roty protitankových kanónov (9 ks 37mm protitankových kanónov), štábna rota, 2. a 3. tankoví rota (celkovo 30 tankov LT-35, 10 tankov LT-38 a 7 tankov LT-40)


Konečná podoba 22. augusta 1941 po reorganizácii a rozšírení na Rýchlu divíziu.
Zatiaľ bez obrnených jednotiek, pretože všetky boli poslané na Slovensko k opravám. K divízii boli pridelené až 29. októbra 1942 o veľkosti jednej roty (6 tankov LT-38 a 6 tankov LT-40).
Spolu mala 301 dôstojníkov, 90 poddôstojníkov, 8060 vojakov.

  • Veliteľstvo
  • 20. peší pluk
  • 21. peší pluk
  • 11. delostrelecký pluk (16 ks 100mm del vz. 30, 4 ks 105mm kanónov vz. 35)
  • 11. priezvedná skupina
  • 2. spojovací prápor
  • 11. ženíjny prápor
  • 11. horská batéria (4 ks 75mm del vz. 15)
  • 11. protitanková rota (12 ks 37mm protitankových kanónov)
  • Protilietadlová skupina (12 ks 20mm protilietadlových del a 4 ks 88mm protilietadlových del)
  • Automobilné dielne a Zásobovacie služby

Dejiny jednotky

Rýchla skupina postupovala pod Pilfouskovym vedení najprv smerom na poľský Sanok, no neskôr bola presmerovaná na Ľvov a Vinnicu. Asi 8. júla 1941 tieto jednotky pri svojom postupe prenikli mimo územia, ktoré spadalo pod pôsobnosť slovenského velenia, a tak boli podriadené nemeckej 17. armáde, v rámci ktorej vojsk už operovali do samého začiatku vpádu do ZSSR. Do prvých bojov sa jednotka dostala pri Zaluž. Prvé intenzívnejšie boje s Červenou armádou prebehli pri osade Lipovec. Neskôr sa podieľala na nemeckom postupe južnou Ukrajinou. Vyše pol roka potom držala obranné postavenia pri Azovskom mori, Taganrogu a rieke Mius. V júni 1942 jednotka, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a 22. júna dosiahla Rostov na Done. Zapojila sa i do bojov o mesto a bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu Donu[1]. Odtiaľ postupovala do novembra 1942 na Kaukaz. V dôsledku sovietskeho protiútoku však bola postupne sťahovaná a skončila na Kryme. V tej dobe však bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. V noci z 29. na 30. októbra 1943 sa jednotka dostala nečakane do bojov pri Melitople a Červená armáda zajala okolo 2300 slovenských vojakov a 45 dôstojníkov[2]. Rýchlu divíziu už viac nemecké velenie nenasadzovalo na fronte a marci 1945 ju zajali Sovietske jednotky v Rakúsku pri Wiener Neustadt.

Referencie

  1. Mičianik, P., 2009, Rýchla divízia v nemeckej ofenzíve na Rostov. Vojenská história, 2, 13, s. 43–70
  2. Cséfalvay, F., 2007: Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť). Vojenská história, 1, s. 128-144

Literatúra

  • Charles Kliment: Slovenská armáda 1939-1945. Pilzno, 1996.
  • Archív Múzea SNP Banská Bystrica, Fond XII, prír. č. S 88/87,
  • Bajtos, I.: História slovenského Pluku útočnej vozby 1939 – 1944. Košice, 1987.
  • Vojenský historický archív Bratislava: Fond 55; Fond 55-57-4; Fond spomienky, ŠZ, X–283,
  • Jamriska, D.: Zaisťovacia divízia v ZSSR. Martin, júl 1967.
  • АРУШАНЯН. Б.: Боевые действия 12-й армии в нчальный период войны. In: Военно-Истоический журнал, 1973, No. 6.
  • Belko, J.: Zápisník z východného frontu. Bratislava: VPL, 1965.
  • Gajdos-Breza, J.: Krvavá zem (Po stopách vojny na východe). Bratislava: MNO, 1941.
  • КАМИНСКИЙ, В.: Для долговременной обороны. In: Техника молодёжи, 1989, No. 8, str. 42.
  • Korcek, F.: Obrázky z Ukrajiny (Dojmy vojenského dopisovateľa). Bratislava: MNO, 1941.
  • Padli za vlasť. w : Kalendár slovenského vojska (1943). Bratislava: MNO, 1943.
  • Padzev, M. G.: V prvej i druhej línii (Pohraničníci vo vojne). Bratislava: Pravda, 1982.
  • Pysny, E.: Oceľ a myšlienka (Články, reči a úvahy o prvej kapitole bojov slovenského národa proti boľševizmu). Žilina: MNO, 1941.
  • Rudin, F. K.: Slovenská armáda na Ukrajine. Bratislava: MNO, 1941.

Šablóna:Vojnový výhonok