Koloid (chémia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 12:54, 5. júl 2010

Koloid (gr. κόλλα kolla, lepidlo) je mikroheterogénna zmes dvoch látok, z ktorých jedna je v kvapalnom a druhá v pevnom skupenstve.

Charakteristika

V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na správanie sa pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc. Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-[[Súbor:Milk.jpg|thumb|100px|Mlieko - koloid.]]
+[[Súbor:Milk.jpg|thumb|vpravo|Príklad koloidu - mlieko]]
 '''Koloid''' ([[gréčtina|gr.]] κόλλα ''kolla'', lepidlo) je mikro[[heterogénnosť|heterogénna]] zmes dvoch [[látka (chémia)|látok]], z ktorých jedna je v kvapalnom a druhá v pevnom [[skupenstvo|skupenstve]].
+== Charakteristika ==
-V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100&nbsp;[[nanometer|nm]]. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na chovanie [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]).
+V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100&nbsp;[[nanometer|nm]]. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na správanie sa [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]]. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny [[svetelný lúč]], môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz vlnenia|odraz]] a [[ohyb svetla]] spôsobený prítomnosťou pevných častíc. [[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka (chémia)|látku]].
-Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]].
+{{Chemický výhonok}}
-Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny [[svetelný lúč]], môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[w:en:Tyndall effect|Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz vlnenia|odraz]] a [[ohyb svetla]] spôsobený prítomnosťou pevných častíc.
+{{Fyzikálny výhonok}}
-[[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka (chémia)|látku]].
 [[Kategória:Zmesi]]