Egejské more: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TobeBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: lmo:Mar Egee
Riadok 63: Riadok 63:
[[ku:Deryaya Egeyî]]
[[ku:Deryaya Egeyî]]
[[la:Mare Aegaeum]]
[[la:Mare Aegaeum]]
[[lmo:Mar Egee]]
[[lt:Egėjo jūra]]
[[lt:Egėjo jūra]]
[[lv:Egejas jūra]]
[[lv:Egejas jūra]]

Verzia z 21:27, 7. júl 2010

Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora

Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru. Nachádza sa medzi Balkánskym polostrovom, Malou Áziou a Krétou. Plocha 190 000 km², max. hĺbka 2 962 m. Teplota vody vrchnej vrstvy v zime 11-16 °C, v lete 22-25 °C. Priemerná slanosť 37-38 ‰. Patrí medzi najčistejšie moria.

Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia Kréta. Patria k nemu súostrovia Kyklady, Východoegejské ostrovy, Eubója, Severné Sporady, Argosarónske ostrovy a Dodekanézy. Na severovýchode je more cez Dardanely, Marmarské more a Bospor prepojené s Čiernym morom.

Geológia

Oblasť sa vyznačuje stenčenou kontinentálnou kôrou, vysokým tepelným tokom (a s tým spojenou vulkanickou činnosťou) a vysokou seizmicitou. Zemetrasenia majú plytké až stredne hlboké hypocentrá, ktoré sledujú beniofovu-zónu ponárajúcej sa platne. Spôsobuje ich na sever smerujúca subdukcia Africkej pod Eurázijskú platňu. Kréta sa nachádza nad helénskou subdukčnou zónou v pozícií ostrovného oblúka. Do severnej časti Egejského mora zasahuje severoanatólsky zlom. Celá oblasť poklesáva približne od neogénu[1].

Referencie

  1. Moores, E.M., Fairbridge, R.W., (Editors) 1998: Encyclopedia of European and Asian regional geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.

Iné projekty