Nangá parbat: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: ru:Нангапарбат, uk:Нангапарбат |
d robot Zmenil: th:ยอดเขานังกาปาร์บัต; kozmetické zmeny |
||
Riadok 27: | Riadok 27: | ||
Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív: |
Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív: |
||
*hlavný vrchol - 8125 m n.m. |
* hlavný vrchol - 8125 m n.m. |
||
*južný vrchol 8042 m n.m. |
* južný vrchol 8042 m n.m. |
||
*predvrchol - 7910 m n.m. |
* predvrchol - 7910 m n.m. |
||
*severný vrchol - 7861 m n.m. |
* severný vrchol - 7861 m n.m. |
||
*"strieborné zuby" - 7597 m n.m. |
* "strieborné zuby" - 7597 m n.m. |
||
*juhovýchodný vrchol - 7530 m n.m. |
* juhovýchodný vrchol - 7530 m n.m. |
||
Jeho juhovýchodná (''rupálska'') stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (''rakiotská'') - 3 300 m a západná (''diamirská'') - 3 000 m. Z doliny rieky [[Indus]] na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi. |
Jeho juhovýchodná (''rupálska'') stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (''rakiotská'') - 3 300 m a západná (''diamirská'') - 3 000 m. Z doliny rieky [[Indus]] na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi. |
||
Riadok 91: | Riadok 91: | ||
[[sl:Nanga Parbat]] |
[[sl:Nanga Parbat]] |
||
[[sv:Nanga Parbat]] |
[[sv:Nanga Parbat]] |
||
[[th:ยอดเขา |
[[th:ยอดเขานังกาปาร์บัต]] |
||
[[tr:Nanga Parbat]] |
[[tr:Nanga Parbat]] |
||
[[uk:Нангапарбат]] |
[[uk:Нангапарбат]] |
Verzia z 09:07, 27. júl 2010
Nanga Parbat | |
---|---|
Výška: | 8 125 metrov |
Zemepisná dĺžka: | 74°35′ 21″ |
Zemepisná šírka: | 35°14′ 15″ |
Poloha: | Pakistan |
Pohorie: | Himaláje |
Horská skupina: | Nanga Parbat |
Prvovýstup: | 1953, Hermann Buhl, Rakúsko |
slovenský prvovýstup: | 1971, Ivan Fiala - Michal Orolín |
Najľahší výstup: | Kinshoferova cesta zo severozápadu |
Nanga Parbat(Nangáparvat, Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8125 m n.m.. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka.
Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív:
- hlavný vrchol - 8125 m n.m.
- južný vrchol 8042 m n.m.
- predvrchol - 7910 m n.m.
- severný vrchol - 7861 m n.m.
- "strieborné zuby" - 7597 m n.m.
- juhovýchodný vrchol - 7530 m n.m.
Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) - 3 300 m a západná (diamirská) - 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.
Nanga Parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
Prvý pokus o výstup na Nanga parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.
V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.
Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.
Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nanga Parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.