Dacit: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie |
d robot Pridal: ca:Dacita |
||
| Riadok 41: | Riadok 41: | ||
[[Kategória:Vyvreté horniny]] |
[[Kategória:Vyvreté horniny]] |
||
[[ca:Dacita]] |
|||
[[cs:Dacit]] |
[[cs:Dacit]] |
||
[[de:Dazit]] |
[[de:Dazit]] |
||
Verzia z 13:30, 12. august 2010
| Dacit | |
 Dacit postihnutý propylitizáciou, Štiavnické Bane, Štiavnické vrchy | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň, plagioklas, augit, pyroxény |
| Akcesórie | amfiboly, biotit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | porfyrická, sklovitá |
| Farba | šedá |
Dacit je výlevná vulkanická hornina obvykle sivej farby, s vysokým obsahom SiO2 (63 - 68 %). Názov pochádza od názvu rímskej provincie Dácia (dnešné Sedmohradsko), kde je jeho výskyt v rámci Karpát pomerne častý.
Označenie dacit pre tento typ hornín zaviedli v roku 1863 F. von Hauer a G. Stacke[1].
Vlastnosti
Dacit je svetlo až tmavosivá až červenkavá hornina. V prípade postihnutia premenami (hlavne propylitizácia|propylitizáciou) môže nadobúdať mierne zelenkavé odtiene[2]. Hornina je výlevným ekvivalentom kremenného dioritu prípadne i granodioritu.
Minerálne zloženie
Zložením sa nachádza medzi ryolitom (resp. ryodacitom) a andezitom. Má porfyrickú až afanatická štruktúru. Základná hmota je sklovitá až mikrolitická. Výrastlice tvorí najčastejšie kremeň, plagioklas, pyroxény (augit, enstatit), amfiboly (hornblend) a biotit. Celkový obsah SiO2 sa pohybuje od 62 do 68 %.
Dacity, často v asociácii s andezitmi alebo ryolitmi[2], tvoria masívne intrúzie centrálnej vulkanickej stavby, prípadne dajky a lávové prúdy.
Výskyt
V Západných Karpatoch sú časté v oblasti stredoslovenských (Kremnické a Štiavnické vrchy) a východslovenských (Slanské vrchy) neovulkanitov.
Použitie
Ako drvené kamenivo na stavbu ciest.
Referencie
- ↑ www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 6.11.2008
- ↑ a b Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dacit
