Telo (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Robot opravil přesměrování na 13. storočí - Změněn(y) odkaz(y) na 13. storočie |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Podľa [[Platón]]a je telo zložka [[človek]]a, ktorou človek prináleží vonkajšiemu [[svet]]u; väzenie [[duša|duše]], z ktorého duša sa stále túži vrátiť do čistého sveta ideí. Telo zaniká v čase. Cieľom tela je to, čo je zmyslové. Telo podlieha pôsobeniu nestáleho javového sveta. |
Podľa [[Platón]]a je telo zložka [[človek]]a, ktorou človek prináleží vonkajšiemu [[svet]]u; väzenie [[duša|duše]], z ktorého duša sa stále túži vrátiť do čistého sveta ideí. Telo zaniká v čase. Cieľom tela je to, čo je zmyslové. Telo podlieha pôsobeniu nestáleho javového sveta. |
||
V [[stredovek]]u bolo telo ''odporným odevom duše'' ([[Gregor I.|Gregor Veľký]]), príčina nerestí a zla. V [[13. storočí]] sa postupne oslobodzuje a uplatňuje sa v lekárstve ([[anatómia]]), hygiene ([[kúpele]]) a v umení ([[akt]]y). Pre feudálnu triedu vždy znamenalo nástroj fyzickej sily. |
V [[stredovek]]u bolo telo ''odporným odevom duše'' ([[Gregor I.|Gregor Veľký]]), príčina nerestí a zla. V [[13. storočie|13. storočí]] sa postupne oslobodzuje a uplatňuje sa v lekárstve ([[anatómia]]), hygiene ([[kúpele]]) a v umení ([[akt]]y). Pre feudálnu triedu vždy znamenalo nástroj fyzickej sily. |
||
Z hľadiska [[fenomenológia|fenomenológie]] telo vystupuje jednak ako telo-objekt (skúmaný [[biológia|biológiou]], [[medicína|medicínou]] atď.), ktorý podlieha vonkajškovosti a vecnému mechanizmu, rovnako ako vlastné telo, ktoré je konštitutívnou súčasťou mojej osobnosti, v ktorej tvorí stred vzťahovania (referencie). |
Z hľadiska [[fenomenológia|fenomenológie]] telo vystupuje jednak ako telo-objekt (skúmaný [[biológia|biológiou]], [[medicína|medicínou]] atď.), ktorý podlieha vonkajškovosti a vecnému mechanizmu, rovnako ako vlastné telo, ktoré je konštitutívnou súčasťou mojej osobnosti, v ktorej tvorí stred vzťahovania (referencie). |
Verzia z 13:10, 19. august 2010
Telo je oživené, oduševnené teleso, ktoré sa vo filozofii, náboženstve atď. neraz exponuje v súvislosti (neraz v protiklade) s duchom alebo dušou. Konkrétne definície sa rôznia.
Podľa Platóna je telo zložka človeka, ktorou človek prináleží vonkajšiemu svetu; väzenie duše, z ktorého duša sa stále túži vrátiť do čistého sveta ideí. Telo zaniká v čase. Cieľom tela je to, čo je zmyslové. Telo podlieha pôsobeniu nestáleho javového sveta.
V stredoveku bolo telo odporným odevom duše (Gregor Veľký), príčina nerestí a zla. V 13. storočí sa postupne oslobodzuje a uplatňuje sa v lekárstve (anatómia), hygiene (kúpele) a v umení (akty). Pre feudálnu triedu vždy znamenalo nástroj fyzickej sily.
Z hľadiska fenomenológie telo vystupuje jednak ako telo-objekt (skúmaný biológiou, medicínou atď.), ktorý podlieha vonkajškovosti a vecnému mechanizmu, rovnako ako vlastné telo, ktoré je konštitutívnou súčasťou mojej osobnosti, v ktorej tvorí stred vzťahovania (referencie).
Podľa J. Miltona je telo viditeľný a zmyslový druh.
Podľa A. Schopenhauera je telo zvonkajštená vôľa. Ľudské telo - tak ako každá iná vec vo vesmíre - je materiálny predmet.