Vladimir Fiodorovič Odojevskij: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: tt:Владимир Одоевский; kozmetické zmeny
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-{{rus| +{{V jazyku|rus|)
Riadok 9: Riadok 9:
}}
}}


'''Vladimír Fiodorovič Odojevskij''', {{rus|Влади́мир Фёдорович Одо́евский}} (* [[13. august]] [[1803]], [[Moskva]], [[Ruské impérium]] – † [[11. marec]] [[1869]], [[Moskva]]) bol [[Rusko|ruský]] spisovateľ, [[filozof]], [[knieža]], hudobný kritik, hudobný teoretik, muzikológ.
'''Vladimír Fiodorovič Odojevskij''', {{V jazyku|rus|Влади́мир Фёдорович Одо́евский}} (* [[13. august]] [[1803]], [[Moskva]], [[Ruské impérium]] – † [[11. marec]] [[1869]], [[Moskva]]) bol [[Rusko|ruský]] spisovateľ, [[filozof]], [[knieža]], hudobný kritik, hudobný teoretik, muzikológ.


Bol jedným z posledných príslušníkov starej vetvy rodu [[Rurik]]ovcov.
Bol jedným z posledných príslušníkov starej vetvy rodu [[Rurik]]ovcov.

Verzia z 19:36, 29. august 2010

Vladimír Fiodorovič Odojevskij
ruský spisovateľ, filozof, knieža, muzikológ
ruský spisovateľ, filozof, knieža, muzikológ
Narodenie13. august 1803
Moskva, Ruské impérium
Úmrtie11. marec 1869
Moskva, Ruské impérium
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimir Fiodorovič Odojevskij

Vladimír Fiodorovič Odojevskij, rus. Влади́мир Фёдорович Одо́евский (* 13. august 1803, Moskva, Ruské impérium – † 11. marec 1869, Moskva) bol ruský spisovateľ, filozof, knieža, hudobný kritik, hudobný teoretik, muzikológ.

Bol jedným z posledných príslušníkov starej vetvy rodu Rurikovcov. Spolu s Kiuchelbekerom v rokoch 1823-1824 vydával v Moskve druhý najvýznamnejší dekabristický literárny almanach Mnemozina. V. F. Odojevskij bol bratrancom dekabristického básnika A. I. Odojevského. Pochádzal zo zámožnej a vysoko kultúrnej aristokratickej rodiny.

V mladosti patril k predným členom „ľubomúdrych“. Literárne bol silno ovplyvnený nemeckým romantizmom, hlavne záľubou v iracionálnych situáciách, groteskne a v intelektuálnej irónii. Svedčia o tom už Pestré rozprávky (1833), ktoré však boli miestami priehľadne didaktické miniatúry. Vo svojej novelistike, ktorú zhrnul do osobitého cyklu Ruské noci (1842), sa odohráva široko pojatý a značne ambiciózny filozofický rozhovor štyroch diskutérov, z ktorých každý reprezentuje odlišný životný i svetonázorový postoj.

Dielo

  • 1830 Beethovenovo posledné kvarteto (Последний квартет Бетховена)
  • 1831 Opere del Cavaliere Giambattista Piranesi
  • 1833 Pestré rozprávky (Пёстрые сказки)
  • 1834 Komtesa Mimi (Княжна Мими)
  • 1834 Káťa alebo história chovanice (Катя, или история воспитанницы)
  • 18351840 Rok 4338 (4338-й год)
  • 1835 Sebastian Bach
  • 1837 Improvizátor
  • 1837 Sylfida
  • 1838 Čierna rukavička (Черная перчатка)
  • 1838 Segeliel
  • 1839 Bezmenné mesto (Город без имени)
  • 1839 Komtesa Zizi (Княжна Зизи)
  • 1839 Maliar (Живописец)
  • 1842 Ruské noci (Русские ночи)

Iné projekty

Bibliografia

  • PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.