New York (mesto): Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Maros (diskusia | príspevky)
15 631 editací
Adrian (diskusia | príspevky)
62 603 editací
Riadok 190: Riadok 190:


Pitnú vodu získava New York z [[Catskill Mountains]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=http://nyc.gov/html/dep/html/drinking_water/maplevels_wide.shtml | titul=Current Reservoir Levels | vydavateľ=New York City Department of Environmental Protection}}</ref> Táto voda je natoľko kvalitná, že nevyžaduje ďalšie chemické úpravy pred distribúciou spotrebiteľom, čo je možné len v ďalších štyroch veľkých amerických mestách.
Pitnú vodu získava New York z [[Catskill Mountains]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=http://nyc.gov/html/dep/html/drinking_water/maplevels_wide.shtml | titul=Current Reservoir Levels | vydavateľ=New York City Department of Environmental Protection}}</ref> Táto voda je natoľko kvalitná, že nevyžaduje ďalšie chemické úpravy pred distribúciou spotrebiteľom, čo je možné len v ďalších štyroch veľkých amerických mestách.

== Charakter mesta ==
[[Súbor:New York Midtown Skyline at night - Jan 2006 edit1.jpg|thumb|center|800px|Pohľad na stredný Manhattan z [[Empire State Building]]]]

=== Architektúra ===
[[Súbor:New-York-Jan2005.jpg|thumb|left|Pohľad z Empire State Building]]
[[Súbor:LowerEastSideTenements.JPG|thumb|left|Typický newyorský obytný dom]]
[[Súbor:Greenpoint Houses.JPG|thumb|Radové domy postavené v 19. storočí v Brooklyne]]
Charakteristickým znakom New Yorku je nesmierne množstvo [[mrakodrap]]ov, predovšetkým na Manhattane. V New Yorku sa nachádza asi 5600 mrakodrapov a 48 z nich má viac ako 200 m, čo je najviac na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://skyscraperpage.com/cities/ | titul=Cities with most buildings and highest skyscrapers| vydavateľ=skyscraperpage.com}}</ref> Najvyšší počet mrakodrapov na svete, či už kancelárskych alebo obytných, je daný predovšetkým vysokou hustotou zaľudnenia, obmedzenou rozlohou dostupných pozemkov a teda ich vysokou cenou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.emporis.com/en/wm/ci/?id=newyorkcity-ny-usa | titul=About New York City | vydavateľ=Emporis}}</ref>

V New Yorku sa nachádzajú výrazné budovy mnohých architektonických štýlov. [[Woolworth Building]] ([[1913]]) postavená v [[novogotika|novogotickom]] štýle s masívnymi prvkami gotickej architektúry, ktoré sú rozpoznateľné z ulice, ktorá je o desiatky metrov nižšie. Zákon z roku [[1916]] obmedzil výšku mrakodrapov v závislosti na veľkosti stavebnej parcely, aby slnečný svit dosiahol na ulice.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko=Fischler | meno=Raphael | rok=1998 | titul=The Metropolitan Dimension of Early Zoning: Revisiting the 1916 New York City Ordinance | vydavateľ=Journal of the American Planning Association 64 (2)}}</ref> Typickým zástupcom štýlu [[Art Deco]] je [[Chrysler Building]] ([[1930]]) so svojou charakteristickou zužujúcou sa špičkou. Mnohí architekti a historici považujú Chrysler Building za architektonicky najhodnotnejší mrakodrap v meste. [[Medzinárodný štýl]] reprezentuje [[Seagram Building]] ([[1957]]). [[Condé Nast Building]] (2000) je zástupcom energeticky efektívnych budov.<ref name="Pogrebin" />

Pre obytné oblasti sú typické honosné radové domy postavené z hnedého pieskovca, ale aj omšelé bytové domy postavené v období najväčšieho rozvoja mesta medzi rokmi [[1870]] a [[1930]].<ref>{{Citácia knihy| priezvisko=Plunz | meno=Richar A | rok=1990 | kapitola=Chapters 3 [Rich and Poor] & 4 [Beyond the Tenement]| titul=History of Housing in New York City: dwelling Type and Change in the American Metropolis | vydavateľ=Columbia University Press | isbn=0-231-06297-4}}</ref> Najpoužívanejšími stavebnými materiálmi sú od veľkého požiaru v roku [[1835]] kameň a tehly.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko=Wilson | meno=Rufus Rockwell | rok=1902 | titul=New York: Old & New: Its Story, Streets, and Landmarks | vydavateľ=JB Lippincott | strany= 354}}</ref> Stavebné materiály neboli, ako v prípade Paríža, ťažené priamo z podložia mesta, ale boli dovážané z rôznych vzdialených kameňolomov a teda majú odlišné odtiene.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko=B. Diamonstein-Spielvoegel | meno=Barbaralee | rok=2005 | titul=The Landmarks of New York | vydavateľ=Monacelli Press | isbn=1-58093-154-5 | poznámka=Pozri tiež Whyte, William H. (1939). The WPA Guide to New York City. New Press. ISBN 1-56584-321-5}}</ref> Špecifikom New Yorku je veľké množstvo drevených vodných nádrží umiestnených na strechách. Ich inštalácia bola vyžadovaná u budov majúcich viac ako šesť poschodí, aby mohol byť obmedzený tlak vody vo vodovodoch, ktoré by vysokým tlakom mohli byť poškodené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=Elliot | meno=Debbie | url=http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=6567297 | titul=Wondering About Water Towers | vydavateľ=National Public Radio}}</ref> V 20. rokoch sa do módy dostalo bývanie v domoch v odľahlých oblastiach mesta vybudovaných na základe ideí hnutia [[Garden city movement]], napríklad na [[Jackson Heights]] v Queense, ktoré sa stali dostupnými vďaka výstavbe metra.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko=Hood | meno=Clifton | rok=2004 | titul=722 Miles: The Building of the Subways and how They transformed New York | vydavateľ=Johns Hopkins University Press | strany= 175-177}}</ref>


== Doprava ==
== Doprava ==

Verzia z 21:27, 4. september 2010

New York
mesto
Nočný New York
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: City of New York
Prezývka: Big Apple, Gotham, Mesto ktoré nikdy nespí
Štát Spojené štáty Spojené štáty
Fed. štát New York
Rieka Hudson River
Nadmorská výška 10 m n. m.
Súradnice 40°43′00″S 74°00′00″Z / 40,71667°S 74,00000°Z / 40.71667; -74.00000
Rozloha 1 214,4 km² (121 440 ha)
 - súše 789,4 km² (78 940 ha)
 - vody 428,8 km² (42 880 ha)
 - aglomerácie 8 683,2 km² (868 320 ha)
 - okresu 17 405 km² (1 740 500 ha)
Obyvateľstvo 8 274 527 (1. júl 2007)
 - aglomerácie 18 498 000
Hustota 10 482,05 obyv./km²
Založené 1624
Starosta Michael Bloomberg (nezávislý)
Časové pásmo UTC-5 (UTC-4)
Telefónna prevoľba 212, 718, 917, 347, 646
Poloha mesta v štáte New York
Poloha mesta v štáte New York
Mapa New Yorku. ● (1) Manhattan, ● (2) Brooklyn, ● (3) Queens, ● (4) Bronx, ● (5) Staten Island
Mapa New Yorku. ● (1) Manhattan, ● (2) Brooklyn, ● (3) Queens, ● (4) Bronx, ● (5) Staten Island
Wikimedia Commons: New York
Webová stránka: http://www.nyc.gov
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

New York City (angl. New York City, franc. Nouvelle York, špa. Nueva York, oficiálne The City of New York, v bežnom používaní iba New York) je najľudnatejšie mesto USA a jeho metropolitná oblasť patrí medzi najľudnatejšej na svete. Mesto bolo založené Holanďanmi v roku 1625 a od roku 1790 je najväčším mestom Spojených štátov. New York bol tiež prvým hlavným mestom Spojených štátov po prijatí ústavy. [1] V súčasnosti je jedným zo svetových centier obchodu a finančníctva. Samé má ročný hrubý domáci produkt okolo 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty. New York má aj globálny vplyv v oblasti médií, politiky, vzdelania, zábavy, umenia, módy a reklamy. Je aj ohniskom medzinárodných vzťahov a diplomacie, pretože sa tu nachádza sídlo OSN.

Mesto sa rozkladá na východe krajiny v južnom cípe pri ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu. Nachádza sa v strede megalopolisu Boswash, 350 km od Bostonu a 353 km od Washingtonu, D.C.. New York tvorí päť štvrtí: The Bronx, Brooklyn, Manhattan, Queens a Staten Island. Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch. S viac ako 8,2 miliónmi obyvateľmi žijúcimi na ploche 789 km2 je New York zároveň najhustejšie zaľudneným mestom Spojených štátov.[2][3][4]

Kultúrny význam New Yorku

Veľa miestnych pamiatok je známych po celom svete. Socha slobody zdravila milióny imigrantov, ktorí priplávali do Spojených štátov na prelome 19. a 20. storočia. Wall Street, sídlo burzy na dolnom Manhattane, je od druhej svetovej vojny najvýznamnejším svetovým finančným centrom. Pre mesto sú charakteristické mrakodrapy patriace medzi najvyššie v krajine, napríklad Empire State Building, Chrysler Building a predtým World Trade Center.

New York je považovaný za miesto zrodu mnohých kultúrnych hnutí, napríklad Harlemskej renesancie v literatúre a výtvarnom umení, abstraktného expresionizmu (známeho tiež ako Newyorská škola) v maliarstve, hip hopu,[5] punku, [6] salsy a Tin Pan Alley v hudbe. Kultúrnym centrom mesta je v súčasnosti Broadway.

V roku 2005 sa v New Yorku hovorilo približne 170 jazykmi a 36 % obyvateľov sa narodilo mimo Spojených štátov.[7][8] New Yorku sa vďaka čulému nočnému životu niekedy hovorí Mesto, ktoré nikdy nespí. Ďalšími prezývkami sú Veľké jablko (vďaka tvaru) a Gotham (podľa mesta, v ktorom sa odohráva dej Batmana).[9]

História

Dolný Manhattan v roku 1660. Sever nie je hore, ale vpravo.

Oblasť bola v čase objavu Európanmi v roku 1524[10] obývaná asi 5000 indiánmi z kmeňa Lenape. Objaviteľom bol Giovanni da Verrazzano, taliansky cestovateľ v službách francúzskej koruny, ktorý miesto nazval Nouvelle Angoulême.[11] Prvú európsku osadu pod názvom Nieuw Amsterdam založili Holanďania na južnom cípe Manhattane v roku 1614 za účelom obchodu s kožušinami. Vodca holandských kolónií Peter Minuit kúpil Manhattan od kmeňa Lenape v roku 1626 za 60 guldenov (dnes už vyvrátená legenda hovorí, že Manhattan bol kúpený za sklenené koráliky v hodnote 24 dolárov).[12][13] V roku 1664 dobyli mesto Angličania a premenovali ho na New York na počesť Jakuba II., kniežaťa z Yorku a Albany.[14] Na konci druhej anglo-holandskej vojny získali Holanďania kontrolu nad indonézskym ostrovom Run, ktorý bol v tej dobe oveľa významnejší, a Angličania si ako výmenu mohli ponechať kontrolu nad New Yorkom. Do roku 1700 klesla populácia kmeňa Lenape na 200 osôb.[10]

Význam New Yorku ako prístavu pod britskou vládou rástol. V roku 1754 bola chartou udelenou Jurajom II. založená na dolnom Manhattane Columbijská univerzity, v tom čase pod menom Kings's College.[15] Počas Americkej vojny za nezávislosť sa v meste odohrala séria bitiek známych pod názvom Newyorská kampaň. V roku 1789 sa v New Yorku zišiel Kongres a prvý prezident George Washington bol inaugurovaný v budove Federal Hall na Wall Street.[16] V roku 1790 predstihol New York Philadelphiu ako najväčšie mesto Spojených štátov.

Mulberry Street, cca. 1900

19. storočie pre mesto znamenalo prílev imigrantov a stály rozvoj. Vizionársky plán rozvoja z roku 1811 navrhoval rozšíriť sieť ulíc po celom Manhattane. V roku 1819 bol otvorený Erijský kanál, ktorý prepojil newyorský prístav s poľnohospodárskymi oblasťami na severe krajiny.[17] Miestnu politiku ovládla Tammany Hall, politické zoskupenia vo vnútri Demokratickej strany kontrolovanej írskymi prisťahovalcami.[18] Niektorí členovia obchodníckej aristokracie presadzovali zriadenie Centrálneho parku, ktorý nakoniec vznikol v roku 1857. Na Manhattane aj v Brooklyne žila výrazná slobodná čierna menšina. Otroctvo v New Yorku existovalo do roku 1827, ale počas 30. rokov sa z New Yorku stalo jedno z centier abolicionizmu.

Hnev nad odvodmi do občianskej vojny (1861-1865) viedol v roku 1863 k sérii nepokojov, ktorá bola jedným z najvýraznejších prípadov občianskej neposlušnosti v histórii USA.[19] V roku 1897 bola sformovaná moderná podoba New Yorku spojením Brooklynu (vtedy samostatného mesta), okresu New York (ktoré vtedy obsahovalo časti Bronxu), okresu Richmond a západnej časti okresu Queens. [20] Na prepojenie mesta prispelo otvorenie metra v roku 1904.

Počas prvej polovice 20. storočia sa mesto stalo svetovým centrom priemyslu a obchodu. Bolo však postihnuté niekoľkých tragédiami. Roku 1904 zhorel v úžine East River parník General Slocum, čo si vyžiadalo 1021 obetí. V roku 1911 vypukol požiar firmy Triangle Shirtwaist Factory, ktorému podľahlo 146 ľudí, predovšetkým šičiek. Táto tragédia viedla k rastu odborov International Ladies 'Garment Workers' Union a k zvýšeniu bezpečnosti v továrňach.[21]

Stredný Manhattan, 1932. Pohľad z Rockefellerovho centra.

V 20. rokoch bol New York hlavným cieľom čierneho obyvateľstva počas takzvanej Veľkej migrácie z južanských štátov. V roku 1916 sa New York stal domovom najväčšej černošskej komunity v Severnej Amerike. Černošský umelecký smer zvaný Harlemská renesancia prekvital v ére prohibície a obrovského ekonomického rastu, ktorý sa prejavoval výstavbou, pre New York charakteristických, mrakodrapov. V roku 1931 bol postavený Empire State Building. New York sa v roku 1948 stal najľudnatejším mestom sveta, keď predstihol Londýn, ktorý sa na prvom mieste držal dlhšie ako sto rokov. Počas veľkej hospodárskej krízy bol v roku 1934 za starostu zvolený reformátor Fiorello LaGuardia, čím bola ukončená osemdesiatročná nadvláda Tammany Hall.[22]

Veteráni druhej svetovej vojny a imigranti z Európy sa podieľali na povojnovom rozvoji mesta, ktorý symbolizoval napríklad rad domov v južnom Queense. New York získal po vojne pozíciu globálnej metropoly s Wall Streetom ako ekonomickým centrom sveta, sídlom OSN ako centrom svetovej diplomacie a vďaka rozvoju abstraktného expresionizmu sa z New Yorku stalo aj hlavné mesto svetovej kultúry.[23] V 60. rokoch postihli mesto ekonomické problémy, rasové napätie a rast kriminality, ktoré dosiahli vrchol v 70. rokoch.

Vzkriesenie finančného sektora v 80. rokoch pomohlo zlepšiť mestský rozpočet. V 90. rokoch došlo k upokojeniu rasového napätia, k dramatickému zníženiu kriminality a k masovému prílevu imigrantov z Ázie a Latinskej Ameriky. Ekonomiku mesta začali ovplyvňovať nové odbory, ako napríklad informačné technológie, a v roku 2000 dosiahol New York podľa sčítania obyvateľstva najväčšieho počtu obyvateľov v histórii.

Pohľad na dolný Manhattan pred útokmi z 11. septembra.

V roku 1973 boli postavené budovy Svetového obchodného centra (WTC, tzv. „Dvojičky“). Na severnú vežu bol uskutočnený bombový teroristický útok vo februári 1993, trhavinou uloženou v aute.[24] Obe budovy boli zničené pri ďalšom teroristickom útoku dvomi úmyselnými leteckými kolíziami s vežami 11. septembra 2001. V budovách zahynulo takmer 3000 ľudí. V roku 2012 by na mieste útokov mal byť dokončený mrakodrap Freedom Tower.[25]

Geografia

Satelitná snímka Newyorskej metropolitnej oblasti, kde žije viac ako 10 miliónov obyvateľov.

New York sa nachádza na severovýchode Spojených štátov, na juhovýchode štátu New York, približne na polceste medzi Washingtonom D. C. a Bostonom. Mestom preteká rieka Hudson, ktorá tu ústi do malého prírodného zálivu a následne do Atlantického oceánu. Väčšina mesta sa nachádza na ostrovoch Manhattan, Staten Island a Long Island, vďaka čomu je rozsah dostupnej pôdy obmedzený a vedie k vysokej hustote obyvateľstva.

Rieka Hudson preteká cez Hudson Valley do New York Bay. Medzi New Yorkom a mestom Troy má rieka charakter estuária.[26] Rieka Hudson tvorí hranicu medzi štátmi New York a New Jersey. East River tečie z Long Island Sound a oddeľuje Bronx a Manhattan od Long Islandu. Harlem River spája rieku Hudson a East River.

Pevnina bola neustále upravovaná ľudskou činnosťou, najvýraznejšie vysušovaním pobrežia už od dôb holandskej kolonizácie a to najintenzívnejšie na dolnom Manhattane. Najtypickejším príkladom je Battery Park City, ktoré vzniklo navezením hliny a kamenia zo stavby World Trade Center v 70. a 80. rokoch.[27] Predovšetkým na Manhattane boli ľudskou činnosťou zarovnané mnohé prírodne vzniknuté nerovnosti. [28]

Rozloha New Yorku je 1214,4 km2, pričom pevnina má rozlohu 789,5 km2 a vodné plochy rozlohu 428,8 km2. Najvyšším bodom mesta je Todt Hill na Staten Islande, ktorý dosahuje do 124,9 m. n. m.[29] Vrchol je pokrytý lesmi, ktoré sú súčasťou Staten Island Greenbelt.[30]

Podnebie

Hoci sa nachádza na pobreží, je pre New York typické vlhké podnebie (Köppenova klasifikácia podnebia - DFA). Zimy sú tu studené, ale vďaka umiestneniu na pobreží sú tunajšie teploty mierne vyššie ako vo vnútrozemí. Každý rok tu napadne 63,5 až 88,9 cm snehu.[31] Obdobie medzi posledným mrazivým dňom a prvým mrazivým dňom ďalšej zimy trvá v priemere 199 dní.[31] jari a jesene sú v New Yorku rôznorodé, od snežných a studených, cez horúce a suché až po chladné a daždivé. Letá sú horúce a suché. Každé leto je v priemere v 18 až 25 dňoch dosiahnutá teplota 32 °C.[31] Hoci pre New York nie sú typické hurikány, môžu ho výnimočne zasiahnuť, čo sa stalo napríklad v rokoch 1821, keď bol zaplavený dolný Manhattan a 1938, keď bola zničená východnú časť mesta. Dlhodobý vplyv na podnebie má Atlantická multidekadická oscilácia <!- Atlantic Multidecadal Oscillation -->, čo je sedemdesiatročný cyklus otepľovania a ochladzovania, ktorý má vplyv napríklad na frekvenciu a silu pobrežných búrok.[32]

 Priemerné počasie pre New York 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Najvyššia teplota °C (°F) 21
(70) 		22
(72) 		27
(81) 		31
(88) 		36
(97) 		38
(100) 		39
(102) 		38
(100) 		37
(99) 		29
(84) 		27
(81) 		21
(70)
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) 2
(36) 		4
(39) 		9
(48) 		14
(57) 		20
(68) 		25
(77) 		28
(82) 		27
(81) 		23
(73) 		17
(63) 		11
(52) 		6
(43)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) -5
(23) 		-4
(25) 		0
(32) 		6
(43) 		12
(54) 		17
(63) 		20
(68) 		19
(66) 		14
(57) 		8
(46) 		3
(37) 		-2
(28)
Najmižšia teplota °C (°F) -20
(-4) 		-19
(-2) 		-15
(5) 		-8
(18) 		1
(34) 		7
(45) 		9
(48) 		8
(46) 		3
(37) 		-3
(27) 		-10
(14) 		-18
(-0)
Zrážky mm (palce) 93.7
(3.69) 		74.7
(2.94) 		103.6
(4.08) 		103.1
(4.06) 		113.8
(4.48) 		87.6
(3.45) 		105.9
(4.17) 		102.9
(4.05) 		102.9
(4.05) 		88.9
(3.5) 		101.6
(4) 		98.0
(3.86)
Zdroj: [33] 2008-02-25

Životné prostredie

Časť Central Parku

Hromadná doprava je v New Yorku využívaná najviac v celých Spojených štátoch. Spotreba benzínu je na úrovni, na akej bol celoštátny priemer v 20. rokoch[34] Vďaka používaniu hromadnej dopravy bolo v roku 2006 v New Yorku ušetrených 7 miliárd litrov benzínu, čo je polovica benzínu ušetreného vďaka používaniu hromadnej dopravy v celých Spojených štátoch.[35] Vďaka vysokému zaľudneniu, nízkemu využívaniu automobilov a vysokému využívaniu hromadnej dopravy je New York jedným z energeticky najefektívnejších miest v Spojených štátoch.[36] Priemerné emisie skleníkových plynov v prepočte na jedného obyvateľa mesta dosahujú 7,1 tony v porovnaní s celoštátnym priemerom 24,5 tony.[37] V New Yorku je vyprodukované iba jedno percento skleníkových plynov vyprodukovaných v celých Spojených štátoch,[37] hoci tu žije 2,7 % obyvateľov Spojených štátov. Priemerný obyvateľ New Yorku spotrebuje len polovicu elektrickej energie v porovnaní s priemerným obyvateľom San Francisca a štvrtinu v porovnaní s priemerným obyvateľom Dallasu.[38]

Vedenie mesta sa v posledných rokoch zameralo na znižovanie vplyvov na životné prostredie. Vysoká miera znečistenia viedla k rozšíreniu astmy a ďalších chorôb dýchacieho ústrojenstva medzi obyvateľmi mesta.[39] Politikou mesta je kupovať do svojich budov energeticky efektívne vybavenie.[40] New York tiež vlastní najviac autobusov na zemný plyn a s hybridnými motormi v celých Spojených štátoch a tiež sa tu objavili jedny z prvých taxíkov s hybridným pohonom.[41] Mesto bolo jedným zo žalobcov v prelomovom spore u Najvyššieho súdu Spojených štátov Massachusetts v. Environmental Protection Agency, ktorým bola EPA donútená regulovať vypúšťanie skleníkových plynov. New York je tiež svetovým lídrom v budovaní energeticky efektívnych kancelárskych budov, ktorých typickým zástupcom je Hearst Tower.[42]

Pitnú vodu získava New York z Catskill Mountains[43] Táto voda je natoľko kvalitná, že nevyžaduje ďalšie chemické úpravy pred distribúciou spotrebiteľom, čo je možné len v ďalších štyroch veľkých amerických mestách.

Charakter mesta

Pohľad na stredný Manhattan z Empire State Building

Architektúra

Pohľad z Empire State Building
Typický newyorský obytný dom
Radové domy postavené v 19. storočí v Brooklyne

Charakteristickým znakom New Yorku je nesmierne množstvo mrakodrapov, predovšetkým na Manhattane. V New Yorku sa nachádza asi 5600 mrakodrapov a 48 z nich má viac ako 200 m, čo je najviac na svete.[44] Najvyšší počet mrakodrapov na svete, či už kancelárskych alebo obytných, je daný predovšetkým vysokou hustotou zaľudnenia, obmedzenou rozlohou dostupných pozemkov a teda ich vysokou cenou.[45]

V New Yorku sa nachádzajú výrazné budovy mnohých architektonických štýlov. Woolworth Building (1913) postavená v novogotickom štýle s masívnymi prvkami gotickej architektúry, ktoré sú rozpoznateľné z ulice, ktorá je o desiatky metrov nižšie. Zákon z roku 1916 obmedzil výšku mrakodrapov v závislosti na veľkosti stavebnej parcely, aby slnečný svit dosiahol na ulice.[46] Typickým zástupcom štýlu Art Deco je Chrysler Building (1930) so svojou charakteristickou zužujúcou sa špičkou. Mnohí architekti a historici považujú Chrysler Building za architektonicky najhodnotnejší mrakodrap v meste. Medzinárodný štýl reprezentuje Seagram Building (1957). Condé Nast Building (2000) je zástupcom energeticky efektívnych budov.[42]

Pre obytné oblasti sú typické honosné radové domy postavené z hnedého pieskovca, ale aj omšelé bytové domy postavené v období najväčšieho rozvoja mesta medzi rokmi 1870 a 1930.[47] Najpoužívanejšími stavebnými materiálmi sú od veľkého požiaru v roku 1835 kameň a tehly.[48] Stavebné materiály neboli, ako v prípade Paríža, ťažené priamo z podložia mesta, ale boli dovážané z rôznych vzdialených kameňolomov a teda majú odlišné odtiene.[49] Špecifikom New Yorku je veľké množstvo drevených vodných nádrží umiestnených na strechách. Ich inštalácia bola vyžadovaná u budov majúcich viac ako šesť poschodí, aby mohol byť obmedzený tlak vody vo vodovodoch, ktoré by vysokým tlakom mohli byť poškodené.[50] V 20. rokoch sa do módy dostalo bývanie v domoch v odľahlých oblastiach mesta vybudovaných na základe ideí hnutia Garden city movement, napríklad na Jackson Heights v Queense, ktoré sa stali dostupnými vďaka výstavbe metra.[51]

Doprava

Na rozdiel od väčšiny amerických miest nie je v New Yorku prevažujúcim druhom dopravy automobilová, ale verejná doprava. Veľká (na americké pomery) časť obyvateľov nemá vlastné auto. V mestskej hromadnej doprave prevažuje metro, ktoré doplňujú stovky liniek autobusov a vlakov.

V New Yorku sú štyri veľké letiská:

Zaujímavosti

New York vždy charakterizovali klasické žlté taxíky, rýchly životný štýl, kiná na ulici Broadway a v ostatnom čase aj tzv. taviaci kotol, čo znamená, že mesto je plné rôznych kultúr, ktoré sa navzájom asimilujú a vytvárajú tak kultúru novú, americkú. V New Yorku žije mnoho Číňanov a Portoričanov, ktorí sa sem sťahujú za prácou. Známy je aj termín Bronx ako charakteristika typickej černošskej štvrti.

Partnerské mestá

Panoráma

Šablóna:Veľký obrázok Šablóna:Veľký obrázok

Pozri aj

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku New York na českej Wikipédii.

  1. ↑ The Nine Capitals of the United States] [online]. United States Senate Historical Office, [cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
  2. ↑ Union City, New Jersey má síce hustotu zaľudnenia ešte väčšiu, ale má iba 63 930 obyvateľov.
  3. ↑ Census: US municipalities Over 50,000: Ranked by 2000 Density [online]. Demographia, [cit. 2008-05-17]. 2000 Dostupné online.
  4. ↑ Annual Estimates of the Population of Combined Metropolitan Statistical Areas: April 1 , 2000 to July 1, 2006 [online]. US Census Bureau, [cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
  5. ↑ TOOPE, David. Rap Attack 2: African Rap to Global Hip Hop.. [s.l.] : Serpents Tail, 1992. ISBN 1-85242-243-2.
  6. ↑ SCARUFFI, Piero. A timeline of the USA [online]. [Cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
  7. ↑ New York State Office of the State Comptroller, jún 2006, [cit. 2008-05-17]. .us/osdc/rpt3-2007queens.pdf Dostupné online.
  8. ↑ The Newest New Yorkers: 2000 [PDF]. New York City Department of City Planning, [cit. 2008-05-17]. Dostupné online.
  9. ↑ Túto prezývku mu ako prvý dal spisovateľ Washington Irving vo svojom časopise Salmagundi z roku 1807.
  10. ↑ a b Gotham Center for New York City history Timeline 1500 - 1700 [online]. . Dostupné online.
  11. ↑ RANKIN, Rebecca B.; CLEVELAND, Rodgers. New York: the World's Capital City, Its Development and Contributions to Progress vydavateľ=Harper. [s.l.] : [s.n.], 1948.
  12. ↑ Správa o kúpe bola zaslaná do Amsterdamu a v súčasnosti sa nachádza v Národnom archíve v Haagu.
  13. ↑ HAMELL, Christopher L.. A New Perspective on Indian-White Contact: Cultural Symbols and Colonial Trade [online]. The Journal of American History 73, september 1986. Dostupné online.
  14. ↑ HOMBERGER, Eric. The Historical Atlas of New York City: A Visual Celebration of 400 Years of New York City's History. [s.l.] : Owl Books, 2005. ISBN 0-8050-7842-8. S. 34.
  15. ↑ MOORE, Nathaniel Fish. An Historical Sketch of Columbia College, in the City of New York, 1754-1876.. Columbia College. S. 8.
  16. ↑ The People's Vote: President George Washington's First Inaugural Speech (1789) [online]. US News and World Report. Dostupné online.
  17. ↑ BRIDGES, William. Map Of The City Of New York And Island Of Manhattan With explanatory Remarks And References (1811). [s.l.] : Lankevich, 1998. S. 67-68.
  18. ↑ MUSHKAT, Jerome. Fernando Wood: A Political Biography. [s.l.] : Kent State University Press, 1990. ISBN 0-87338-413-X. S. 36.
  19. ↑ COOK, Adrian. The Armies of the Streets: The New York City Draft Riots of 1863. [s.l.] : [s.n.], 1974. S. 193-195.
  20. ↑ The 100 Year Anniversary of the Consolidation of the 5 boroughs into New York City [online]. New York City: . Dostupné online.
  21. ↑ Cornell University Library: Triangle Factory Fire [online]. Cornell University. Dostupné online.
  22. ↑ ALLEN, Oliver E.. "Chapter 9: The Decline", The Tiger - The Rise and Fall of Tammany Hall. [s.l.] : Addison-Wesley Publishing Company, 1993.
  23. ↑ BURNS, Ric. The Center of the World - New York: A Documentary Film (Transcript) [online]. PBS. Dostupné online.
  24. ↑ Homemade, Cheap and Dangerous:Simple Recipes [online]. washingtonpost.com, 5.7.2007, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  25. ↑ Rebuilding the WTC [online]. Silverstein Properties. Dostupné online.
  26. ↑ Information about the Hudson River Estuary [online]. . Dostupné online.
  27. ↑ GILLESPIE, Angus K.. Twin Towers: The Life of New York City's World Trade Center. [s.l.] : Rutgers University Press, 1999. S. 71.
  28. ↑ LOPATE, Phillip. Waterfront: A Walk Around Manhattan. [s.l.] : Anchor Press, 2004. ISBN 0-385-49714-8.
  29. ↑ LUNDRIGAN, Margaret. Staten Island: Isle of the Bay. [s.l.] : NY. Arcadia Publishing, 2004.
  30. ↑ HOWARD, David. Outside Magazine's Urban Adventure New York City. [s.l.] : WW Norton & Company, 2002. ISBN 0-393-32212-2. S. 35.
  31. ↑ a b c The Climate of New York [online]. New York State Climate Office. Dostupné online.
  32. ↑ RILEY, Mary Elizabeth. Assessing the Impact of Interannual Climate Variability on New York City's Reservoir System. [s.l.] : Cornell University Graduate School for Atmospheric Science, 2006. Dostupné online.
  33. ↑ Average Weather for New York, NY - Temperature and precipitation [online]. The Weather Channel, [cit. 2008-02-25]. from = yest_bottomnav_undeclared Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ JERVEY, Ben. The Big Green Apple: Your Guide to Eco-Friendly Living in New York City. [s.l.] : Globe Pequot Press, 2006. ISBN 0-7627-3835-9.
  35. ↑ A Better Way to Go: Meeting America's 21st Century Transportation Challenges with Modern Public Transit [PDF]. US Public Interest Research Group. Dostupné online.
  36. ↑ OWEN, David. Green Manhattan. [s.l.] : The New Yorker.
  37. ↑ a b Inventory of New York City Greenhouse Gas Emissions [online]. New York City Office of Long-term Planning and Sustainability, apríl 2007. Dostupné online.
  38. ↑ Global Warming and Greenhouse Gases [online]. PlaNYC/The City of New York. .nyc.gov/html/planyc2030/html/challenge/faq.shtml Dostupné online.
  39. ↑ COBURN, Jason, Jeffrey Osleeb, Michael Porter Urban Asthma and the Neighbourhood Environment in New York City. [s.l.] : Health & Place 12 (2). S. 167-179.
  40. ↑ DE PALMU, Anthony. It Never Sleeps, but It's Learned to Douste the Lights [online]. The New York Times, 11. decembra 2005. Dostupné online.
  41. ↑ New York City's Yellow Cabs Go Green [online]. . Dostupné online.
  42. ↑ a b POGREBIN, Robin. 7 World Trade Center and Hearst Building: New York's Test Cases for Environmentally Aware Office Towers [online]. The New York Times, 16. apríl 2006. Dostupné online.
  43. ↑ Current Reservoir Levels. New York City Department of Environmental Protection.
  44. ↑ Cities with most buildings and highest skyscrapers [online]. skyscraperpage.com. Dostupné online.
  45. ↑ About New York City [online]. Emporis. Dostupné online.
  46. ↑ FISCHLER, Raphael. The Metropolitan Dimension of Early Zoning: Revisiting the 1916 New York City Ordinance. [s.l.] : Journal of the American Planning Association 64 (2), 1998.
  47. ↑ PLUNZ, Richar A. History of Housing in New York City: dwelling Type and Change in the American Metropolis. [s.l.] : Columbia University Press, 1990. ISBN 0-231-06297-4. Kapitola Chapters 3 [Rich and Poor] & 4 [Beyond the Tenement].
  48. ↑ WILSON, Rufus Rockwell. New York: Old & New: Its Story, Streets, and Landmarks. [s.l.] : JB Lippincott, 1902. S. 354.
  49. ↑ B. DIAMONSTEIN-SPIELVOEGEL, Barbaralee. The Landmarks of New York. [s.l.] : Monacelli Press, 2005. Pozri tiež Whyte, William H. (1939). The WPA Guide to New York City. New Press. ISBN 1-56584-321-5. ISBN 1-58093-154-5.
  50. ↑ ELLIOT, Debbie. Wondering About Water Towers [online]. National Public Radio. Dostupné online.
  51. ↑ HOOD, Clifton. 722 Miles: The Building of the Subways and how They transformed New York. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 2004. S. 175-177.

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=New_York_(mesto)&oldid=3144981“