Nová Zem: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: be, bg, bs, ca, cs, cy, da, de, eo, es, et, eu, fa, fi, fr, fy, gl, he, hr, hu, io, it, ja, ka, ko, la, lt, mn, nl, nn, no, os, pl, pt, ro, ru, simple, sl, sr, sv, tr, ug, uk, ur, vi, zh |
→Zdroj: fix |
||
Riadok 63: | Riadok 63: | ||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
*{{preklad|en|Novaya Zemlya|381127477}} |
*{{preklad|en|Novaya Zemlya|381127477}} |
||
*{{preklad|cs |
*{{preklad|cs|Nová země|5738861}} |
||
[[Kategória:Ostrovy Ruska]] |
[[Kategória:Ostrovy Ruska]] |
Verzia z 13:00, 5. september 2010
Nová Zem (rus. Но́вая Земля́) je súostrovie v Severnom ľadovom oceáne na severe Ruska. Administratívne patrí do Archangeľskej oblasti. V sčítaní v roku 2002 žilo na ostrove 2 716 obyvateľov. Pôvodný obyvatelia Nenci sa živia najmä lovov tuleňov, medveďov a rybolovom. Súostrovie sa skladá z dvoch hlavných ostrovov Severný a Južný, ktoré sú rozdelené prielivom Matočkin a ostatnými menšími ostrovmi. Nová Zem rozdeľuje Barentsovo a Karské more. Celková rozloha ostrovov je 90 650 km².
Počas Studenej vojny bola Nová Zem sovietskou vojenskou oblasťou s letiskom v južnej časti. Používalo sa ako taktické vojenské letisko a na zásobovanie blízkej nukleárnej skúšobnej oblasti. Práve tu v roku 1961 vybuchla najväčšia nukleárna zbraň Cár bomba.
Životné prostredie
Nová Zem je severnou časťou Uralu[1] a vnútrozemie ostrova je skoro celé hornaté. Od pevninského Ruska oddeľuje súostrovie prieliv Karské vráta. Najvyšším vrchol dosahuje výšku 1 547 m[2]. Severný ostrov pokrývajú ľadovce pričom Južný pokrýva tundra. Prírodné zdroje tvorí meď, olovo a zinok[3].
Prírodné podmienky na súostroví sú ovplyvnené severnou klímou ale oblasť napriek tomu podporuje diverznú biotu. Významným druhom je medveď biely, ktorého populácia v Barentsovom mori je geneticky rozdielna od ostatných subpopulácií medveďa bieleho[4].
Dejiny
Historické zmienky o súostroví pochádzajú už z 11. storočia a sú spojené s osadníkmi z Novgorodu. Prvým Európanom, ktorý navštívil pôdu na súostroví, bol anglický moreplavec a objaviteľ Hugh Willoughby v roku 1553. Holandský moreplavec Willem Barents v roku 1594 Novú Zem oboplával. Počas rokov 1821 – 1824 bolo zmapované celé západne pobrežie. Prvá stála osada Malyje Karmakuly bola založená roku 1870 a do roku 1926 bola hlavným mestom. Od roku 1954 bola časť území obidvoch ostrovov používaná ako hlavná sovietská jadrová strelnica[5].
Nukleárne testy
V dôsledku vybudovania severnej novozemskej jadrovej strelnice bolo z ostrova vykázaných asi 100 tu pôvodne žijúcich rodín. Dne 30. októbra 1961 tu bola odpálená Cár bomba – najničivejšia jadrová zbraň, ktorá kedy bola v histórii ľudstva použitá. Sila výbuchu dosiahla ekvivalent 57 Mt TNT. V rovnakom roku tu došlo k celkom 20 atmosférickým testom jadrových púm a na súostroví bola nameraná najvyššia rádioaktivita.
V období medzi 21. septembrom 1955 a 24. októbrom 1990 (do vyhlásenia dnešného moratória) bolo na Severnej strelnici uskutočnených 132 jadrových výbuchov: 87 v atmosfére (z toho 84 vo vzduchu), 1 podzemný (7. september 1957), 2 výbuchy nad vodou (27. októbra 1961 a 22. augusta 1962), 3 podvodné (21. september 1955, 10. september 1957, 23. september 1961) a tiež 42 podzemných jadrových výbuchov.[chýba zdroj]
Referencie
- ↑ Novaya Zemlya, Northern Russia [online]. NASA, 2006. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ruské vojenské mapy, najvyšší vrch je na 75°10′S 57°50′V
- ↑ Novaya Zemlya [online]. The Columbia Encyclopedia, 6. edícia. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HOGAN, C. Michael. Polar Bear: Ursus maritimus [online]. Globaltwitcher.co, ed. mNicklas Stromberg, 2008. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ výnos č. 1559-699 Rady ministrov ZSSR
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Zem.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Novaya Zemlya na anglickej Wikipédii.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nová země na českej Wikipédii.