Miroľa: Rozdiel medzi revíziami

	Miroľa
	obec
	Znak
	Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský
Okres	Svidník
Región	Šariš
Nadmorská výška	382 m n. m.
Rozloha	6,11 km² (611 ha)
Obyvateľstvo	50 (31. 12. 2023)
Hustota	8,18 obyv./km²
Starosta	Jozef Kostelník
PSČ	090 06
ŠÚJ	527599
EČV (do r. 2022)	SK
Telefón	054 / 7593347
	Interaktívna mapa obce
	Wikimedia Commons: Miroľa
	Geografický portál; Slovenský portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:24, 14. september 2010

Miroľa je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis

Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v Laboreckej vrchovine - v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.

Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka.

Obec patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku Československa do Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.

Plocha miroľského chotára je 611 ha.

Symboly obce

Erb

V modrom štíte na zelenej pažiti medzi dvomi striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji (so zlatým zobákom a zlatými nohami) vyrastá buk s hrubým kmeňom a malou korunou, všetko zlaté.

História

Obec je doložená v historických dokumentoch v roku 1572 ako Felsso Psztrina, neskôr ako Felsö Psztrina alias Mirolya (1618),

Mirolya, Mirola 1773, 1808,

Mirolya 1786, 1863–1902,

Mérfalva 1907–1913,

Miroľa od roku 1920.

Obec patrila panstvu Makovica. V rokoch 1713 – 1714 bola obec úplne opustená.

Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch.

V roku 1787 mala obec 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V roku 1940 30 domov a 180 obyvateľov.

Katastrom obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltické more so Stredozemným morom.

V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914 tu pracovala parná píla.

V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali. V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám.

Počas Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 obec bola značné poškodená, obyvatelia obce boli evakuovaní. Obec bola oslobodená 25. novembra 1944.

V roku 2004 v obci žilo 81 obyvateľov v 36 domoch.

Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.

Obyvateľstvo

V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín: BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ; CUPÁK ; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ;ČOBIRKA; DZAMA; GOGOR; GUNDZÍK; HOJDA; CHOMA; KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO; MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK; SENAJ; TKAČ; VARCHOLÍK; VODILA; ZAPOTOCKÁ;

Cerkva Ochrany Bohorodičky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cerkva Ochrany Bohorodičky

V obci sa nachádza grécko-katolícka trojpriestorová drevená cerkva (tzv. lemkovského typu) Ochrany Bohorodičky z roku 1770, zbudovaná na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojny v novembri 1944 bola poškodená a o rok znovu rekonštruovaná obyvateľmi obce. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1968.

Miroľská slatina

V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia vyhlasená v roku 1980 o rozlohe Miroľská slatina PR 9 600 m²so vzácnou slanomilnou vegetáciou a vyskytom suchopýru širokolistého. Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroľa

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.

[rozloha-1] Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.

[pocet-obyvatelov-2] Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.

[1]

[2]

@@ Riadok 32: / Riadok 32: @@
 Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchovine]] - v pramennej oblasti [[Mlynský potok (prítok Chotčianky)|Mlynského potoka]], prítoku [[Chotčianka|Chotčianky]]. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.
-Mierne členitý povrch chotára je na [[Terciér|treťohornom]] [[flyš]]i. Prevláda súvislý [[les]] s porastom [[buk]]a.
+Mierne členitý povrch chotára je na [[Terciér|treťohornom]] [[flyš]]i. Prevláda súvislý [[les]] s porastom [[buk lesný|buka]].
 Obec patrila do [[Šarišská župa|Šarišskej župy]] a [[okres Svidník|okresu Svidník]]. Po vzniku [[Československo|Československa]] do [[Prešovský kraj|Prešovského kraja]] a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou [[okres Bardejov|Bardejovského okresu]]. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.
@@ Riadok 40: / Riadok 40: @@
 == Symboly obce ==
-Erb
+=== Erb ===
 V modrom štíte na zelenej pažiti medzi dvomi striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji (so zlatým zobákom a zlatými nohami) vyrastá buk s hrubým kmeňom a malou korunou, všetko zlaté.