Schrödingerova rovnica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MichalT (diskusia | príspevky)
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: arz:معادلة شرودينجر; kozmetické zmeny
Riadok 1: Riadok 1:
'''Schrödingerova rovnica''' je základná [[diferenciálna rovnica]], ktorá určuje vývoj fyzikálneho systému formalizmom [[vlnová mechanika|vlnovej mechaniky]]. Je ústrednou rovnicou kvantovej mechaniky. Pomenovaná je podľa [[Erwin Schrödinger|Erwina Schrödingera]], ktorý ju sformuloval v roku 1926.{{chýba citácia}}
'''Schrödingerova rovnica''' je základná [[diferenciálna rovnica]], ktorá určuje vývoj fyzikálneho systému formalizmom [[vlnová mechanika|vlnovej mechaniky]]. Je ústrednou rovnicou kvantovej mechaniky. Pomenovaná je podľa [[Erwin Schrödinger|Erwina Schrödingera]], ktorý ju sformuloval v roku 1926.{{chýba citácia}}


Schrödingerova rovnica môže byť matematicky pretransformovaná na Heisenbergovu maticovú mechaniku a Feynmanovu formuláciu dĺžkového integrálu.
Schrödingerova rovnica môže byť matematicky pretransformovaná na Heisenbergovu maticovú mechaniku a Feynmanovu formuláciu dĺžkového integrálu.
Riadok 59: Riadok 59:
:* <math>\Psi(\mathbf{r},\,t)</math> je amplitúda pravdepodobnosti pre časticu, ktorá sa má nachádzať v čase t na mieste určenom polohovým vektorom '''r'''.
:* <math>\Psi(\mathbf{r},\,t)</math> je amplitúda pravdepodobnosti pre časticu, ktorá sa má nachádzať v čase t na mieste určenom polohovým vektorom '''r'''.


=== Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica===
=== Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica ===
Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica pre jednu časticu s potenciálnou energiou ''V'' má tvar:<ref>
Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica pre jednu časticu s potenciálnou energiou ''V'' má tvar:<ref>
{{Citácia knihy
{{Citácia knihy
Riadok 85: Riadok 85:
==== Predpoklady ====
==== Predpoklady ====


#Celková energia častice ''E'' je
# Celková energia častice ''E'' je
#:<math>E = T + V = \frac{p^2}{2m}+V.</math>
#: <math>E = T + V = \frac{p^2}{2m}+V.</math>
#:Toto je klasický zápis pre časticu s hmotnosťou ''m'', kde celková energia ''E'' je daná súčtom kinetickej energie ''T'' a potenciálnej energie ''V'' (táto sa môže meniť v závislosti od polohy a času). ''p'' je hybnosť častice a ''m'' jej hmotnosť.
#: Toto je klasický zápis pre časticu s hmotnosťou ''m'', kde celková energia ''E'' je daná súčtom kinetickej energie ''T'' a potenciálnej energie ''V'' (táto sa môže meniť v závislosti od polohy a času). ''p'' je hybnosť častice a ''m'' jej hmotnosť.
#[[Fotoelektrický efekt|Einsteinova hypotéza kvánt energie]] z roku 1905, podľa ktorej je energia E fotónu priamoúmerná veľkosti frekvencie ''ν'' (alebo [[uhlová frekvencia|uhlovej frekvencie]] ''ω''&nbsp;=&nbsp;2π''ν'') korešpondujúcej elektromagnetickej vlny.
# [[Fotoelektrický efekt|Einsteinova hypotéza kvánt energie]] z roku 1905, podľa ktorej je energia E fotónu priamoúmerná veľkosti frekvencie ''ν'' (alebo [[uhlová frekvencia|uhlovej frekvencie]] ''ω''&nbsp;=&nbsp;2π''ν'') korešpondujúcej elektromagnetickej vlny.
#:<math>E = h\nu = \hbar \omega \;,</math>
#: <math>E = h\nu = \hbar \omega \;,</math>
# [[de Broglieho hypotéza]] z roku 1924, podľa ktorej akejkoľvek častici môže byť priradená vlna a hybnosť častice ''p'' je vo vzťahu ku [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] ''λ'' (alebo [[vlnové čislo|vlnového čisla]] ''k'') takom, že platí:
# [[de Broglieho hypotéza]] z roku 1924, podľa ktorej akejkoľvek častici môže byť priradená vlna a hybnosť častice ''p'' je vo vzťahu ku [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] ''λ'' (alebo [[vlnové čislo|vlnového čisla]] ''k'') takom, že platí:
#:<math>p = \frac{h}{\lambda} = \hbar k\;,</math>
#: <math>p = \frac{h}{\lambda} = \hbar k\;,</math>
# Tieto tri predpoklady umožňujú odvodiť len rovnicu pre [[rovinná vlna|rovinnú vlnu]]. Tvrdiť, že takáto rovnica platí pre akúkoľvek vlnu vyžaduje [[princíp superpozicie]], a preto je nutné postulovať nezávislý predpoklad, že Schrödingerova rovnica je [[lineárna diferenciálna rovnica|lineárna]].
# Tieto tri predpoklady umožňujú odvodiť len rovnicu pre [[rovinná vlna|rovinnú vlnu]]. Tvrdiť, že takáto rovnica platí pre akúkoľvek vlnu vyžaduje [[princíp superpozicie]], a preto je nutné postulovať nezávislý predpoklad, že Schrödingerova rovnica je [[lineárna diferenciálna rovnica|lineárna]].
==== Vyjadrenie vlnovej funkcie vo forme komplexnej rovinnej vlny ====
==== Vyjadrenie vlnovej funkcie vo forme komplexnej rovinnej vlny ====
Riadok 138: Riadok 138:
* {{preklad|en|Schrödinger equation|350543509}}
* {{preklad|en|Schrödinger equation|350543509}}


[[Kategória: Kvantová mechanika]]
[[Kategória:Kvantová mechanika]]


[[ar:معادلة شرودنغر]]
[[ar:معادلة شرودنغر]]
[[arz:معادلة شرودينجر]]
[[bg:Уравнение на Шрьодингер]]
[[bg:Уравнение на Шрьодингер]]
[[bn:শ্রোডিঙার সমীকরণ]]
[[bn:শ্রোডিঙার সমীকরণ]]

Verzia z 21:32, 16. september 2010

Schrödingerova rovnica je základná diferenciálna rovnica, ktorá určuje vývoj fyzikálneho systému formalizmom vlnovej mechaniky. Je ústrednou rovnicou kvantovej mechaniky. Pomenovaná je podľa Erwina Schrödingera, ktorý ju sformuloval v roku 1926.[chýba zdroj]

Schrödingerova rovnica môže byť matematicky pretransformovaná na Heisenbergovu maticovú mechaniku a Feynmanovu formuláciu dĺžkového integrálu.

Schrödingerova rovnica

V závislosti od toho, aký systém chceme popísať, Schrödingerovu rovnicu môžeme napísať vo viacerých tvaroch. V tejto časti predstavujeme rovnicu pre všeobecné a jednoduché prípady, ktoré sú predmetom mnohých učebníc.

Všeobecný kvantový systém

Pre všeobecný kvantový systém platí:[1]

kde

  • je vlnová funkcia
  • je operátor energie[2] ( je imaginárna jednotka a je Planckova konštanta vydelená číslom 2),
  • je Hamiltonián.

Jedna častica s potenciálnou energiou

Pre jednu časticu, na ktorú pôsobia sily (čiže potenciálna energia V je nenulová), má Schrödingerova rovnica tvar:[3]

kde

  • je operátor kinetickej energie (m je hmotnosť častice),
  • je Laplaceov operátor. V troch rozmeroch má Laplaceov operátor tvar, kde x, y a z sú osi v karteziánskej súradnicovej sústave,
  • je časovo nemenná potenciálna energia v mieste udanom polohovým vektorom r,
  • je amplitúda pravdepodobnosti pre časticu, ktorá sa má nachádzať v čase t na mieste určenom polohovým vektorom r.

Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica

Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica pre jednu časticu s potenciálnou energiou V má tvar:[4]

Odvodenie

Krátke heuristické odvodenie

Schrödingerova rovnica môže byť odvodená nasledovným spôsobom.[chýba zdroj]

Predpoklady

  1. Celková energia častice E je
    Toto je klasický zápis pre časticu s hmotnosťou m, kde celková energia E je daná súčtom kinetickej energie T a potenciálnej energie V (táto sa môže meniť v závislosti od polohy a času). p je hybnosť častice a m jej hmotnosť.
  2. Einsteinova hypotéza kvánt energie z roku 1905, podľa ktorej je energia E fotónu priamoúmerná veľkosti frekvencie ν (alebo uhlovej frekvencie ω = 2πν) korešpondujúcej elektromagnetickej vlny.
  3. de Broglieho hypotéza z roku 1924, podľa ktorej akejkoľvek častici môže byť priradená vlna a hybnosť častice p je vo vzťahu ku vlnovej dĺžke λ (alebo vlnového čisla k) takom, že platí:
  4. Tieto tri predpoklady umožňujú odvodiť len rovnicu pre rovinnú vlnu. Tvrdiť, že takáto rovnica platí pre akúkoľvek vlnu vyžaduje princíp superpozicie, a preto je nutné postulovať nezávislý predpoklad, že Schrödingerova rovnica je lineárna.

Vyjadrenie vlnovej funkcie vo forme komplexnej rovinnej vlny

Hľadáme parciálnu diferenciálnu rovnicu, ktorej riešením je nasledovná rovnica pre rovinnú vlnu (i):

kde A je komplexná konštanta

Platí:

Použijúc druhý a tretí predpoklad dostávame (ii):

Teraz zderivujeme vlnovú funkciu (i) najskôr podľa času t a potom podľa osi x:



Keďže platí (ii), platí aj



čo je Schrödingerova rovnica pre časticu pohybujúcu sa v smere osi x za neprítomnosti potenciálu V.

Schrödingerova rovnica pre časticu v trojrozmernom priestore za prítomnosti pôsobenia síl (teda potenciálu V) má tvar:



Referencie

  1. SHANKAR, F.. Principles of Quantum Mechanics. 2. vyd. [s.l.] : Kluwer Academic/Plenum Publishers, 1994. ISBN 978-0-306-44790-7. S. 143. (angličtina)
  2. Kurz kvantovej mechaniky na Kalifornskej univerzite v San Diegu
  3. SHANKAR, F.. Principles of Quantum Mechanics. 2. vyd. [s.l.] : Kluwer Academic/Plenum Publishers, 1994. ISBN 978-0-306-44790-7. S. 143. (angličtina)
  4. SHANKAR, F. Principles of Quantum Mechanics. 2. vyd. [s.l.] : Kluwer Academic/Plenum Publishers, 1994. ISBN 978-0-306-44790-7. S. 145. (angličtina)

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Schrödinger equation na anglickej Wikipédii.